Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15Csp/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951 Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: B. S., C.. XX.X.XXXX, S. I.Č. Č.. XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 489,04 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 489,04 eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 489,04 eur od 5.2.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 21.7.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 489,04 eur s úrokom vo výške 28 % zo sumy 489,04 eur od 5.2.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.12.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému zriadil a viedol účet. Poukázal na bod 3.8 VOP, podľa ktorých klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný porušil vyššie uvedenú zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal na svojom účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, v dôsledku čoho žalobca zatvoril jeho účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Nakoľko zatvorenie účtu je možné len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, žalobca pred zatvorením účtu žalovaného vykonal dňa 4.2.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. O. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, čo predstavuje internú transakciu banky a nie úhradu zo strany žalovaného. V zmysle 3.12 VOP bol žalovaný povinný, ak nastane nepovolené prečerpanie, majiteľ účtu ho musí bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní“. Nepovolené prečerpanie účtu je v súlade s citovaným znením VOP úročené úrokom vo výške 28 % ročne a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Žalovaný k dnešnému dňu dlžnú sumu z nepovoleného prečerpania neuhradil žalobcovi.

2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu na adresu jeho pobytu evidovaného v registri obyvateľov, pričom ani vykonanou lustráciou nebol zistený iný jeho skutočný pobyt. Na základe vyššie uvedeného súd doručoval žalobu žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zmysle , pričom fikcia doručenia žaloby nastala dňom 1.3.2019.

3. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s , nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 22.1.2020, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením ( ).

4. Súd oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 7.12.2001 mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli predmetnú zmluvu, pričom obsahom zmluvy bolo zriadenie účtu a to osobný účet, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň bola vydaná žalovanému platobná karta s denným limitom 1.000 eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V článku 4 bod 5 bolo dojednané medzi zmluvnými stranami, že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Ak niektoré použité pojmy, resp. otázky nemožno riešiť podľa zmluvy, ani podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt, resp. službu, spravujú sa VOP banky v platnom znení a príslušnými právnymi predpismi. V článku 2 bod 2 zmluvné strany dohodli, že sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt zriadený na základe zmluvy (ďalej len výpoveď zmluvy) majiteľ účtu podáva výpoveď zmluvy na formulári banky. V zmysle článku 2 bod 5 zánik platnosti a účinnosti zmluvy ani príslušných zmlúv sa nedotýka povinnosti majiteľa účtu vysporiadať všetky svoje záväzky voči banke, ktoré vznikli zo zmluvy, z príslušných zmlúv alebo v súvislosti s nimi. Z článku 4 bod 2 zmluvy vyplýva, že za poskytovanie služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení (ďalej len sadzobník) a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Majiteľ účtu v zmluve vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať.

6. Z výpisu z účtu zo dňa 4.2.2015 vyplýva, že debet na účte žalovaného bol vo výške 489,04 eur.

7. Z úrokových sadzieb produktov vyplýva, že úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu , pričom sadzba platí pre všetky typy bežných a vkladových účtov činí 28%.

8. Podľa bodu 3.4. VOP Prima banka Slovensko a.s. účinných od 1.7.2016, banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenom medzi bankou a klientom . Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet , avšak výlučne za podmienok v nej uvedených . Pokiaľ tieto VOP pre osobitný druh bežného účtu neurčuje inak, zmluva o bežnom účte sa uzatvára na dobu neurčitú.

9. Podľa bodu 3.7. VOP zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnou úrokovou sadzbou. Úroková sadzba je pohyblivá a vychádza z referenčnej úrokovej sadzby, ktorou je úroková sadzba banky pre depozitné produkty.

10. Podľa bodu 3.8. VOP majiteľ účtu zodpovedná za nakladanie s prostriedkami na bežnom účte zákonným spôsobom. Klient musí mať na bežnom účte zostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke.

11. Podľa bodu 3.11.5 banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považujú najmä nasledovné skutočnosti: b) bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal g) klient sa ocitne v omeškaní s plnením akéhokoľvek záväzku voči banke.

