Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-39-2019.pdf
PDF · 95.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: o maloleté dieťa: E. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: N. práce, sociálnych vecí a rodiny T., R. č. X/A, T., dieťa rodičov: matka - P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. 35, T. a otec - E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č 7, T., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
I. E.. E. T., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Z. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a počnúc dňom XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a to vždy vopred do XX. dňa v mesiaci k rukám matky.
O.. C. na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške XXXX,XX eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. W. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX a jeho doplnením doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému E. T., nar. XX.XX.XXXX, konanie o ktorom sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. XXP/ XX/XXXX. matka žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi navrhla určiť výživné vo výške 80 eur mesačne. Predmetným návrhom sa matka zároveň domáha udelenia súhlasu k zmene priezviska maloletého z „T.“ na „E.“ s odôvodnením, že otec maloletého si neplnil žiadne práva a povinnosti, aké by mal.
2. Uznesením zo dňa 29.04.2019 súd v súlade s ust. § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CMP) vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa zmeny priezviska maloletého dieťaťa : E. T., nar. XX.XX.XXXX, na samostatné konanie, ktoré sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.
X. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky. E. navrhol zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s poukazom na doterajší výchovný vplyv otca. R. k doterajšiemu počínaniu otca, ktorý nemá E. mu navrhuje určiť výživné vo výške XXX eur od podania návrhu.
X. Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. v súlade s ust. § 180 B. v neprítomnosti otca maloletého, ktorému boli súdne zásielky - návrh na začatie konania a predvolanie na pojednávanie doručované podľa § 116 ods. X a X B., vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, správou zo šetrenia pomerov v domácnosti matky potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch matky, potvrdeniami z registra J. poisťovne o platiteľoch sociálneho poistenia, z ktorých vyplynuli zárobkové schopnosti a možnosti otca, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP XX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
X. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi. Do začatia konania v predmetnej veci neboli rodičovské práva a povinnosti rodičov k mal. E. T. upravené rozhodnutím súdu. S. bývali v spoločnej domácnosti X rokov, pričom spolužitie, ktoré navrhovateľka vnímala ako neznesiteľné z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov zo strany partnera, ukončili cca v r. XXXX, keď mal maloletý X roky. H. navrhovateľky sa od vtedy otec prestal o maloletého zaujímať, neprispieval na jeho výživu. E. bol X mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody. E. priznala, že maloletého sporadicky navštívil, avšak jeho vplyv na syna nebol pozitívny. E. maloletého mala z bývalého partnera strach, prejavoval sa agresívne a nedokázali spolu normálne komunikovať. V čase podania návrhu matka nemala o otcovi maloletého žiadne informácie. I. matka býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a prastarou matkou, ktorí rodinní príslušníci jej pomáhajú so starostlivosťou o maloletého.
X. Matka vo svojej výpovedi zotrvala na skutkových okolnostiach uvedených v návrhu. K tomu dodala, že mal. E. od XX.XX.XXXX začal navštevovať ZŠ. H. X - XX eur za obedy v závislosti od počtu dní a XX eur za školskú družinu. U. futbal, s čím je spojený mesačný poplatok je XX eur. Z. toho mu naposledy kupovala kopačky za XX eur a dres za XX eur. J. je zdravý, rovnako jej zdravotný stav je dobrý. F. pracuje v Q., keď aktuálne je jej netto príjem cca XXX eur - za XX/XXXX mala výplatu XXX,XX eur netto. T. u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou XXX eur. W. majetok vyššej hodnoty nevlastní. S otcom maloletého v pravidelnom kontakte nie sú. W. okolností sa náhodne stretli dva dni pred pojednávaním súdu, kedy mu povedala o pojednávaní a tvrdil jej, že sa dostaví. Na syna sa nepýtal a žiadnym spôsobom sa o neho nezaujíma. Aj vzhľadom na školskú dochádzku syna požiadala o vyššie výživné než v návrhu, aspoň v sume XXX eur mesačne. V roku XXXX jej otec z výkonu trestu odňatia slobody poukázali na výživu syna X platby vo výške XX,XX eur a XX,XX eur, XX.XX.XXXX od otca a babky dostala na syna XXX eur. W. iné platby na syna otec nepoukázal. H. spolužitia pracoval ako manažér v upratovacej firme s príjmom cca XXX eur netto. H. ale naposledy asi pred X rokmi. E. vyživovaciu povinnosť otec maloletého nemá. Z. má skončenú J. strojársku, keď však v odbore asi nepracoval.
X. Zo správy N. práce, sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia pomerov zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka s maloletým bývajú v štvorizbovom byte vo vlastníctve prababky a to spolu so starými rodičmi a prastarou matkou maloletého. J. má matka s maloletým v samostatnej izbe, spoločné priestory domácnosti - kuchyňu, obývaciu izbu a sociálne zariadenie využívajú všetci členovia domácnosti. E. spí s matkou na veľkej manželskej posteli, v izbe má svoje hračky a v skrini úložný priestor na oblečenie. Vo výchovnom prostredí u matky neboli zistené žiadne nedostatky. E. má u matky vytvorené dobré životné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin.
X. Nakoľko otec zostal v konaní nečinný, súd v rámci realizácie vyšetrovacej zásady zistil, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mal evidovaného ako odvádzateľa sociálneho poistenia N. na výkon trestu odňatia slobody U. nad H. a N. na výkon väzby a N. na výkon trestu odňatia slobody F., kde vykazoval vymeriavací základ od X,XX eur mesačne do XXX,XX eur mesačne. Q. pobyt má evidovaný na obci T. - H..
