Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-147-2018.pdf
PDF · 246.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/147/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: MOTOSHOP Žubor, s.r.o., so sídlom Kostiviarska 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 847 470, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101528349/2018 zo dňa 07.08.2018 a č. 101528448/2018 zo dňa 07.08.2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 101528349/2018 zo dňa 07.08.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100740102/2018 zo dňa 16.04.2018 z r u š u j e a vec vracia Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2015 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zák. č. 222/2004 Z.z.“). Rozhodnutím č. 101742218/2017 zo dňa 10.08.2017 (ďalej aj „Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly“) správca dane s poukazom na § 61 ods. 1 písm. b/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) prerušil daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH s tým, že daňová kontrola sa prerušuje od 15.08.2017 do prijatia podkladov pre správne určenie dane. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že z dôvodu deklarovania dodania tovaru kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom) odberateľom do iných členských štátov EÚ na základe dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly správca dane požiadal o preverenie uvedených skutočností prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) formulárov SCAC 2004: č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017, č. XXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2017 a č. XXXXXX/XXXX. zo dňa 19.05.2017. Správca dane Oznámením vydaným podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku zo dňa 04.01.2018 (ďalej aj „Oznámenie“) žalobcovi oznámil, že dňa 02.01.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január až december 2015 prerušila s tým, že správca dane prijal konečné odpovede na MVI na žiadosť č. XXXXXX/XXXX. z 10.05.2017 dňa 02.01.2018, na žiadosť č. XXXXXX/XXXX z 12.05.2017 dňa 11.08.2017 a na žiadosť č. XXXXXX/
XXXX . z 19.05.2017 dňa 07.09.2017. Vzhľadom na to, že správcovi dane bola 02.01.2018 doručená posledná konečná odpoveď na žiadosť o MVI, pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 100292603/2018 zo dňa 05.02.2018 (ďalej len „Protokol“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 12.02.2018. Správca dane prerokoval pripomienky predložené žalobcom vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 05.03.2018, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100655539/2018 zo dňa 04.04.2018, ktorá bola zároveň poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní.
Prvostupňové rozhodnutia
2. Správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutím č. 100740102/2018 zo dňa 16.04.2018 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 6465,28 € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane jún 2015“), z toho 3 133,33 € (dodanie tovaru pre odberateľa První agrární s.r.o., Praha, ČR) a 3 331,95 € (dodanie tovaru pre odberateľa RT Catering Support LTD, Londýn, Spojené kráľovstvo). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca vykázal dodanie s oslobodením od dane do iného členského štátu pre odberateľa RT Catering Support, LTD Londýn, Spojené Kráľovstvo (ďalej len „RT Catering Support LTD“ alebo „odberateľ“) v celkovej výške 19.991,67 €, pričom žalobca pre tohto odberateľa vystavil faktúru č.201501827, dátum dodania 30.06.2015, predmet fakturácie: motocykel Q. VIN: L. (ďalej aj „motocykel“), cena 19.991,67 €. K predmetnej faktúre bol správcovi dane predložený prepravný CMR doklad č. F., na ktorom je ako odosielateľ uvedený E. Z. RT Catering Support LTD a ako príjemca E. Z. RT Catering Support LTD London, IČ DPH: GB 159099174. Ako miesto vykladania tovaru je uvedené E. Z. XX O. N., G., O. J., H. a miesto nakladania tovaru E. Z., L. M. XX,XXX XX F., F.. Prepravcom podľa CMR dokladu bola spoločnosť Mirectrans europe, s.r.o., Košice. Za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu odberateľovi RT Catering Support LTD, Londýn, UK správca dane zaslal žiadosť o MVI č. XXXXXX/XXXX. zo dňa 10.05.2017. Na základe odpovede zo dňa 02.01.2018 na MVI zo dňa 10.05.2017 bolo správcovi dane oznámené, že spoločnosť RT Catering Support LTD London prijala tovar - motocykel Q., tovar bol doručený na adresu XX O. N., G., O. J., zaúčtovaný a priznaný v hodnote 19.991,67 €. Prepravcom tovaru bola spoločnosť Mirectrans europe, s.r.o., Košice, údaj o tom, kto tovar objednal a zaplatil prepravu nie je známy. Motocykel nebol registrovaný v UK na používanie na cestách, podľa vyjadrenia odberateľa bol určený len na použitie mimo cesty. Správcovi dane bola zaslaná faktúra č. 201501827, dátum vystavenia 30.06.2015 od dodávateľa MOTOSHOP K. s.r.o., prepravný doklad č. XXXXXXX, faktúra č. 2015/57, dátum vystavenia 27.07.2015, vystavená dodávateľom Mirectrans europe, s.r.o. pre odberateľa E. Z., L. M., F. za prepravu zásielky z miesta odberu F. do miesta odberu G. v sume 108 €. Kúpna zmluva bola uzatvorená s kupujúcim RT Catering Support, IČ DPH: GB 159099174 a predávajúcim MOTOSHOP K. s.r.o. zo dňa 09.03.2015, potvrdenie o platbe vo výške 10.039,13 € a 9.952,54 €, tretia platba vo výške 3.998,33 € bola uskutočnená z bankového účtu matky daňového subjektu na Slovensku. Správca dane za účelom preverenia histórie údajov motocykla zaslal žiadosť na Operačné stredisko Kriminálneho úradu Finančnej správy Bratislava dňa 28.02.2017, pričom z prijatej odpovede vyplynulo, že motocykel je evidovaný s poznámkou „na importéra“, t.j. motocykel