Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-117-2019.pdf
PDF · 92.45 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48 , P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: F. O., A.. XX.XX.XXXX, W. G. X, O., o zaplatenie 2.533,53 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenému súdu dňa 24.06.2019 právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.533,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to titulom neuhradenej pôžičky poskytnutej žalovanej ešte spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. na základe Zmluvy o pôžičke evid. č. 6178281 zo dňa 19.05.2014.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.05.2014 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- EUR (schválená výška pôžičky). Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 89,53 EUR, a to až do úhrady celkovej sumy pôžičky vo výške 5.371,80 EUR. Do podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.969,66 EUR. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.533,53 EUR.
3. Podaním doručeným súdu dňa 11.11.2019 Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava žiadala, aby súd v súlade s ust. § 80 ods. l CSP pripustil zmenu účastníkov konania tak, aby do konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy, 829 90 Bratislava, vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o, IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava z dôvodu, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca k 21.10.2019 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. 6178281 uzavretej dňa 19.05.2014 medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom, spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.
4. Okresný súd Košice I uznesením č. k.: 42Csp/117/2019-107 zo dňa 20.12.2019 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, vstúpil ako žalobca: Intrum s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava.
5. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 05.08.2019. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril, súdu dňa 27.12.2019 doručil podanie, v ktorom uviedol, že pojednávania vytýčeného na deň 07.01.2020 sa nemôže zúčastniť a žiadal o pojednávanie bez jeho prítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu (Návrhom na vydanie platobného rozkazu, Notárskou zápisnicou N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, Prehľadom splátok a úhrad, Predžalobnou upomienkou zo dňa 06.07.2016, Doručenkou, Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 19.05.2014, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.09.2016, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2019, Podací hárok č. EPH177979992, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a jej prílohami, Návrhom na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 30.10.2019, Uznesením o zmene strany sporu na strane žalobcu zo dňa 20.12.2019 a ostatným spisovým materiálom), pričom zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaný uzavreli dňa 19.05.2014 písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému pôžičku vo výške 3.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 89,53 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.025,- EUR.
8. Zo žalobného návrhu, ako aj z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil ku dňu podania žaloby sumu 1.969,66 EUR. Po podaní žaloby žalovaný už žiadnu čiastku neuhradil.
9. Listom zo dňa 06.07.2016 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
10. Nakoľko k úhrade dlžných čiastok nedošlo v dodatočnej lehote, žalobca dňa 19.09.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.09.2016 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.
11. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
12. Podľa ust. § 52 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
17. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
18. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
21. Podľa ust. § 100 ods. l Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej v § 101 až 110. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24. Z obsahu predložených listinných dôkazov vyplynulo, že v prejednávanej veci právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 19.05.2014 zmluvu o pôžičke za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.. Preskúmaním predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom, teda podliehajúcu režimu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z
Pri rozhodovaní súd vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, nakoľko žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a počas celého konania bol nečinný.
25. Zákonom č. 343/2018 Z.z. zo dňa 27.11.2018 (účinným dňom vyhlásenia 5.12.2018), bolo vložené ust. § 54a Občiansky zákonník, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť. V zmysle prechodných ustanovení § 879 Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
26. Podľa dôvodovej správy cieľom novely je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 46 ods. l v spojení s čl. l ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo určité časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce
zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktorý je možné plniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie podľa § 455 ods. l Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne, exekučné a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie toho rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Navrhovaná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu
- spotrebiteľa i dodávateľa.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že v prejednávanej veci bola žaloba podaná za účinnosti ust. § 54a Občianskeho zákonníka dňa 24.06.2019. Súd bol preto povinný a ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si v danom prípade veriteľ uplatňuje, nie je premlčané.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 19.05.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3.000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach, pričom žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka úver predčasne zosplatnil.
29. Pre prípad, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh (čo je i tento prípad), Občiansky zákonník v § 103, veta druhá stanovuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie tohto zosplatneného dlhu sa tak začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.
30. Skúmaniu začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, venovali pozornosť rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/233/2016, sp.zn. 19Co/42/2017 či 6Co/478/2016, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/34/2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/176/2017, sp. zn. 25Co/668/2015 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/427/2016.
31. Je nesporné, že v prejednávanej veci právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 19.09.2016 pre nezaplatenie splátky - konkrétne sa jedná o splátku splatnú v mesiac 05/2016, splatnú dňa 20.05.2016 (podľa ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), čo mal súd nepochybne preukázané Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.09.2016 a Predžalobnou upomienkou z 6.7.2016. Odo dňa 21.05.2016 tak začala plynúť 3- ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 21.05.2019. Žaloba bola podaná na súde až dňa 24.06.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
32. Vychádzajúc z naznačených úvah a s poukazom na účel navrhovanej novely Občianskeho zákonníka
- ust. § 54a, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné platne priznať.
33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade bol žalobca v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd nevidel ani priestor pre uplatnenie ust. § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.