Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-53-2019.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/53/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., prechodne bytom K. XXX, o vymoženie 375,42 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/940/2006-16 zo dňa 17.03.2017 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom a súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: ,,I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, so sídlom Exekútorského úradu v Kežmarku, Hlavné námestie 34, pod č. EX 619/2006 z a s t a v u j e. II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej trovy exekúcie vo výške 76,36 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora. III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.“
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 07.01.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Bol toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil exekúciu. 1.2. O trovách súdneho exekútora rozhodol v zmysle § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. 1.3. O trovách konania oprávnenej a povinného rozhodol zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Uviedla, že. súd mohol exekučné konanie zastaviť už skôr. Zároveň, že nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť.
3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že považuje dané odvolanie za bezpredmetné, keďže dňa 29.09.2017 súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na jeho majetok.
4. Oprávnená vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku má byť v prípade preklúzie na náhradu trov konania zaviazaný povinný.
5. Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedla, že viedla uvedenú exekúciu EX 619/2006 od roku 2006. Opakovane preverovala majetkové pomery povinného a v roku 2014 na exekučný súd doručila podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Svoj podnet jasne a dostatočne zdôvodnila za všetky roky vedenia exekúcie, a to podrobnou správou súdu. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo nezmyselné a hlavne neekonomické. Zdôraznila, že ako súdny exekútor podala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v čase, keď exekučný titul nebol prekludovanv a bol jasný dôkaz o nemajetnosti povinného. Uviedla, že nevie ovplyvniť rýchlosť konania súdov. Zároveň uviedla, že ešte 2 roky, čo podala podnet na zastavenie exekúcie nebol exekučný titul prekludovaný. Uzavrela, že je presvedčená, že čas konania súdu. nemôže byť na jej ťarchu. 5.1. Mala za to, že napadnuté uznesenie je správne a nie je dôvod zmeniť dôvod zastavenia exekúcie. Taktiež je správny výrok, kto má zaplatiť trovy exekúcie. Vyjadrenie oprávnenej na skutočnosť, že sa povinný dostal do oddlženia vyhlásením konkurzu 29.09.2017 je bezpredmetné, pretože exekučný súd exekúciu zastavil 17.03.2017. 5.2. Žiadala exekučný súd, aby odvolanie oprávneného zamietol, ako nedôvodné.
6. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu oprávnenej uviedol, že sumu 375,42 Eur nedokážem uhradiť, pretože je momentálne poberateľom invalidného dôchodku vo výške 241,10 Eur. Nachádzam sa v DSS pre telesne postihnutých, v Y. O. F. P. U., ktorého zriaďovateľom je C. M. X., kde si mesačne hradí náklady spojené s bývaním a stravovaním, čo činí mesačne 188,55 Eur. Taktiež mesačne spláca 14 Eur Centru právnej pomoci. Okrem toho má značné výdavky na lieky a cestovné k lekárom kvôli svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.
8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. 9. V zmysle šetrenia uskutočneného súdnou exekútorkou je zrejmé, že povinný s manželkou bol vlastníkom rodinného domu, ktorý sa predal na dražbe nehnuteľností. Z tejto dražby bola čiastočne uspokojená oprávnená Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ďalšie prihlásené pohľadávky, medzi ktoré patrili aj pohľadávky Sociálnej poisťovne, pobočky P., uspokojené neboli, nakoľko výťažok z dražby na ne nepostačoval. Povinnému ostali nezaplatené vysoké záväzky, ktoré nespláca, nakoľko jeho príjem je mesačne 213,- Eur - invalidný dôchodok. Povinný v súčasnosti žije v Y. K., kde mu bola zaslaná výzva na úhradu pohľadávok s príslušenstvom, na základe ktorej sa ozvala pracovníčka uvedeného Y. F., ktorá uviedla, že povinný je na invalidnom vozíku, nakoľko má zdravotné problémy. S manželkou nežije, je povinný uhrádzať výživné na dve maloleté deti, ale to tiež z jeho príjmu nie je možné. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v M. mu dopláca k invalidnému dôchodku príspevok na to, aby mohol uhradiť poplatok v Y. F. za bývanie. Majetková situácia povinného sa od roku 2005, kedy bola na uvedenom exekútorskom úrade zaevidovaný prvý návrh na vykonanie exekúcie nezmenila, naopak sa výrazne zhoršila a zlepšenie majetkových pomerov u povinného nenastane, nakoľko má vážne zdravotné problémy a zamestnať sa nemôže.