X. Maloletý v šk. r. XXXX/XXXX navštevoval materskú školu na J. ul. č. X v T., pričom od šk. roka XXXX/ XXXX navštevuje 1. ročník W. školy na T. ulici v T.. Z potvrdenia E. O. H. vyplynulo, že je hráčom ich futbalového oddielu, pričom na účet oddielu jeho matka mesačne uhrádza sumu XX eur za účasť na tréningovom procese a taktiež XX eur ročný členský príspevok do občianskeho združenia.
XX. Matka maloletého pracuje v spoločnosti Q. J. SR, a.s., kde za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX dosiahla priemerný mesačný netto príjem XXX,XX eur. Na maloletého poberá rodinné prídavky vo výške XX,XX eur mesačne.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.
20. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.
21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
23. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
24. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
26. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého E. T., ktorú od r. XXXX, kedy ukončili spolužitie s otcom maloletého aj de facto výlučne za pomoci svojich rodičov ale tiež širšej rodiny zabezpečuje. J. teda považoval za vhodné a účelné vyhovieť v tomto smere návrhu matky aj z dôvodu, že sa maloletý od uvedenej doby výlučne u matky už aj fyzicky zdržuje a teda takýmto rozhodnutím došlo k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. H. rozhodovaní súd prihliadol tak na názor zástupcu kolízneho opatrovníka, ktorý šetrením pomerov nezistil žiadne nedostatky vo výchovnom prostredí matky. F. otec sa vzhľadom na jeho opakované nepodmienečné odsúdenia neprejavuje sa zodpovedne nielen vo vzťahu k dieťaťu, ale evidentne ani k práci, resp. voči úradom, o maloletého sa riadne nezaujíma, nezabezpečuje osobne jej výchovu a neprispieva riadne na jeho výživu, a teda svoje rodičovské povinnosti k maloletému riadne nevykonáva, v danom prípade súd považoval za dôvodné fakticky obmedziť rodičovské práva a povinnosti otca tým, že zastupovanie a správu majetku maloletej, ako integrálnu súčasť rodičovských práv a povinností, ponechal výlučne na matke maloletého.
XX. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, v tejto časti súd nebol viazaný návrhom, pričom rozsah vyživovacej povinnosti otcovi stanovil aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka v súlade so záujmami dieťaťa a zistenými schopnosťami a možnosťami otca, keď mal za to, že niet dôvodu, aby bola fakticky celá ťarcha výživy maloletého nespravodlivo prenášaná na matku, pokiaľ je otec vo svojej aktuálnej socioekonomickej situácii výlučne zo subjektívnych dôvodov. R. z evidencie sociálnej poisťovne je zrejmé, že otec je schopný vykonávať prácu, keď matka potvrdila, že počas spolužitia zastával vedúcu pracovnú pozíciu, pričom v jeho schopnostiach a možnostiach bolo dosahovať príjem zhruba na úrovni príjmu matky. H. údajov zistených v evidencii J. poisťovne však nie je aktuálne oficiálne evidovaný u žiadneho zamestnávateľa. R. z odôvodnených potrieb maloletého, za zohľadnenia bežných potrieb primeraných jeho veku a sociálnemu postaveniu, vrátane záujmových športových aktivít, za zohľadnenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, zohľadniac, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za dôvodné zaviazať otca k plateniu výživného vo výške N. eur mesačne od podania návrhu do nástupu maloletého do základnej školy a následne sumou XXX eur mesačne od XX.XX.XXXX, keď zahájením povinnej školskej dochádzky došlo k prirodzenému nárastu jeho odôvodnených potrieb a to aj s prihliadnutím na šport, ktorému sa maloletý začal aktívne venovať. Na strane otca totiž neboli zistené žiadne závažné zdravotné či iné obmedzenia trvalého rázu, ktoré by mu bránili naplno využívať jeho pracovný potenciál. Je potrebné zdôrazniť, že každý z rodičov je povinný počínať si vo svojich pracovných aktivitách predovšetkým s prihliadnutím na svoju zodpovednosť za výživu všetkých detí, ktoré sú na neho odkázané, keď jeho vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho ďalšie výdavky. H. rodiča je pritom vyživiť svoje deti a to aj na vlastný úkor. K. suma jednoznačne zodpovedá zisteným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, pričom pokrýva iba časť zo základných nevyhnutých
potrieb maloletého. J. v tejto súvislosti musel zohľadňovať jednak nárok maloletej na rodinné prídavky vo výške XX,XX eur, ktoré sú určené na úhradu niektorých nákladov dieťaťa, ako aj podiel vyživovacej povinnosti matky, ktorá napriek osobnej starostlivosti o maloletého, ktorou kompenzuje časť zo svojej vyživovacej povinnosti, je povinná zabezpečovať aj zostávajúcu časť nákladov na výživu maloletého vo finančnom vyjadrení.
XX. Otcovi za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, dokedy bolo splatné výživné v čase vyhlásenia rozsudku, vznikol na výživnom zročný dlh vo výške X.XXX,XX eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z povinnosti otca uhrádzať výživné na maloletého v súdom stanovenej výške, od ktorého odrátal matkou priznané a preukázané platby otca na výživu dieťaťa za uvedené obdobie (XXX eur x X mesiacov + XXX eur x X mesiacov = XXX eur + XXX eur + X,XX eur ako alikvótna čiastka za X dní mesiaca február XXXX = X.XXX,XX eur - XXX,XX eur = X.XXX,XX eur). R. vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otca zaviazal zaplatiť do XX dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď mal za to, že vzhľadom na výšku dlhu nebude takouto splatnosťou dlhu ohrozené zabezpečovanie jeho existenčných potrieb.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.