12. Podľa bodu 3.12 VOP - Nepovolené prečerpanie - pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane v prípadoch

dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby - úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.

13. Ustanovenia odseku 8.8 VOP sa použijú primerane.

14. Podľa bodu 8.8 VOP označeného ako „Úročenie“ musí poskytnutých peňažných prostriedkov platiť klient úroky. Úroky sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Výška úroku sa počíta podľa počtu skutočne uplynutých dní a roka v trvaní 360 dní. Úroková sadzba sa určuje ako variabilná ročná percentuálna úroková sadzba, ktorá je naviazaná na referenčnú úrokovú sadzbu zvlášť pre klientov v segmente obyvatelia a zvlášť pre klientov v segmente komerčné subjekty. Referenčná úroková sadzba je stanovovaná bankou v súlade s jej vnútornými pravidlami pre riadenie úrokových sadzieb. Pravidlá banky pre riadenie úrokových sadzieb pri púšťajú zmenu výšky referenčnej úrokovej sadzby a to v závislosti od zmeny podmienok na finančných a devízových trhoch , zmeny kvality makroekonomických ukazovateľov, ktoré môžu naznačovať zhoršenie / zlepšenie kreditného rizika na úrovni portfólia obchodov oceňovaných touto sadzbou a zmeny strategického prístupu banky k podpore produktov naviazaných na referenčnú úrokovú sadzbu, ktorá je predmetom zverejnenia.

15. Podľa bodu 8.9 VOP, musí klient vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežných znižovaním debetného zostatku bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriedené.

16. Prílohou žaloby je aj sadzobník poplatkov účinný od 1.7.2016.

17. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov.

18. Podľa (ďalej Obch. zak.) v znení účinnom ku dňu 7.12.2011, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

19. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

20. Podľa § 711 ods. 1 cit. zákona, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte.

21. Podľa § 713 ods. 2 cit. zákona, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

22. Podľa § 715 ods. 1 cit. zákona, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.

23. Podľa odseku 3 cit. ustanovenia, zostatok bežného účtu vyplatí banka majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.

24. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia, banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

25. Podľa § 497 cit. zákona, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 499 cit. zákona, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

27. Podľa § 502 ods. 1 cit. zákona, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

28. Podľa § 503 cit. zákona, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

29. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 7.12.2011 sa na účely tohto zákona rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

30. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, ak ide o zmluvu o otvorení nežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokov z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

31. Podľa ,,, v znení účinnom od 7.12.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou obchodnou a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkových vzťah, ktorý na jej základe vznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu . K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta, ktorý je v prejednávanej veci spotrebiteľ bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet zriadený, určenie meny na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom bankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej peňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských úveroch kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške na ktorej sa vzájomne dohodnú. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.

33. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom určitý rozsah služieb vrátane vedenia nežného účtu na ktorý si žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky z jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ jej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok vlastných finančných prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal, musela použiť svoje vlastné a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo

aj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo neurobil. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať z neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet ma obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ môže disponovať s čiastkami , ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania pokiaľ nemá s bankou dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu čím majiteľ účtu získava možnosť, tzv. dovoleného prečerpanie finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere. K čerpaniu úveru teda dôjde konkludentným konaním klienta, preto je aj tento spôsob čerpania úveru podrobne upravený vo VOP banky, ktoré majú pre uzatváranie zmlúv o bežnom účte a pre vedenie bežných účtov podstatný význam.

34. VOP majú povahu obchodných podmienok podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., ktoré musia byť stranám uzavierajúcim zmluvu o bežnom účte známe, prípadne musia byť pripojené k návrhu zmluvy.