nebol prihlásený do evidencie vozidiel v SR. Konateľ žalobcu E. K. sa v rámci ústneho pojednávania, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04.07.2017 k preverovanej vystavenej faktúre č. 201501827 vyjadril, že za odberateľa RT Catering Support LTD jednal s p. Z., ktorý si tovar objednal, nakoľko sa jedná o motorku, ktorá nie je v ich štáte ľahko dostupná. Motorka bola určite prepravená do R., pretože odberateľ v súčasnosti rieši reklamáciu v R., o čom predložil ako dôkaz e-mailovú komunikáciu. Pri odovzdávaní motorky bol za žalobcu prítomný predajca U. I., prepravu si odberateľ riešil vo vlastnej réžii. K tomu, prečo je na CMR doklade F. uvedený ako odosielateľ E. Z., RT Catering Support, konateľ žalobcu uviedol, že p. Z. si chcel motorku predtým, ako ju prepraví do R., ešte upraviť a požiadal žalobcu o jej dodanie do firmy PASCALPLAST Components, Veľký Krtíš, kde mala byť motorka upravená a až následne mala byť prepravená do R.. K údaju uvedenému na CMR, kde ako miesto nakladania tovaru je uvedené: F., sa konateľ žalobcu nevedel vyjadriť. Žalobca predložil v rámci ústneho pojednávania Povolenie vydané E. Z. týkajúce sa prepravy motocykla do X. M. zo dňa 30.06.2015, Kúpnu zmluvu uzavretú medzi kupujúcim RT Catering Support LTD a predávajúcim MOTOSHOP K. s.r.o. zo dňa 09.03.2017, Odovzdávací protokol č. 201501827 na motocykel Q. a Predajný a kontrolný certifikát z 30.06.2015. Žalobca predložil viacero faktúr vystavených na odberateľa, pričom spôsob fakturácie vysvetlil tým, že faktúra č. 201501655 a 201501826 sú zálohové, faktúra č. 201501655 bola vystavená s DPH, nakoľko odberateľ sa pôvodne preukázal ako neregistrovaný platiteľ DPH v inom členskom štáte. Faktúra č. 201501827 je vystavená bez DPH, nakoľko sa odberateľ dodatočne preukázal ako registrovaný platiteľ
DPH v členskom štáte EÚ (IČ DPH: GB159099174). Správca dane podrobne v rozhodnutí poukázal na spôsob zúčtovania a vykázania predmetných faktúr a dodania tovaru do iného členského štátu, vrátane platieb, ku ktorému konateľ žalobcu podal vysvetlenie s tým, že pôvodné faktúry vystavené s DPH boli stornované a záloha bola vrátená. Za účelom preverenia skutočností v súvislosti s vykonanými prácami na motocykli pre odberateľa vykonal správca dane miestne zisťovanie v spoločnosti PASCALPLAST Components s.r.o. Veľký Krtíš, o čom spísal Zápisnicu z 18.07.2017. Konateľka spoločnosti p. P. uviedla, že skutočnosti súvisiace s motocyklom Q. objasní L. P., ktorý sa vyjadril, že v preverovanom období podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom L. P. - PASCALPLAST COMPOSITE, motocykel bol privezený šoférom žalobcu priamo z predajne v V. V. v júni 2015 na adresu prevádzky K. X, X. M., išlo o nový motocykel. P. E. Z. telefonicky kontaktoval p. P. za účelom ponuky motocykla na výrobu nových kapotáží, motocykel bol na prevádzke vo X. M. cca 1 mesiac, boli na ňom urobené úpravy, tieto práce neboli fakturované a neboli vystavené žiadne doklady. P. Z. si prevzal motocykel osobne. L. P. sa nevedel vyjadriť, či motorka bola prepravená do R. priamo, uviedol, že podľa jeho vedomostí išiel p. Z. jazdiť s motorkou na okruh do V.. Správca dane následne predvolal na výsluch p. E. Z., konateľa spoločnosti RT Catering Support LTD z adresy v F. a upovedomil o výsluchu svedka žalobcu. Správcovi dane bolo dňa 24.07.2017 vrátené predvolanie na výsluch uvedeného svedka z dôvodu, že ho prevzala neoprávnená osoba - menovec E. Z. F., bývajúci na tej istej adrese (otec E. Z. - konateľa spoločnosti RT Catering Support LTD), ktorý uviedol, že jeho syn žije v F. M. 13 rokov a na Slovensko chodí 1 x za rok. Za účelom preverenia prepravy motorky vykonal správca dane miestne zisťovanie v spoločnosti Mirectrans europe s.r.o. Košice, o čom bola spísaná Zápisnica zo dňa 02.08.2017. Konateľ tejto spoločnosti p. U. B. sa vyjadril, že vystavil faktúru č. 2015/57 z 27.07.2015 pre odberateľa RT Catering Support LTD IČ DPH: GB159099174 za prepravu motocykla Q., v zmysle CMR F. bol tovar prepravený, resp. prevzatý v R. (G.) dňa 23.07.2015, preprava trvala 2 dni, nakládka bola 21.07.2015. Objednávka na prepravu od spoločnosti RT Catering Support LTD v zastúpení E. Z. bola prevzatá 19.07.2015. Nakládku, prepravu aj vykládku vykonal ako šofér konateľ spoločnosti Mirectrans europe s.r.o. p. U. B. motorovým vozidlom ev. č. F., ktoré bolo prenajaté od majiteľa vozidla p. U. B., ktoré už v súčasnosti nevlastní (previedol ho na tretiu osobu). Iné prepravy pre RT Catering Support LTD neboli vykonané. Konateľ spoločnosti Mirectrans europe s.r.o. Košice predložil správcovi dane objednávku prepravy z 19.07.2015 CMR F., faktúru č. 2015/57 s dátumom vystavenia 27.07.2015, ktorá bola vystavená dodávateľom Mirectrans europe s.r.o. Košice pre odberateľa RT Catering Support LTD, Londýn za prepravu zásielky z miesta odberu F. na miesto odberu G. v celkovej sume 90,- €. