Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-103-2019.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/103/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska č. 21 Bratislava IČO: 35 776 005 proti povinnému T. B. nar. XX.X.XXXX bytom W. č. X P. nová F. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michal Kešeľák so sídlom Mlynská č. 2 Spišská nová Ves pod sp. zn. EX 277/03 o vymoženie 37,47 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.6.2019 č.k. 3Er/92/2003
- 18 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal 6.8.2003 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 37,47 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi č. 4228/2003-EOaS z 20.5.2003. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zároveň podnet na zastavenie exekúcie. Oprávnený v podnete na zastavenie exekúcie citoval ustanovenia § 25 ods. 1-3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 25 ods. 6 zák. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky v znení účinnom ku dňu 31.12.1996, § 131 ods. 1 zák. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 71 ods. 3 zák. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 a § 148 ods. 2 zák. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 1.1.2004. Oprávnený bol toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. Súd prvej inštancie preskúmal podnet oprávneného, spisový materiál a dospel k záveru, že pri rozhodnutí Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi č. 4228/2003- EOaS z 20.5.2003 nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Predmetné rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a povinnému ním bola uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Dňa 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon o sociálnom poistení a od 1.1.2004 kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1.1.2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31.12.2003 vykonáva Sociálna poisťovňa podľa § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ďalej vychádzal z § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 126 zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 a uviedol, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú.
K vzneseniu námietky premlčania však v predmetnom konaní nedošlo, a preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe rozhodnutí Okresného úrade práce nepremlčali a preklúzia sa na ich vymáhanie nevzťahuje. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/170/2014. Súd prvej inštancie preskúmal podnet oprávneného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie a podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil a k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného. Citoval ust. § 277 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 69 ods. 1 a 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1 a 3, § 128 ods. 1 a 2 a§ 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a konštatoval, že § 126 ods. 3 určuje lehotu, v ktorej je okresný úrad práce oprávnený vydať rozhodnutie vo veci podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorým by platiteľa príspevku zaviazal na povinnosť uhradiť dlžný príspevok na postenie v nezamestnanosti. Iba na základe rozhodnutia podľa správneho poriadku mohol okresný úrad práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym poriadkom a je možné ho vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo svojich záverečných ustanoveniach v § 131 jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Aplikovanie správneho poriadku je tak v tomto prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný zákon o zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi. Oprávnený citoval § 71 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Mal tak za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
9. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zamietnutím jeho návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. V predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Spišská Nová Ves, č. 4228/2003-EOaS z 20.5.2003, právoplatné 6.6.2003 vydané podľa zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti (ďalej len „zákon o zamestnanosti“). Oprávnený doručil
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie 15.7.2003, na základe čoho sa v uvedený deň začalo exekučné konanie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
12. Rozhodnutím Okresného úradu práce Spišská Nová Ves č. 4228/2003-EOaS z 20.5.2003 bola povinnému v súlade s § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti uložená povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 129 Sk.
13. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
14. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
15. Nakoľko rozhodnutím NÚP bola povinnému podľa zákona o zamestnanosti uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 129 Sk v čase vydania rozhodnutí a k úhrade uvedenej sumy nedošlo, na jej vymáhanie sa v zmysle vyššie uvedeného vzťahuje zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003.
16. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
17. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
18. Podľa § 126 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
19. Podľa § 133c ods. 2 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 povinnosť zaplatiť penále za neodvedenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti včas alebo v určenej výške sa posudzuje podľa tohto zákona aj v prípadoch, ak príspevok na poistenie v nezamestnanosti bol splatný pred 1. decembrom 1999.
20. Ustanovenie § 126 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti výslovne určuje že právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Z toho vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky.
21. V danom prípade nemožno ani podporne aplikovať § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) v znení účinnom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti jednotlivých exekučných titulov, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, keďže § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti upravuje premlčanie pri práve vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Zo vzájomného pomeru predpisu všeobecného a špeciálneho vyplýva, že právny predpis vydaný pre zvláštny prípad má, pokiaľ mu odporuje, pri aplikácii prednosť pred zákonom vydaným pre všetky prípady. Ak stanoví špeciálny
právny predpis, že sa právo na vymáhanie pohľadávky premlčuje, tak v tejto otázke nie je možné aplikovať všeobecnú právnu úpravu.
22. Zákon síce v § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 stanovil, že všeobecný právny predpis o správnom konaní sa použije o. i. aj na rozhodovanie o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128, o aplikácii všeobecného právneho predpisu o správnom konaní aj na výkon rozhodnutia však nepojednával. Preto vychádzajúc z § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti a zo zásady subsidiarity je potrebné mať za to, že na výkon rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa § 71 ods. 3 Správneho poriadku neaplikuje. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak s poukazom na citované ustanovenie exekúciu nezastavil z dôvodu preklúzie vymáhaného práva.
23. Odvolací sud, posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď správne nepoužil ustanovenie právneho predpisu tak ako to v odvolaní žiadal oprávnený a nezastavil predmetnú exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
24. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).