35. Pre povahu účtu ako bežného účtu nie je rozhodujúce jeho označenie , pretože môže byť označený aj iným názvom napr. sporožírový alebo osobný, ak má vyššie uvedenú povahu doba odkedy bude bežný účet zriadený je spravidla totožná s dňom uzavretia zmluvy, ale môže byť určená v zmluve aj inak. Pre platné uzatvorenie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Dlh klienta na bežnom účte je teda záväzkom zo zmluvy o bežnom účte a banka má právo na zúčtovanie vykonaných platieb na ťarchu majiteľa účtu čomu zodpovedá povinnosť majiteľa účtu uvedený dlh splatiť. Z dôvodu, že žalovaný nemal na svojom účte povolené prekročenie, šlo vo vzťahu k zápornému zostatku na jeho bežnom účte od začiatku o nepovolený debetný zostatok , ktorý bol splatný ihneď. K vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu preto zo strany banky nedochádza a žalovaný sa dostáva do omeškanie s vrátením, resp. s vyrovnaním nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu.

36. Dohoda o spôsobe stanovenia výšky úrokovej sadzby v zmluve o bežnom účte môže záležať v dohode, podľa ktorej môže za trvania zmluvného vzťahu stanovovať banka rôzne úrokové sadzby resp. vykonávať jej zmeny. V zmluve môže banka a majiteľ účtu dohodnúť spôsob stanovenia výšky úrokovej sadzby tak, že ju určí a oznámi banka jednostranným úkonom , ktorý dohodnutým spôsobom uverejní. V zmluve vrátane VOP je treba dohodnúť podmienky a určitý rámec pre výkon práva banky určiť výšku úrokovej sadby svojím oznámením , inak môže byť dojednanie o práve banky považované za neplatné pre rozpor so zákonom, pripadne z dôvodov obchádzania zákona alebo výkonu práva banky za odporujúci zásadám poctivého obchodného styku. Úroková sadzba dojednaná alebo stanovená dohodnutým spôsobom má však v prejednávanej veci prednosť.

37. Z ust. § 714 Obch. zák. vyplýva, že strany si môžu úrokovú sadzbu , rovnako ako aj splatnosť úrokov , ktoré poskytuje banka dohodnúť. Pripísanie úrokov k istine znamená, že takto pripísané úroky sa stávajú súčasťou zostatku peňažných prostriedkov na účte a sú znova úročené, čo je vždy v prospech klienta. Ak však vznikne právo na úroky veriteľovi, postupuje podľa § 502 Obch. zák., na ktoré VOP pri stanovení výšky debetného úroku odkazujú.

38. Z § 502 Obch. zák. pritom vyplýva, že ak nie je výška úroku dohodnutá v zmluve , je banka povinná platiť úroky stanovené zákonom alebo na základe zákona , inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok čo znamená, že ak sa úroky zmluvnými stranami nedohodnú bude ich obvyklosť posudzovaná vo vzťahu k povahe účtu a vo vzťahu k bankám , ktoré sa v danom mieste a v danom období podieľajú na kapitálovom trhu s obdobnými produktmi, pričom stanovujú aj výšku debetných úrokov.

39. V prejednávanej veci sa jedná o ten prípad, keď sa majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu a teda debetu, v dôsledku čoho patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému zaťažených debetom, úroky dohodnuté zmluvne vo VOP a to v bode 3.8 VOP a 3.12 VOP s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za prečerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je teda podstatným porušením zmluvy o bežnom účte, ktorá má za následok nie len právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1, ale má právo aj na zrušenie takéhoto účtu , kedy záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným končí. Zrušenie účtu je banka povinná vykonať po vysporiadaní pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa účtu a súčasne

je povinná majiteľovi účtu zrušenie účtu písomne oznámiť s uvedením dátumu, ku ktorému tak došlo. K zániku samotnej zmluvy by však malo dôjsť výpoveďou, kedy by zmluva o bežnom účte zanikla dňom jej doručenia majiteľovi účtu.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výška žalobcom požadovaného debetného úroku vo výške 28 % ročne je porovnateľná s obvyklou výškou úrokov požadovanou inými bankami v rozhodujúcom období od klientov , ktorí svoj debetný zostatok včas nevyrovnali. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého debetného úroku vo výške 28 %, a to odo dňa nasledujúceho po tom čo sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania, t. j. od 5.2.2015.

41. Z týchto všetkých dôvodov súd žalobu považuje za dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu.

42. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s . 43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.