Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-133-2019.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/133/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. Q., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b) Trestného zákona o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21. augusta 2019, č. k. 31T/84/2019-92 na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v bode 2 výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odsudzuje obžalovaného A. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) § 37 písmeno m) a § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/84/2019 bol obžalovaný uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 14.11.2018 v čase približne pred obedom v P. na O. ulici v blízkosti križovatky s A. ulicou napadol Z. J. tak, že po tom, ako ju spozoroval z okna idúceho vozidla kráčajúcu popri ceste, prikázal vodičovi
- bratovi F. Q., aby zastavil vozidlo, z vozidla po zastavení vystúpil, prišiel k Z. J. a udrel ju niekoľkokrát päsťou do hlavy, až kým ho neodtiahol nabok jeho brat F., pričom počas útoku Z. J. spadla na zem a utrpela pohmoždenie hlavy, pohmoždenie ľavého ucha, hrudníka a ľavého bedra, ktoré si vyžiadali jednorazová lekárske ošetrenie,
a v bode 2/ z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presnejšie nezistených dňoch a časoch sa opakovane vyhrážal F. V., v tom čase tehotnej, ublížením na zdraví jej a jej synovi, podpálením domu, naposledy dňa 07.04.2019 v čase okolo 23.00 hod. v P. na ulici Q. L. po tom, ako prišiel k rodinnému domu č. XX/XX vykrikoval na F. V. rôzne vyhrážky, sľuboval, že ak nezverí do opatery ich deti, ktoré čaká, tak jej podpáli dom a dom jej starého otca, ak dá deti na adopciu pichne do hlavy jej syna, aby ani ona nemala dieťa, neskôr v ten deň sa prostredníctvom
programu Messenger, prihlásený pod menom „T. X.“, vyhrážal F. V. a jej rodine, že im podpáli domy a že sa ho tak ľahko nezbavia,
Prvostupňový súd v skutku v bode 1/ podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018 zo dňa 03.12.2018, doručený obžalovanému dňa 19.12.2018 a právoplatný dňa 28.12.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Za tento trestný čin okresný súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil obmedzenia a povinnosti:
- zákaz požívania návykových (omamných a psychotropných) látok s výnimkou alkoholu,
- zákaz účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok, -príkaz nahradiť podľa svojich schopností v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenému Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, sídlo Karadžičova 10, Bratislava, škodu vo výške 268,53 €.
V skutku v bode 2/ okresný súd obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 220 (dvestodvadsať) hodín. Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 92-95 spisu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného pri splnení podmienok podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, keďže mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, ktorému bola riadne doručená obžaloba ako aj predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 31.07.2019, mal v prípravnom konaní pred orgánom činným v trestnom konaní na výsluchu dňa 10.05.2019 možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený dňa 10.06.2019 na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania a obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený v predvolaní na hlavné pojednávanie, pričom nenastali okolnosti podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku vylučujúce takýto postup.
K výroku o treste okresný súd uviedol, že obžalovaný spáchal trestné činy v bode 1/ skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018 a trestný čin v bode 2/ až po doručení tohto trestného rozkazu, ktoré má účinok vyhlásenia rozsudku. Okresný súd preto ukladal osobitný trest za skutok v bode 1/, ktorý je vo viacčinnom súbehu so skutkom, za ktorý mu bol uložený trest trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018, a osobitný trest za skutok v bode 2/, keďže doručením trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018 došlo k pretrhnutiu súbehu so skutkami spáchanými pred týmto doručením a preto sa jedná o recidívu, za ktorú sa ukladá samostatný trest, a nie o súbeh, za ktorý by sa ukladal súhrnný trest (R 8/1974).
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere v skutku v bode 1/ okresný súd uviedol, že mohol obžalovanému uložiť úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie troch prečinov v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 TZ, až na 3 roky. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval, a 1 priťažujúcu okolnosť - spáchal viacero trestných činov. Za najvhodnejší na dosiahnutie nápravy páchateľa ako aj ochrany spoločnosti súd považoval podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, pri ktorom bude páchateľ obmedzený a sledovaný v užívaní drog a hraní hazardu za účelom aby viedol riadny život a vyhol sa hlavným príčinám páchania trestnej činnosti,
ako aj povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu, ktorá bude motivujúca nájsť si zamestnanie a zanechať povaľačský spôsob života.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere v skutku v bode 2/ okresný súd uviedol, že mohol obžalovanému uložiť samostatný trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval, a 1 priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený. Síce spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018, no za najvhodnejší na doplnenie vyššie uvedeného podmienečného trestu považoval trest povinnej práce, pri ktorom páchateľ príde snáď na iné, nenásilné, myšlienky, pričom v prípade nevedenia riadneho života alebo nevykonávania práce súd okamžite pristúpi k premene aj tohto trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v bode 2/ v neprospech obžalovaného (č. l. 91), ktoré odôvodnil na č. l. 97 spisu.
V písomne odôvodnenom odvolaní prokurátor uviedol, že s uvedeným alternatívnym trestom nesúhlasí. Poukazuje, že k spáchaniu skutku došlo počas skúšobnej doby pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018 z 03.12.2018, právoplatným 28.12.2018.
Zo strany obžalovaného ide podľa názoru prokurátora o obzvlášť odsúdeniahodné a nebezpečné konanie, preto alternatívny trest vzhľadom na okolnosti prípadu nespĺňa požiadavku primeranosti k spáchanému skutku.