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že faktúra za prepravu č. 2015/57 predložená prepravcom Mirectrans europe s.r.o. Košice RT Catering Support LTD, Londýn cez MVI sa nezhodujú, lebo faktúra predložená prepravcom bola vystavená na RT Catering Support LTD, Londýn na 90,- € a faktúra predložená odberateľom RT Catering Support LTD cez MVI bola vystavená na E. Z. na sumu 108,- € (s DPH). Z vyššie uvedených skutočností podľa správcu dane vyplýva, že žalobca mal podľa predložených dokladov dodať motocykel v júni 2015 do iného členského štátu odberateľovi RT Catering Support LTD, podľa predloženého CMR dokladu č. F. bol odosielateľom E. Z. RT Catering Support LTD a príjemca E. Z. RT Catering Support LTD. Podľa prepravného dokladu sa mal tovar nakladať na adrese L. M., F., F. a miesto vykládky malo byť na adrese XX O. N., G. O. J., F. M.. Podľa zistení správcu dane uvedené údaje na CMR odzrkadľujú skutočnosť, t.j. tak ako bolo s tovarom skutočne manipulované, nakladané a vykladané. Tovar, ktorý mal byť dodaný do iného členského štátu bol podľa správcu dane v skutočnosti prepravený žalobcom do X. M., čo potvrdil žalobca, pričom ako dôkaz predložil Povolenie z 30.06.2015 od E. Z. na prepravu motocykla do X. M.. Žalobca mal teda podľa správcu dane vedomosť o tom, kde bude tovar skutočne prepravený a za akým účelom (úprava motocykla). Po dokončení úprav si motocykel prevzal osobne E. Z. a podľa vyjadrenia p. P. s ním išiel jazdiť na okruh do V.. Uvedené tiež potvrdil prepravca Mirectrans europe s.r.o. Košice, ktorý predložil správcovi dane objednávku z 19.07.2015 vystavenú spoločnosťou RT Catering Support LTD na prepravu motocykla z adresy trvalého bydliska E. Z. v F. do R.. Podľa prijatej odpovede z MVI síce RT Catering Support LTD, Londýn priznala nadobudnutie motocykla v preverovanej výške, avšak podľa zistenia správcu dane bolo v zmysle zmluvného vzťahu dohodnuté, že dodávateľ zabezpečí prepravu tovaru na iné miesto určenia v tuzemsku, kde sa mali vykonať odberateľom objednané spracovateľské operácie. Po ich vykonaní si odberateľ prepravil tovar do iného členského štátu prostredníctvom prepravnej spoločnosti. Podľa správcu dane si preto nemôže žalobca uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, nakoľko k dodaniu deklarovaného tovaru došlo v tuzemsku, kde bol odovzdaný deklarovanému odberateľovi na ďalšiu úpravu. Správca dane následne poukázal na § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, (pričom správny súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane ods. 5 cit. ustanovenia uviedol v znení, ktoré nebolo účinné pre kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2015) a uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky pre
oslobodené dodanie tovaru odberateľovi do iného členského štátu v sume 19.991,67 € a nakoľko došlo k dodaniu v tuzemsku, vyrubil žalobcovi daň vo výške 3.331,95 €. Správny súd pre úplnosť uvádza, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol (v bode I) zistenia týkajúce sa deklarovaného odberateľa První agrární s.r.o. Praha, ČR, pretože žalobca v zdaňovacom období jún 2015 vykázal aj dodanie tovaru (trojkolky) s oslobodením od dane do iného členského štátu pre tohto odberateľa z faktúry č. 201501714. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe nenamietal nezákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu k uvedenému odberateľovi, správny súd v tomto rozsudku neuvádza odôvodnenie rozhodnutia správcu dane týkajúce sa tohto odberateľa.
3. Správca dane ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za jún 2015 odcitoval obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.03.2018 k Protokolu z daňovej kontroly a uviedol, že vyjadrením sa zaoberal a dňa 04.04.2018 spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v rámci ktorej boli prerokované pripomienky žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, ku ktorým v predmetnej zápisnici zaujal stanovisko, ktoré v odôvodnení odcitoval. Poukázal na to, že z dokladov predložených žalobcom k výkonu daňovej kontroly a z daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 vyplýva, že žalobca si uplatnil oslobodené dodanie tovaru (motocykla) v zmysle § 43 Zákona o DPH pre deklarovaného odberateľa RT Catering Support LTD, Londýn, UK. Správca dane preveroval splnenie podmienok podľa § 43 Zákona o DPH u odberateľa RT Catering Support LTD u prepravcu a vykonal aj ďalšie dokazovanie zamerané na preverenie oslobodeného dodania tovaru. Bolo zistené, že motocykel bol odberateľovi dodaný a odovzdaný v tuzemsku vo X. M., kde bol na žiadosť odberateľa prepravený a upravený. Túto skutočnosť potvrdil a prepravca Mirectrans europe s.r.o., ktorý vykonal prepravu len zo F. (F.) do F. M.. V tomto prípade boli teda vykonané podľa správcu dane dve prepravy, a teda nešlo o prepravu medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom priamo zo F. do F. M.. K dodaniu tovaru pre deklarovaného odberateľa RT Catering Support LTD došlo podľa správcu dane v tuzemsku, kde preprava pre odberateľa skončila (vo X. M.). Preto vznikla žalobcovi daňová povinnosť z dodania tovaru v tuzemsku, ktorú bol žalobca povinný priznať a odviesť. Druhá preprava zo F. do F. M. (po úprave motocykla) sa netýkala obchodného vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom RT Catering Support LTD, pretože motocykel bol odberateľovi odovzdaný, bolo na neho prevedené vlastnícke právo a odberateľ si sám rozhodoval o úprave motocykla a jeho následnej preprave, ktorá sa netýkala dodania tovaru od žalobcu. Správca dane uviedol, že tvrdenia p. P. neboli rozhodujúce pre prijatie záveru správcu dane, potvrdzuje však fakt, že k prevodu vlastníckeho práva a dodaniu motocykla došlo v tuzemsku. K námietke žalobcu, že vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti PASCALPLAST s.r.o. nie je možné použiť ako dôkaz, pretože táto spoločnosť sa na oprave motocykla nepodieľala a miestne zisťovanie malo byť vykonané s p. P., správca dane uviedol, že námietky sú neopodstatnené, pretože miestne zisťovanie bolo vykonané v súlade s § 37 a § 39 Daňového poriadku. Zo zistení správcu dane vyplýva, že k dodaniu tovaru a prevodu vlastníckeho práva na odberateľa RT Catering Support LTD došlo v tuzemsku na Slovensku, kde preprava tovaru pre tohto odberateľa aj skončila. Žalobca teda nesplnil podľa správcu dane podmienky pre oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 Zákona o DPH.
