Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/236/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. Y., V.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťaťa rodičov T. Y.X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Z. XXX/X, XXX XX Q. a R. Š., V.I.. XX.XX.XXXX, B. P. R. XXX, XXX XX Y., zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, na návrh R.. Q. Š. Y.., V.. XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX I. XXX, Y. P. K. XXXX, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Pavlom Krajecom, LEGAL IURIS, advokátska kancelária s.r.o., Tehelná 11, 048 01 Rožňava, vo veci podania návrhu na ustanovenie opatrovníka maloletému pre podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva, takto

rozhodol:

I. Okresný súd Rožňava návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania vo veci je návrh navrhovateľa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Tunajší súd uznesením zo dňa 13.06.2018 konanie vo veci zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

3. Navrhovateľ voči uzneseniu tunajšieho súdu podal odvolanie a súd druhej inštancie Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.09.2018 zrušil uznesenie tunajšieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Navrhovateľ po zrušení veci odvolacím súdom naďalej trval na svojom návrhu a prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal ako domnelý otec maloletého, aby súd ustanovil maloletému opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že tento jeho návrh v súlade s platnou legislatívou má oporu v hmotnom práve v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Návrh podal preto, lebo rodičom maloletého, či už matričným alebo biologickým, uplynula márna lehota na podanie návrhu o zapretie otcovstva. Aj v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, návrh na zapretie otcovstva po uplynutí márnej lehoty v trvaní 3 rokov môže podať dieťa. Dieťa má právo poznať svojich rodičov, to je základný atribút aj čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989. Dieťa je maloleté návrh nemôže podať samo, preto on ako navrhovateľ postupoval v súlade s platnou legislatívou. Záujem dieťaťa si vyžaduje poznať svojich rodičov a rodičom márne uplynula 3 ročná lehota na podanie návrhu. Poukázal aj na to, že prvou fázou konania o prípustnosti zapretia otcovstva, je ustanovenie opatrovníka

pre maloleté dieťa, ktoré podá návrh na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva pričom takého opatrovníka súd už v tomto konaní aj ustanovil uznesením zo dňa 8.11.2019. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že trvá na písomných dôvodov, pre ktoré podal tento návrh na súd. Predtým oslovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Rožňave ako biologický otec dieťaťa a bolo mu povedané, že ho budú kontaktovať. Nič sa však nedialo a preto podal tento návrh na súd. Ďalší dôvod, pre ktorý tento návrh na súd podal je ten, že s matkou dieťaťa sa dohodli, že bude akceptovať, aby dieťa vyrastalo v jej rodine, za podmienky, že dieťaťu raz povie, kto je jeho biologickým otcom. Matka dieťaťa mu to prisľúbila. Po určitom čase však zmenila svoj názor a vyjadrila sa tak, že by bolo lepšie pre dieťa, keby nevedel kto je jeho otcom. Ďalší dôvod je ten, že sa dozvedel, že matka dieťaťa už nie je v stave manželskom s matrikovaným otcom dieťaťa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že do piatich rokov veku dieťaťa sa s ním dennodenne stýkal za prítomnosti matky o čom vedel aj jej manžel. Pomáhal jej, lebo pracovala v Košiciach a dieťa materskú školu navštevovalo v Rožňave. Vyberal maloletého zo škôlky. Trvalo to do tej doby, kým neoslovil advokátku stým, že chcem riešiť otcovstvo voči dieťaťu. Po 2 dňoch ho advokátka odmietla a nechcela ho zastupovať a matka mu prestala umožňovať styky s maloletým, čo oznámila aj škôlke, ktorú maloletý navštevoval. On sa s dieťaťom rozlúčil a po porade s detským psychológom mu povedal, že je jeho otcom. Povedal mu, že má vlastne dvoch ockov, na čo dieťa reagovalo pozitívne a neplakalo. Neskôr ako kamaráti sa stretávali v meste, alebo v škôlke, kde mu odniesol aj bicykel. Od tej doby sa s matkou dieťaťa nerozprával a neoslovil ani matrikovaného otca, lebo mu bolo povedané, že by reagoval neadekvátne. S matkou dieťaťa mal intímny vzťah, ktorý trval od roku 2004 do roku 2012. Matka počas tehotenstva mu povedala, že on je otcom dieťaťa a pýtala sa ho na to, že ako to budú riešiť. Aj neskôr, keď už maloletý navštevoval školu sa s ním 2 až 3 krát mesačne stretával. Nosil mu sladkosti a finančne podporoval aj matku dieťaťa, keď svoj príjem poukazoval na jej účet. Maloletý po dohode s matkou ho oslovoval „Q.“. V čase keď sa dieťa narodilo neriešil otázku otcovstva z dôvodu, že sa dohodli s matkou, že nebude zasahovať do jej rodiny a kontakt s dieťaťom mu bol umožnený. V súčasnej dobe rešpektuje názor dieťaťa, nechce mu rušiť vzťahy s matrikovaným otcom a preto ho nebude vyhľadávať. Do novembra 2019 na účet matky maloletého posielal nemalé čiastky a so synom sa kontaktoval.

5. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že je absolútne vylúčené, aby bolo v záujme 11 ročného dieťaťa otvárať otázku otcovstva. Dieťa svojich rodičov dobre pozná. Sú to rodičia, ktorí ho od malička vychovávali a ktorí sú zapísaní aj na matrike. Súd nemôže uložiť kolíznemu opatrovníkovi povinnosť podať návrh na súd, je to vecou kolízneho opatrovníka, či takýto návrh na súd podá. Navrhovateľ už aj v minulosti o to žiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Rožňave a až keď na uvedenom orgáne neuspel sa obrátil na súd. Dôležitý je v tomto konaní aj názor kolízneho opatrovníka. Navrhuje návrh navrhovateľa zamietnuť. Matka vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že dieťa nie je možné vytrhnúť z koreňov. Má svojho skutočného otca, narodil sa do jeho rúk, on ho vychoval a bolo to neprimerané, keď mu navrhovateľ povedal, že je jeho otcom. Počas trvania jej manželstva so T. Y. udržiavala intímny vzťah aj s navrhovateľom aj s manželom a preto sa nedá jednoznačne povedať, že kto je biologickým otcom dieťaťa. V tom čase pracovala u armády, bola v skúšobnej dobe a keď otehotnela nevedela kto je otcom dieťaťa, nemohla to povedať ani doma, ani navrhovateľovi, lebo sa bála, že príde o prácu. Aj po narodení dieťaťa jej vzťah s navrhovateľom ešte trval, navrhovateľ ju však aj finančne vydieral, lebo mal exekúcie. S dieťaťom sa nestýkal pravidelne, stretli sa len vtedy, keď ju o to požiadal. Dieťaťu povedala, že je to jej kamarát. Medzi ním a dieťaťom bol kamarátsky vzťah. Po troch rokoch, keď ju navrhovateľ finančne vydieral musela to povedať manželovi a povedala mu aj to, že je aj taká možnosť, že je otcom dieťaťa. So T. Y. sa rozviedli, lebo jej vzťah s navrhovateľom hlboko zasiahol do ich manželstva. Rozviedli sa pred piatimi rokmi, ale jej bývalý manžel pravidelne udržiava kontakt s maloletým, nosí si ho k sebe do Košíc, kde býva, každý druhý víkend. Maloletý chodí k nemu aj cez prázdniny. Jej bývalý manžel možnosť, že by nebol biologickým otcom dieťaťa nepripúšťa už aj vzhľadom na ich dobrý vzájomný vzťah. Dieťa bude mať možnosť po dovŕšení plnoletosti zisťovať, kto je jeho biologickým otcom. Matka poukázala aj na to, že v roku 2019 uzavrela manželstvo s Y. Š. a vzťah maloletého k jej terajšiemu manželovi je taktiež dobrý a kamarátsky. Maloletý za svojho otca považuje jedine T. Y.. Matka trvala na tom, že príjem navrhovateľa išiel na jej účet preto, lebo mal exekúciu. Vytvorila mu účet, na ktorý mu peniaze išli. Trval aj na tom, že syna neovplyvňovala proti navrhovateľovi, maloletý je neovplyvniteľný.

6. Kolízny opatrovník maloletého uviedol, že každé dieťa má právo poznať svojho biologického rodiča, avšak je to právo dieťaťa a nie právo biologického otca. V súčasnej dobe má dieťa vytvorený dobrý vzťah

s matrikovaným otcom a minulý mesiac prebehol informatívny rozhovor s dieťaťom, ktoré uviedlo, že vie kto je pán Š., avšak nechce sa sním stretávať a jeho čakania pred školou považuje za obťažovanie. Nebude podávať návrh v mene maloletého, lebo je toho názoru, že nie je to v súčasnej dobe v jeho záujme.

7. Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že maloletý T. Y., nar. XX.XX.XXXX má uvedených rodičov otca T. Y., nar. XX.XX.XXXX a matku R. L., rod. H. - R., nar. XX.XX.XXXX.