10. Z podania súdnej exekútorky vyplýva, že v zmysle jej šetrenia bol povinný nemajetný v čase podania podnetu na zastavenie exekúcie a je nemajetným aj naďalej. Obsah súdneho spisu nenasvedčuje takým skutočnostiam, ktoré by spochybňovali záver o nemajetnosti povinného. Pri výške invalidného dôchodku, ktorý povinný poberá, a s ohľadom na jeho zdravotný stav, nie je predpoklad, že by sa v budúcnosti zamestnal a jeho finančná situácia sa mohla výrazne zlepšiť. Navyše unesením č. k. 2Odk/115/2017-23 zo dňa 21.09.2017 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a bol mu ustanovený správca U. Y. P., so sídlom kancelárie Y. O. X. XX, XXX XX.
11. S ohľadom na odvolacie námietky oprávnenej odvolací súd uvádza, že v danej veci došlo k dvom právnym skutočnostiam zakladajúcim dôvod pre zastavenie exekúcie, a to preklúzia práva vykonať
exekučný titul a nemajetnosť povinného. V konaní bolo sporné, ktorý dôvod je rozhodujúci pre zastavenie exekúcie a s tým spojená otázka náhrady trov exekúcie.
12. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pohľadávka oprávneného je vymáhaná na základe exekučného titulu - rozhodnutia F. poisťovne, pobočka P. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 05.04.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2006 a vykonateľnosť dňa 06.06.2006. Exekučné konanie začalo dňa 29.11.2006.
13. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom).
14. Okrem súdom prvej inštancie konštatovaného dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) je tak zrejmé, že v predmetnej veci je daný aj dôvod zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným)
15. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5M Cdo/15/2011 zo dňa 19.01.2012 alebo sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011) vyplýva, že súdny exekútor nenesie riziko znášania vlastných trov vzniknutých pri výkone exekučnej činnosti, ak sa zistí, že sa jedná o nemajetného povinného, a to bez ohľadu na to, či následne povinný zomrel, resp. ako právnická osoba zanikol. V takýchto prípadoch oprávnený mimoriadne znáša trovy exekúcie. V opačnom prípade by trovy exekúcie znášal exekútor, pretože žiadne ustanovenie tohto zákona mu neumožňuje odmietnuť výkon exekúcie. Exekútor by tak bol sankciovaný za výkon svojho povolania. Súdna prax smeruje k tomu, že je potrebné skúmať skutočný dôvod zániku povinného, ktorý predchádzal jeho výmazu z obchodného registra. Ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, resp. konkurz na povinného je zrušený pre nedostatok majetku, alebo došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, skutočným dôvodom zastavenia exekúcie by malo byť ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné analogicky tieto závery aplikovať aj na prípad súbehu preklúzie exekučného titulu a nemajetnosti povinného. Aj keď z časového hľadiska možno určiť presný dátum, kedy došlo k preklúzii - ku dňu 22.05.2016, nemajetnosť povinného, ktorý nezanikol, nemožno ohraničiť takýmto presným dátumom. Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom súdny exekútor oznámil súdu, že na základe vykonaných šetrení v rámci exekučného konania zistil, že povinný je nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má len deklaratórny charakter, nekonštituuje právny stav. Zároveň však vzhľadom na postavenie súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci je toto oznámenie dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného.
17. Napriek skutočnosti, že exekúcia začala dôvodne (dňa 29.11.2006). titul nebol prekludovaný), povinný bol nemajetný, a preto musí oprávnený výnimočne znášať náhradu trov exekúcie namiesto povinného.
18. Za daného stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).
19. Správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní oprávnená úspešná nebola a súdny exekútor ani povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nikomu nepriznal.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).