4. Pokiaľ žalobca opätovne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/9/2013 a 5Sžf/14/2015, ako aj rozsudky SD EÚ vo veciach C-439/04 a C-440/04, správca dane konštatoval, že rozsudky NS SR nie je možné na danú vec aplikovať, pretože nie je jedno, či sa jedná o odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr, alebo o oslobodené dodanie na výstupe na základe odberateľských faktúr. Zákon o DPH stanovuje jasné pravidlá a to zvlášť pre odpočítanie dane a zvlášť pre oslobodené dodanie, pričom z týchto následne vyplýva aj dokazovanie a dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorá je v týchto prípadoch odlišná. Tieto rozsudky nie je možné aplikovať na danú vec aj z toho dôvodu, že správca dane neodoprel daňovému subjektu odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr, t.j. z kúpy tovarov, ale v danom prípade bolo posudzované, či daňový subjekt splnil podmienky pre oslobodené dodanie tovarov a služieb pre odberateľov a zdaniteľné osoby z iných členských štátov. Rovnako aj označené rozsudky SD EÚ hodnotia podvodné konanie vo vzťahu k plneniam uskutočneným na vstupe, t.j. opäť v prípade prenosu dôkaznej povinnosti v prípade uplatnenia práva na odpočítanie dane a nie na oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Správca dane uzavrel, že rozsudky SD EÚ, ktoré sú na predmetné veci aplikovateľné s ohľadom na splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu, ako aj zneužívanie týchto podmienok, sú rozsudky vo veciach C-184/05 a C-285/09. K tvrdeniu žalobcu, že predložil všetky faktúry, prepravné doklady, zmluvy, ktoré spĺňajú atribúty pre oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 Zákona o DPH, správca dane uviedol, že predmetné doklady neboli dokazovaním správcu dane potvrdené a neboli preukázané a žalobca tak nepreukázal, že došlo k splneniu podmienok pre oslobodenie od dane. Obchodné prípady, ku ktorým
daňový subjekt predložil faktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) a zmluvy však nespĺňajú atribúty oslobodených transakcií podľa § 43 Zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu a ani pri poskytovaní služieb podľa § 15 Zákona o DPH. Tieto dôkazy by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie od dane len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR, tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom a dodaný tovar bol aj zdanený deklarovaným odberateľom v inom členskom štáte v rámci EÚ, čo preukázané nebolo a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. K vyjadreniu žalobcu, že splnenie podmienok pre oslobodené dodanie nezávisí od prevodu vlastníckeho práva, správca dane uviedol, že aj v prípade oslobodeného dodania tovaru musí dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na deklarovaného odberateľa. Zákon o DPH v § 8 stanovuje, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hnuteľným majetkom ako vlastník a až následne sa posudzuje, či k dodaniu tovaru dochádza v tuzemsku alebo k dodaniu do iného členského štátu, alebo k jeho vývozu. K dodaniu tovaru podľa správu dane došlo v tuzemsku, kde preprava medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom skončila a následná preprava, ktorú si vykonával RT Catering Support LTD už nespadala do obchodného vzťahu a zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a uvedeným odberateľom. K dodávke tovaru deklarovanému odberateľovi RT Catering Support LTD správca dane uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal odberateľovi dodať motocykel, pričom predloženým prepravným dokladom deklaroval jeho prepravu s miestom nakladania v F. a miestom vykladania v F. M.. Motocykel bol prepravený a dodaný deklarovanému odberateľovi do X. M., kde bol na jeho žiadosť upravený, k dodaniu tovaru došlo v tuzemsku, v tuzemsku skončila jeho preprava, nakoľko odberateľ rozhodoval o jeho úprave. Preprava motocykla, ktorú deklaroval žalobca a ktorá bola vykonaná na účet odberateľa, bola vykonaná až po úprave motocykla na Slovensko. Nešlo teda o jednu prepravu priamo od žalobu k odberateľovi do F. M., ale o dve samostatné prepravy. Správca dane poukázal na zistenia v spoločnosti PASCALPLAST s.r.o., ktoré svedčia o tom, že žalobca o oprave motocykla vedel a vedel, že k jeho dodaniu došlo v rámci tuzemska, a teda doklady, ktorými preukazoval oslobodené dodanie tovaru, tak neboli v súlade so skutkovým stavom. Preprava bola vykonaná zo F., čo potvrdil prepravca Mirectrans europe s.r.o.
