Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-41-2019.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/41/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu H. T. L. L. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v P., I. XX, zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Palackého 1, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 04.04.2016 č. OU-KE-OVBP2-2016/015535 takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7S/64/2016-115 z 11.10.2017 zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.04.2016 č. OU-KE-OVBP2-2016/015535, ktorým Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol odvolanie účastníka správneho konania H. T., bytom I. XX, P. a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ zo dňa 04.01.2016 č. A/2016/05063-10/II/MIN, pôv. č. A/2015/13218, ktorým Mesto Košice, pracovisko Košice - Západ ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a nepriznal postavenie účastníka konania H. T. v konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 28.03.2013 č. A/2013/08647-03/II./MIN, ktorým bolo rozhodnuté o využívaní územia na pozemku registra „B.“ parcela č. XXXX/X, kat. územie G. na vybudovanie cvičiska pre psov a o umiestnení stavby „Výstavba cvičiska pre psov na V. ulici“ na pozemku reg. „B.“ parcela č. XXXX/X kat. úz. G.. Správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti, ako súd kasačný rozsudkom č.k. 8Sžk 6/2018 - 138 z 16.05.2019 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/64/2016-115 z 11.10.2017 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, ktoré sa v súčasnosti vedie pod novou sp.zn. 7S/41/2019.
3. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžk/6/2018-138 z 16.05.2019 vyplýva, že kasačný súd z pripojeného administratívneho spisu konštatoval (bod 21. a nasl. odôvodnenia rozhodnutia), že správne konanie o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 28.03.2013 č. A/2013/08647-03/II/MIN, ktorým bolo rozhodnuté o využívaní územia na pozemku registra „B.“ parc.č. XXXX/X, kat. úz. G. na vybudovanie cvičiska pre psov a o umiestnení stavby „Výstavba cvičiska pre psov na V. ulici“ na pozemku registra „B.“, parc. č. XXXX/ X, kat. úz. G., v ktorom sa žalobca domáhal postavenia účastníka v konaní bolo skončené rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 22.06.2015 č. A/2015/13218-03/II/MIN, ktorým sa predĺžila platnosť rozhodnutia o využívaní územia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.07.2015,
teda doručením poslednému z účastníkov správneho konania. Nič na uvedenom nemení ani skutočnosť, že rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 22.06.2015 č. A/2015/13218-03/II/MIN zaslal prvoinštančný orgán verejnej správy spolu s úradným listom žalobcovi ako reakciu na jeho podanie z 18.05.2015, ktorým sa žalobca domáhal postavenia účastníka v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 28.03.2013 č. A/2013/08647-03/II/MIN.
4. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozhodnutí zaujal stanovisko, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade právoplatného skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie orgánu verejnej správy o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka konania v správnom konaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmavanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec.
5. Kasačný súd z vyššie uvedených skutočností zistil (bod 23. odôvodnenia rozhodnutia), že žalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu orgán verejnej správy nepriznal postavenie účastníka konania: „preto musí podať novú žalobu, tentoraz žiadajúcu preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo správne konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania sa súd nutne bude musieť vysporiadať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania. Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len preto, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zaručená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takomto prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.02.2013, sp.zn. 6 Sžp 6/2012).“
6. V závere zrušujúceho rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel: „že nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, resp. nie je účastníkom správneho konania a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však na mieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania, zanikla. Správny súd vo veci rozhodol 11.10.2017, teda v čase, kedy už neboli naplnené podmienky pre to, aby rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy nebolo vylúčené z prieskumu v správnom súdnictve. Mal preto, namiesto meritórneho rozhodnutia vydať aliminačné uznesenie.“
7. Krajský súd v Košiciach, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku č.k. 8Sžk 6/2018 - 138 z 16.05.2019, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu vedeného pod sp.zn. 7S/64/2018 ako aj obsahom úplného administratívneho spisu dospel k záveru, že konanie vo veci je potrebné zastaviť.
8. Podľa § 99 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 99 ods.1. Podľa písm. g/ označeného ustanovenia zákona,
správny súd konanie uznesením zastaví ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/.
9. Správny súd poukazuje v danej veci v celom rozsahu na právne závery kasačného súdu vyplývajúce z odôvodnenia jeho rozsudku z 16.05.2019 vydaného v konaní sp. zn. 7S/41/2019 (najmä body 22. až 24. odôvodnenie), z ktorého vyplýva, že správny súd vo veci rozhodol dňa 11.10.2017, teda v čase, kedy už neboli naplnené podmienky pre to, aby rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy nebolo vylúčené z prieskumu v správnom súdnictve. A to z dôvodu, že zanikla možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania, pretože toto správne konanie bolo skončené rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - západ z 22.06.2015 č. A/2015/13218-03/II/MIN, ktorým sa predĺžila platnosť rozhodnutia o využívaní územia, právoplatným dňa 06.07.2015. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že označené rozhodnutie správneho orgánu zaslal prvoinštančný orgán verejnej správy spolu s úradným listom žalobcovi ako reakciu na jeho podanie z 18.05.2015, ktorým sa žalobca domáhal postavenia účastníka konania v konaní pred správnym orgánom o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 28.03.2013 č. A/2013/08647-03/II/MIN.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konanie v tejto veci zastavil podľa § 99 písm. g/ SSP a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 170, písm.b/ SSP).
11. Senát Krajského súdu v Košiciach vo veci rozhodol jednohlasne (§ 147 ods.2 v spojení s ustanovením § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.