Prokurátor zastáva názor, že výkon krátkeho nepodmienečného trestu odňatia slobody za skutok v bode 2/ rozsudku splní účel trestu tak, že umožní obžalovanému premyslieť si svoje ďalšie správanie a konanie, resp. ochotu viesť riadny život. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, čo do výroku o treste v bode 2/ v neprospech obžalovaného tak, že mu uloží trest odňatia slobody v trvaní minimálne 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Konanie na odvolacom súde
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.
Prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na písomnom odôvodnení zahláseného odvolania zo dňa 24.09.2019 a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutí rozsudok čo do výroku o treste v bode I8I v neprospech obžalovaného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní minimálne 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolací súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :
· prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 09.07.2019 pod č. 1 Pv 77/19/2202-7 obžalobu na A. Q. v bode 1/ pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bode 2/ pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b) Trestného zákona · okresný súd hlavné pojednávanie konané dňa 21.08.2019 vykonal v neprítomnosti obžalovaného podľa § 255 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, okresný súd prečítal výpoveď obžalovaného zo dňa 10.05.2019, vypočul svedka - poškodenú F. V. · z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 3 krát odsúdený v prvých 2 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018 zo dňa 03.12.2018, právoplatný dňa 28.12.2018, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia na podmienečný trest odňatia slobody 5 mesiacov so skúšobnou dobou na 15 mesiacov · podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR bola uznaný vinným zo spáchania 5 priestupkov, a to proti občianskemu spolunažívaniu, poškodzovanie veci, či krádeže
Vzhľadom na odvolanie okresného prokurátora smerujúce proti výroku o treste v bode 2/, krajský súd preskúmal odvolanie okresného prokurátora len v rozsahu uloženého trestu v skutku v bode 2/.
Odvolací súd ustálil, že prvostupňový súd správne postupoval v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie, správne prihliadal ku všetkým skutočnostiam dôležitým pre určenie druhu a výmery trestu, avšak tieto podľa názoru krajského súdu nedostatočne vyhodnotil, v dôsledku čoho obžalovanému uložil neprimerane mierny trest.
K uloženiu trestu
Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v odvolaní okresného prokurátora v tom, že zo strany obžalovaného ide o obzvlášť odsúdeniahodné a nebezpečné konanie a alternatívny trest vzhľadom na okolnosti prípadu nespĺňa požiadavku primeranosti k spáchanému skutku.
Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.
Po preskúmaní napadnutého výroku o treste odvolací súd, stotožniac sa s názorom okresného prokurátora dospel k záveru, že trest povinnej práce, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa za skutok v bode 2/, nie je v súlade so zásadou proporcionálnosti trestu, keď trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Prvostupňový súd sa týmito vyššie uvedenými ustanoveniami pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne neriadil. Pri úvahách, aký druh trestu by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To 7/2013).
S právnym názorom okresného súdu pri ukladaní trestu povinnej práce sa krajský súd nestotožnil a v celom rozsahu akceptoval zákonné zdôvodnenie odvolacej námietky prokurátora v neprospech obžalovaného, pretože aj krajský súd dospel k záveru, že uložený trest v skutku v bode 2/, najmä vzhľadom k osobe obžalovaného a jeho trestnej minulosti, považoval za neprimerane nízky. Taktiež nemožno opomenúť, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a dopustil sa skutku závažnejšieho, ako bol skutok, pre ktorý mu plynula skúšobná doba. Osobu páchateľa treba vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach i z hľadiska prognózy jeho budúceho vývoja správania v spojitosti so spáchaným trestným činom, významný je spôsob života a správanie sa obžalovaného, či jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný má v ňom 3 záznamy, pričom v prvých 2 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018 zo dňa 03.12.2018, právoplatný dňa 28.12.2018, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia na podmienečný trest odňatia slobody 5 mesiacov so skúšobnou dobou na 15 mesiacov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že posudzovaného trestného činu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/89/2018. Taktiež z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný spáchal viacero priestupkov rôzneho násilného charakteru. Po vyhodnotení trestnej minulosti obžalovaného odvolacím súdom je tento toho názoru, že obžalovaný už v minulosti prejavil sklony k páchaniu trestnej činnosti, teda porušenie zákona mu nie je cudzie i keď doposiaľ nebol v priamom výkone trestu odňatia slobody. Nemožno ignorovať, že v posudzovanom trestnom čine v skutku v bode 2/ sa prejavila odsúdeniahodná verbálna agresia obžalovaného. Ďalej odvolací súd poukazuje na fakt, že obžalovaný sa v pomerne mladom veku dostal (od roku 2012) trikrát
do rozporu s Trestným zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci okresný súd nesprávne vyhodnotil predovšetkým osobu páchateľa v súvislosti s jeho trestnou minulosťou. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keď v danom prípade zistil jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ § 36 písm. l/ Trestného zákona), za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá bola v prípade spáchaného trestného činu v rozpätí 6 mesiacov až 3 rokov. Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd k uloženému trestu zároveň konštatuje, že ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona zákonodarca ustanovuje obmedzenie pre povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nemožno povoliť vtedy, hoci sú inak splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je takou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v danom prípade nespĺňa účel, a preto opätovné povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa javí zbytočným a neúčelným. Z toho dôvodu odvolací súd v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona, uložil obžalovanému za skutok v bode 2/ nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 48 ods.2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
Krajský súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej ako aj generálnej prevencie pre ochranu spoločnosti. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd považoval trest uložený prvostupňovým súdom v bode 2/ za neprimeraný a preto v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v bode 2/ výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom o treste a spôsobe jeho výkonu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.