5. Z uvedených skutočností podľa správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal celý rad rôznych úkonov zameraných na správne zistenie dane a nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dôkazov predložených žalobcom, daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia s ohľadom na to, či došlo k skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle Zákona o DPH, tak ako deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Správca dane poukázal na to, že postupoval podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V prípade pochybností uskutočnených zdaniteľných obchodov bol správca dane oprávnený preverovať skutkový stav, zásady daňového konania boli správcom dane dodržané, skutkový stav bol zistený dostatočne a boli správne aplikované príslušné ustanovenia Zákona o DPH. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Konštatoval, že v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, získané dôkazy hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane za jún 2015, kontrolných zistení a vyhodnotení dôkazov podľa správcu dane nevzniklo žalobcovi právo na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu v celkovej sume 19.991,67 € a rozdiel dane celkom za jún 2015 potom predstavuje 3.331,95 €.
Rozhodnutie žalovaného
6. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane za zdaňovacie obdobie jún 2015a november 2015 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101528349/2018 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“), ktorým rozhodnutie správcu dane za mesiac jún 2015 č. 100740102/2018 zo dňa 16.04.2018 potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odcitoval text podaného odvolania žalobcu, poukázal na vykonanú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie a zopakoval jednotlivé zistenia správcu dane tak, ako boli podrobne popísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane za jún 2015, ako aj v bodoch 2-5 tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu má za to, že námietky a argumentácie uvádzané žalobcom v odvolaní
nie sú dôvodné a že pri postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem podľa žalovaného vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia, a preto sa žalovaný s nimi stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie vecí správcom dane za správne. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí následne odcitoval ust. § 43 ods. 5, ods. 8, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 69 ods. 1, 5 Zákona o DPH a § 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 4 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku.
7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia jún 2015 uviedol, že správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti dodania tovaru podľa deklarovanej odberateľskej faktúry č. 201501827 s dátumom dodania 30.06.2015 a vystavenej žalobcom pre odberateľa RT Catering Support LTD, Londýn, Spojené kráľovstvo, ktoré žalobca jednoznačne a dostatočne nevyvrátil. Žalovaný vyslovil nesúhlas s odvolacími námietkami žalobcu a následne sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu nasledovne: K námietke žalobcu a k jeho argumentácii voči záveru správcu dane k neuznaniu oslobodenia od dane v prípade dodania tovaru - motocykla pre deklarovaného odberateľa RT Catering Support LTD do Spojeného kráľovstva podľa § 43 Zákona o DPH žalovaný uviedol, že správca dane mal v tomto prípade dostatočne zistený skutkový stav veci. Správca dane preveroval splnenie podmienok podľa § 43 Zákona o DPH a to u odberateľa RT Catering Support LTD, u prepravcu a vykonal aj ďalšie dokazovanie zamerané na preverenie oslobodeného dodania. Podľa žalovaného bolo správcom dane dokazovaním zistené, že v prípade odberateľa RT Catering Support LTD motocykel bol odberateľovi dodaný a odovzdaný v tuzemsku a na žiadosť odberateľa bol prepravený do X. M. na vykonanie úprav (ktoré skutočnosti potvrdil aj žalobca do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo 04.07.2017). Tieto skutočnosti potvrdzujú aj zistenia u prepravcu Mirectrans europe s.r.o., ktorý vykonal prepravu len zo F. (F.) do F. M.. Už v Protokole z daňovej kontroly správca dane uviedol, že v tomto prípade boli vykonané dve prepravy, a teda nešlo o jednu prepravu medzi daňovým subjektom (žalobcom) a deklarovaným odberateľom priamo zo Slovenska do F. M.. K dodaniu tovaru pre deklarovaného odberateľa RT Catering Support LTD došlo v tuzemsku, kde preprava pre uvedeného odberateľa od daňového subjektu aj skončila (skončila vo X. M., kde došlo k úprave motocykla). Na základe uvedených skutočností vznikla žalobcovi daňová povinnosť z dodania tovaru v tuzemsku, ktorý bol povinný priznať a odviesť. Druhá preprava zo F. do F. M., následne až po úprave motocykla, sa netýkala obchodného vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom RT Catering Support LTD, pretože motocykel bol odberateľovi odovzdaný, bolo na neho prevedené vlastnícke právo a odberateľ si sám rozhodoval o úprave motocykla a jeho následnej preprave, ktorá sa netýkala dodania tovaru od žalobcu. Tieto skutočnosti žalobca potvrdil vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, keď uviedol, že vykonal prepravu pre odberateľa do X. M., odkiaľ si mal odberateľ až následne po úprave motocykla vykonať prepravu. Žalovaný poukázal na to, že správca dane k tvrdeniu p. P. ohľadom skutočnosti, že p. Z. (štatutárny zástupca spoločnosti RT Catering Support LTD) išiel s motocyklom jazdiť na okruh do V., uviedol, že táto skutočnosť nebola rozhodujúca pre prijatie záveru správcom dane uvádzaným v Protokole z daňovej kontroly, pričom táto skutočnosť bola vyhodnotená len ako vedľajšia vo vzájomnej súvislosti s ostatnými zisteniami, keďže aj táto skutočnosť podľa žalovaného poukazuje na fakt, že k prevodu vlastníckeho práva a k dodaniu motocykla došlo v tuzemsku, kde si daňový subjekt ako vlastník tovaru rozhodoval o jeho použití. K námietke žalobcu, že vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti PASCALPLAST s.r.o. nie je možné použiť ako dôkaz, pretože táto spoločnosť sa na úprave motocykla nepodieľala a miestne zisťovanie malo byť vykonané s p. P., žalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená. Už v Protokole z daňovej kontroly správca dane uvádzal, že miestne zisťovanie je vykonané za účelom preverenia úpravy motocykla a jeho dodanie bolo vykonané v súlade s § 37 až § 39 Daňového poriadku, a teda spĺňa aj dôkazný prostriedok podľa § 24 Daňového poriadku. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v tejto spoločnosti, pretože sa žalobca k preprave motorky vyjadril v Zápisnici zo dňa 04.07.2017 tak, že na prepravnom doklade CMR F. je ako odosielateľ uvedený E. Z., RT Catering Support LTD, E. Z. si chcel ešte motocykel upraviť a žalobca predložil list, ktorým žalobcu požiadal o prepravu do X. M., z ktorého dôvodu mu žalobca motocykel dodal do firmy PASCALPLAST Components Veľký Krtíš, kde mu motorku upravili a on si to potom bral do F. M.. Keďže v čase výkonu miestneho zisťovania v tejto spoločnosti bola okrem štatutárneho zástupcu prítomná aj iná osoba, ako aj z dôvodu, že konateľka tejto spoločnosti žiadala, aby táto osoba pri ústnom pojednávaní bola prítomná a podávala vyjadrenia, správca dane uviedol p. P. ako inú osobu zúčastnenú pri ústnom pojednávaní. V zápisnici z miestneho zisťovania bola teda osoba L. P. identifikovaná ako iná osoba zúčastnená na miestnom zisťovaní, u ktorej boli preverované skutočnosti uvádzané v samotnej zápisnici, ktorá zápisnica bola podpísaná všetkými zúčastnenými osobami a aj samotným L. P.. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že p. Z. si chcel motorku predtým, ako ju prepraví do F. M. ešte upraviť a požiadal žalobcu o jej dodanie do firmy PASCALPLAST Components Veľký
Krtíš. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj na základe vykonaného miestneho zisťovania v spoločnosti PASCALPLAST s.r.o., v rámci ktorého bol preverený aj L. P., ktorý úpravu motocykla vykonal. Počas miestneho zisťovania bolo zistené, že motocykel bol privezený do X. M. na úpravu priamo z V. V.alobcom, úprava bola vykonávaná na požiadanie p. Z. (zástupca odberateľa), trvala približne mesiac a následne si mal motocykel osobne vyzdvihnúť E. Z. - zástupca spoločnosti RT Catering Support LTD, ktorý už s ňou nakladal ako vlastník. Podľa žalovaného aj táto skutočnosť potvrdzuje fakt, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) jednak o úprave motocykla vedel a tiež, že k jeho dodaniu došlo v rámci tuzemska a doklady, ktorými preukazoval oslobodené dodanie tovaru tak neboli v súlade so skutkovým stavom. Žalovaný konštatoval, že ani prepravný doklad CMR č. F., ktorý predložil daňový subjekt ako dôkaz o vykonanej preprave, nepreukazuje skutočnosť, že daňový subjekt vykonal intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu, pretože na predmetnom prepravnom doklade je ako odosielateľ uvedený E. Z., RT Catering Support LTD a ako príjemca E. Z., RT Catering Support LTD, London, UK. Ako miesto vykladania tovaru je uvedené E. Z., XX O. N. G. O. J., H. a miesto nakladania tovaru E. Z., L. M. XX, XXX XX F., F.. Podľa CMR dokladu bola prepravcom spoločnosť Mirectrans europe s.r.o. Košice, pričom na doklade chýba meno a priezvisko vodiča, jeho podpis, ev. číslo vozidla, a teda údaje povinné v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že predložil k daňovej kontrole doklady, ktoré podľa žalobcovho názoru sú v súlade so Zákonom o DPH a ktoré preukazujú nárok na oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru a služieb do iného členského štátu, nie je pravdivé a nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že nemôže ovplyvniť konania odberateľa, uviedol, že Zákon o DPH síce neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak žalovaný poukázal v tejto súvislosti na § 135a a § 194 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je potrebné, aby štatutárny orgán žalobcu náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných metód a dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika, inak si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií. Ohľadom prepravy tovaru sa žalobca vyjadril, že tú si riešil odberateľ sám, tovar bol odovzdaný priamo u žalobcu v V. V.. (Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že tvrdenie žalovaného o odovzdaní tovaru priamo u žalobcu v V. V. nemá oporu v administratívnom spise). Podľa názoru žalovaného práve táto skutočnosť musí viesť k zvýšenej obozretnosti žalobcu, a preto zodpovednosť za dodanie tovaru, ako aj fyzickú prepravu do iného členského štátu je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje oslobodenie od dane z tohto titulu. Žalovaný ďalej uviedol, že ust. § 43 ods. 1 Zákona o DPH zakotvuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, pričom pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, čím sa zabezpečí neutralita dane. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International). Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu ustanovených v § 43 Zákona o DPH nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, faktúry, dodacie listy a doklady CMR preukazujúce oslobodenie stanovené v uvedenom ustanovení Zákona o DPH musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti a ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave tovaru do iného členského štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti, musí sa overiť aj to, či údaje v nich uvedené, reálne preukazujú predmetnú skutočnosť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na chýbajúce povinné údaje na dokladoch CMR, ktorými bola deklarovaná preprava do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení Zákona o DPH, na základe zisteného skutkového stavu veci správne posúdil dodanie tovaru na faktúre č. 201501827 s miestom dodania v tuzemsku podľa § 8 ods. 8 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a súvisiaceho predloženého spisového materiálu zistil, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie považoval žalovaný za logické, jasné a zrozumiteľné, pričom v tomto rozhodnutí nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Zároveň
konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy dane podľa § 3 Daňového poriadku.