8. Zo správy od ústredia práce sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že maloletý pochádza z manželského vzťahu matky R. Š. a matrikovaného otca T. Y.. Rozsudkom Okresného súdu Košice I - 52 zo dňa 10.04.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Maloletý ako aj jeho maloletá sestra R. Y., V.. XX.XX.XXXX boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 40,-€ mesačne. Styky otca s maloletými deťmi neboli upravené. Šetrením u navrhovateľa bolo zistené, že na svojom návrhu trvá, lebo sa domnieva, že je biologickým otcom maloletého, ktorý bol počatý z jeho intímneho vzťahu s matkou dieťaťa v rokoch 2004 až 2012. Matrikovaným otcom dieťaťa je však T. Y., ktorý bol v tom čase manželom matky a žili v spoločnej domácnosti v Košiciach. Ďalej uviedol, že matka dieťaťa mu zo začiatku umožňovala neobmedzený kontakt s dieťaťa až do jeho 6 rokov. Pravidelne ho vyberala z predškolského zariadenia v Rožňave, ktoré v tom čase navštevoval na prosbu matky. V roku 2014 maloletý začal navštevovať Základnú školu v Košiciach, kde ho navštevoval z vlastnej iniciatívy, aby sa uistil, že je dieťa zdravé a prospieva. V súčasnej dobe dieťa navštevuje Gymnázium P.J. Šafárika v Rožňave, čo matka zatajila kvôli tomu, aby ho do budúcna nenavštevoval. Toho času matka mu neumožňuje, aby sa s dieťaťom stretával. Ďalej uviedol, že dieťa v súčasnej dobe vie, kto je jeho biologickým otcom, lebo mu to povedal. Domnieva sa, že ako dlhoročný pedagóg ho vie mnohému naučiť, viesť ho k športu, pomáhať mu, čo momentálne nie je možné. Je s ním v telefonickom kontakte a naposledy sa mali stretnúť 25.11.2019 boli dohodnutí, že ho odprevadí na krúžok florbalu, ktorý mu pomohol vybaviť. Toto stretnutie sa neuskutočnilo, lebo matka ho vyzdvihla pred školou a autom odišli. O sebe uviedol, že nepracuje, poberá výsluhový dôchodok. Pôsobil na Vojenskej leteckej akadémii v Košiciach ako pedagóg. Obýva dvojizbový panelákový byt. Hradí výživné na maloletého z vlastnej iniciatívy na účet matky vo výške 150,-€ mesačne. Prispel dieťaťu aj na tábor vo výške 150,-€ a zakúpil mu aj lyže. Na základe predvolania sa dostavila na ich úrad aj matka s dieťaťom a dospelými dcérami z prvého manželstva. Matka uviedla, že dieťa má svojho otca, ktorý je zapísaný v jeho rodnom liste s ktorým má veľmi dobrý vzťah. Pravidelne ho navštevuje napriek tomu, že sa s ním ona rozviedla a v súčasnosti má nový vzťah. Dieťa je informované o uvedenej skutočnosti, ale niekoľko krát sa vyjadrilo, že sa nechce s pánom Š. stretnúť a ona rešpektuje jeho vôľu. Domnieva sa, že dieťa sa nachádza v súčasnej dobe v emocionálne citovom vývinovom období a nie je podľa jej názoru vhodné, aby pán Š. vstupoval do jeho života práve v tomto čase jeho vývinu. Dieťa je nesústredené na vyučovacom procese, stále sa bojí, kde ho bude pán Š. čakať, je vystavený zbytočným stresovým situáciám. Stalo sa, že dieťa matke uviedlo, že nech podá trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Bol vykonaný informatívny rozhovor s maloletým bez prítomnosti matky. Maloletý uviedol, že sa nechce s pánom Š. stretávať, nechce, aby ho telefonicky kontaktoval. Mama mu vymenila aj SIM - kartu, aby ho nemohol ďalej kontaktovať. Viac k predmetnej veci nechcel uviesť. Vyjadrili sa aj dospelý súrodenci maloletého, ktorý sa domnievajú, že zo strany pána Š. ide o prenasledovanie dieťaťa, veľmi sa o brata boja a prosili matku, aby podala trestné oznámenie vo veci prenasledovanie orgánom činným v trestnom konaní. Záverom úrad uviedol, že právo poznať rodičov je právom dieťaťa a nie biologického otca. Tohto práva sa môže podávať len dieťa a nie biologický otec podaním žaloby na určenie, resp. zapretie otcovstva. Ak by mohol biologický otec kedykoľvek podať žalobu o zapretie otcovstva proti mužovi ktorý vyhlásil, že je otcom dieťaťa išlo by o narušenie záujmu dieťaťa. Dieťa totiž môže mať s matrikovaným otcom vytvorené väzby a považovať ho za svojho otca, čo aj v tomto prípade platí. Takýto zásah by mohol tieto vzájomné vzťahy narušiť a spôsobiť tak dieťaťu traumu.

9. Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca navrhovateľa v celom rozsahu trval na podanom návrhu, právny zástupca matky navrhol návrh zamietnuť a kolízny opatrovník taktiež navrhoval návrh navrhovateľa zamietnuť už aj s prihliadnutím na záujem maloletého.

10. V zmysle ustanovenia , , , ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.

11. V zmysle ustanovenia § 86 ods. 1, 2 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo.

12. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 1, 2 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

13. V zmysle ustanovenia § 96 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd n a n á v r h d i e ť a ť a rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, m ô ž e d i e ť a po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať. Ustanovenie § 96 Zákona o rodine sa vzťahuje na prípady, keď uplynie lehota na zapretie otcovstva nie len rodičom dieťaťa, ale aj opatrovníkovi oprávnenej osoby podľa § 86, § 88, § 89 a § 93 Zákona o rodine. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva a návrhu na zapretie otcovstva podľa tohto ustanovenia je preto iba dieťa maloleté či plnoleté. Pokiaľ je dieťa maloleté musí byť v konaní zastúpené opatrovníkom. Dieťa nie je v týchto prípadoch obmedzené nijakou lehotou v ktorej by muselo podať návrh na súd. § 96 Zákona o rodine v odsekoch 1 a 2 rozlišuje dve štádia konania. Prvé štádium sa začína na prvý návrh dieťaťa o prípustnosť zapretia otcovstva. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť ak zistí, že je to potrebné v záujme dieťaťa, najmä z hľadiska jeho osobného stavu a uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva. Ak súd tomuto návrhu dieťaťa nevyhovie druhé štádium konania neprichádza do úvahy. Ak však súd vyhovie návrhu dieťaťa a rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva môže po právoplatnosti tohto rozhodnutia nastúpiť druhé štádium konania. Jeho začatie je však podmienené ďalším v poradí druhým návrhom dieťaťa na zapretie otcovstva. Pokiaľ by dieťa návrh na zapretie otcovstva nepodalo nemohlo by začať konanie v rámci predpokladaného druhého štádia aj napriek tomu, že súd kladne rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva v prvom štádiu konania. Návrh na zapretie otcovstva sa môže týkať iba otcovstva určeného podľa prvej alebo druhej zákonnej domnienky otcovstva. Pasívne legitimovanými v konaní o zapretie otcovstva sú obaja rodičia alebo iba ten z nich, ktorý je na žive. Pokiaľ nie je na živo nikto z nich návrh na zapretie otcovstvo nemôže dieťa podať.

14. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že maloletý T. Y. pochádza z manželstva rodičov R. Š. a T. Y.. Dieťa sa teda narodilo v súlade s ustanovením § 85 Zákona o rodine v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva rodičov, teda za otca dieťaťa sa považuje bývalý manžel matky. Obidvom rodičom v súlade s ustanovením § 86 a § 88 Zákona o rodine uplynula lehota na podanie návrhu o zapretie otcovstva. V danom prípade teda k zapretiu otcovstva môže dôjsť iba na návrh dieťaťa v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Navrhovateľ ako domnelý otec dieťaťa nie je teda aktívne legitimovaný na podanie uvedených návrhov, teda ani návrhu na prípustnosť zapretie otcovstva ani návrhu na zapretie otcovstva, lebo iba dieťa je oprávnené takýto návrh na súd podávať. Súd pritom nemôže nariadiť dieťaťu, ani jeho zákonným

zástupcom - rodičom, ale ani súdom ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi v tomto konaní, aby takýto návrh v mene maloletého podal, lebo takéto právo má iba dieťa samé, či je už maloleté, alebo plnoleté. V prípade, že je maloleté musí byť zastúpené opatrovníkom. Dieťa pritom nie je obmedzené nijakou lehotou takýto návrh podať, preto súd dáva do úvahy zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa - matke, ako aj kolíznemu opatrovníkovi, v budúcnosti vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto konaní uvažovať o tom, či by podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva a návrhu na zapretie otcovstva, by nebolo v samotnom záujme dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, lebo nie je aktívne legitimovaný na podanie uvedeného návrhu.

15. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v , (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).