Žaloba
8. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal, aby správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. 101528349/2018 zo 07.08.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100740102/2018 zo 16.04.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2015 a to v časti vyrubenia dane v sume 3 133,33 €, ktorá sa týka dodania tovaru - motocykla Q.. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie o odvolaní je nesprávne, nezákonné, nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane mu rozhodnutím vyrubil rozdiel dane, ktoré odôvodnil tým, že žalobca údajne nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle § 43 Zákona o DPH. Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu s odberateľom RT Catering Support LTD, Londýn, Spojené kráľovstvo (ďalej aj „odberateľ“) na kúpu Q. (ďalej aj „motocykel“). Správca dane sa domnieva, že vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ. Žalobca poukázal na § 43 ods. 5 Zákona o DPH a tvrdil, že správcovi dane poskytol súčinnosť a v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH jednoznačne preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane tým, že v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ predložil kópiu faktúry č. 201501827, v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ predložil prepravný doklad CMR č. F., v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ predložil odovzdávací protokol, prepravu si zabezpečoval odberateľ sám prostredníctvom spoločnosti Mirectrans europe s.r.o. Košice, miesto vyloženia tovaru je: E. Z., XX O. N. G. O. J., H. a v zmysle § 43 ods. 5 písm. d/ predložil doklad o úhrade. Žalobca poukázal na to, že správca dane vykonal počas daňovej kontroly vlastné šetrenie, jeho závery však nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho je rozhodnutie nezákonné. Poukázal na výsledky šetrenia vykonaného správcom dane prostredníctvom MVI vo vzťahu k odberateľovi RT Catering Support LTD, ktoré sú v zhode s predloženými dokladmi od žalobcu. Odberateľ prijal motocykel, tento tovar bol doručený na adresu v F. M. tak, ako to preukazujú doklady predložené žalobcom. Poukázal na to, že správca dane nerozporuje, že tovar bol skutočne prevezený do F. M., keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že podľa prijatej odpovede z MVI spoločnosť RT Catering Support LTD síce priznala nadobudnutie uvedeného motocykla v preverovanej výške, avšak ďalej uvádza, že podľa zistení správcu dane bolo v rámci zmluvného vzťahu dohodnuté, že dodávateľ tovaru zabezpečí prepravu tovaru na iné miesto určenia v tuzemsku, kde sa mali vykonať spracovateľské operácie, ktoré si objednal odberateľ. Po vykonaní uvedených prác si prepravil tovar do iného členského štátu odberateľ prostredníctvom prepravnej spoločnosti. Z uvedeného správca dane vyvodil, že dodávateľ tovaru (žalobca) si nemôže uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, nakoľko k dodaniu deklarovaného tovaru (motocykla) došlo v tuzemsku, kde bol odovzdaný deklarovanému odberateľovi na ďalšiu úpravu. Žalobca v žalobe argumentoval, že pre správne posúdenie veci je rozhodujúce, že odberateľ priznal daň z nadobudnutia predmetného tovaru, potvrdil, že došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu pre platiteľa dane registrovaného v tomto členskom štáte, pričom k tomuto záveru skutočného dodania tovaru do iného členského štátu dospel aj správca dane. Skutočnosť, že žalobca tovar prepravil na miesto, odkiaľ pokračovala preprava tohto tovaru do iného členského štátu, podľa žalobcu nezakladá podmienku ukončenia prepravy v tuzemsku ako nesprávne uvádza správca dane a toto tvrdenie správcu dane nemá oporu v platnom právnom poriadku. Pokiaľ správca dane mal zistiť nezrovnalosti vo vystavení faktúry za prepravu, táto otázka mohla byť zodpovedaná jedine prepravcom. Rozhodujúca podľa žalobcu je skutočnosť, že preprava bola skutočne vykonaná na účet odberateľa, pričom žalobca nebol účastníkom obchodných vzťahov medzi odberateľom a prepravcom. Žalobca tvrdil, že nemožno požadovať, aby daňový subjekt (žalobca) preukazoval skutočnosti, na ktorých sa priamo nezúčastňoval. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že skutkový stav preukázal, že tovar žalobca riadne zakúpil a následne predal odberateľovi, ktorý je platcom DPH v Spojenom kráľovstve, tovar si odberateľ na vlastné náklady a nebezpečenstvo riadne prepravil prostredníctvom prepravcu do F. M. a v lehote 6 mesiacov predložil žalobcovi prepravný doklad preukazujúci prepravu tohto tovaru kupujúcim do miesta určenia, t.j. do iného členského štátu v súlade s § 43 ods. 8 Zákona o DPH. Skutočnosť, že žalobca tovar prepravil na miesto, odkiaľ následne kontinuálne pokračovala preprava tohto tovaru do iného členského štátu, nezakladá podľa žalobcu podmienku nemožnosti uplatnenia oslobodenia od dane pre žalobcu. Nad všetky pochybnosti je rozhodujúca tá skutočnosť, že odberateľ priznal daň z nadobudnutia predmetného tovaru, teda že došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu pre platiteľa dane registrovaného v tomto členskom štáte. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie a výklad ust. § 43 Zákona o DPH, Smernice
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 a judikatúry SR a ESD. S poukazom na § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, podľa ktorého je miestom dodania tovaru SR, žalobca tvrdil, že v zmysle § 43 Zákona o DPH je predmetná dodávka tovaru oslobodená od dane, pretože tovar bol odberateľom, teda kupujúcim a na jeho účet prepravený z tuzemska do iného členského štátu a nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Tvrdenie správcu dane, že preprava tovaru skončila v tuzemsku, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a predloženými dôkazmi o preprave tovaru do Spojeného kráľovstva, ktorá sa uskutočnila 23.07.2015. V daňovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že odberateľ priznal daň z nadobudnutia tovaru v inom členskom štáte, odberateľ pri nákupe žalobcovi uviedol, že tovar bude prepravený do iného členského štátu a táto skutočnosť sa potvrdila. Uvedené skutočnosti preukazujú aj listinné dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní. Žalobca ďalej argumentoval, že Zákon o DPH ukladá žalobcovi povinnosť predložiť doklady o preprave v prípade, ak si prepravu vykonal odberateľ v súlade s § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH a žalobca tieto doklady počas daňovej kontroly skutočne predložil. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že v tomto prípade boli vykonané dve prepravy a že nešlo o jednu prepravu medzi daňovým subjektom a deklarovaným odberateľom priamo zo F. do F. M.. Žalobca ďalej argumentoval, že skutkový stav zistený správcom dane preukazuje zhodné skutočnosti s predloženými dokladmi, a teda že tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu, kde odberateľ priznal daň z nadobudnutia tovaru. Podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal aj žalovaný dospieť k záveru, že žalobca údajne nenaplnil § 43 Zákona o DPH a žalovaný si vykladá toto ustanovenie v rozpore s jeho obsahom a účelom na ťarchu žalobcu. Správca dane preukázal, že odberateľ tovar skutočne prepravil na miesto uvedené v prepravných dokladoch a žalovaný v rozhodnutí o odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by zdôvodnila, prečo žalovaný považuje „dve cesty“ za prekážku nemožnosti oslobodenia dane, ak zákon žalobcovi nestanovuje, že musí ísť o jednu nepretržitú cestu. Rozhodujúce je konečné miesto určenia. Výklad § 43 Zákona o DPH žalovaným považuje žalobca za nesprávny, ničím nepodložený a idúci nad rámec nielen gramatického, ale aj teleologického výkladu tohto ustanovenia. Žalovaný žiadnu argumentáciu odôvodňujúcu jeho tvrdenia/závery neoznačil a nepreukázal, čím predmetné rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti. Žalobca mal za to, že žalovaný i správca dane pochybili pri vydaní svojich rozhodnutí, tieto považoval za nesprávne, nezákonné a nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné. Pokiaľ správca dane i žalovaný svoju argumentáciu podporujú rozsudku SD EÚ vo veci C-285/09 R52, toto rozhodnutie nemožno podľa žalobcu aplikovať na daný prípad, pretože v preskúmavanom prípade daň z nadobudnutého tovaru bola odberateľom priznaná, tovar bol odberateľom premiestnený do iného členského štátu a doklad o tejto skutočnosti bol žalobcovi doručený odberateľom v lehote 6 mesiacov od uskutočnenia dodávky podľa § 43 ods. 8 Zákona o DPH. Žiadne skutočnosti nenasvedčovali tomu, že by sa mal žalobca domnievať, že nemá nárok na oslobodenie od dane, keď síce prepravil tovar na miesto určenia odberateľom, kedy si priamo odberateľ následne zabezpečil prepravu tovaru do iného členského štátu tak, ako to uvádzal žalobcovi a zároveň je odberateľ osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, zistenia z nej vyplývajúce a následne vydané rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Poukázal na to, že žalobcove námietky smerujú len voči časti rozhodnutia žalovaného a správcu dane, v ktorom nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru pre spoločnosť RT Catering Support LTD Londýn, Spojené kráľovstvo. Námietku žalobcu voči záverom správcu dane vo vyhodnotení skutkového stavu považoval za nedôvodnú s tým, že žalobca uvádza skutkový stav zjednodušene a že správca dane zistil skutkový stav dostatočne. Žalovaný, ani správca dane nespochybňuje skutočnosť, ktorú žalobca uvádza, a to, že k daňovej kontrole predložil doklady, ktoré sú podľa žalobcovho názoru v súlade so Zákonom o DPH a ktoré preukazujú nárok na oslobodenie od dane z titulu dodaniu tovaru a služieb do iného členského štátu. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že ani prepravný doklad CMR F., ktorý predložil žalobca ako dôkaz o vykonanej preprave, nepreukazuje skutočnosť, že žalobca vykonal intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu, pretože na predmetnom prepravnom doklade je ako odosielateľ uvedený E. Z., RT Catering Support LTD a ako príjemca E. Z., RT Catering Support LTD, London, UK. Ako miesto vykladania tovaru je uvedené E. Z., XX O. N. G. O. J., H. a miesto nakladania tovaru E. Z., L. M. XX, XXX XX F., F.. Prepravcom podľa CMR dokladov bola spoločnosť Mirectrans europe s.r.o. Košice. Na doklade taktiež chýba meno a priezvisko vodiča, jeho podpis, ev. č. vozidla, a teda údaje povinné v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH. Žalovaný poukázal na vyjadrenie konateľa žalobcu ohľadne dispozícií E. Z., RT Catering Support LTD ohľadne požiadavky na úpravu motorky predtým, ako ju prepraví do Spojeného kráľovstva a požiadal žalobcu
o jeho dodanie do firmy PASCALPLAST Components Veľký Krtíš, kde mala byť motorka upravená a až následne prepravená do F. M.. Žalovaný zopakoval závery správcu dane, že údaje uvedené na CMR odzrkadľujú skutočnosť, ako bolo s tovarom skutočne manipulované, nakladané a vykladané, pričom správca dane zistil, že tovar, ktorý mal byť dodaný do iného členského štátu bol v skutočnosti prepravený žalobcom do X. M., čo potvrdil aj žalobca a ako dôkaz predložil Povolenie z 30.06.2015 od E. Z. na prepravu motocykla na adresu K. X, X. M., z čoho vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, kam bude tovar skutočne prepravený a za akým účelom. Až po dokončení úprav si motocykel prevzal osobne p. E. Z. a podľa vyjadrenia p. P. s ním išiel jazdiť na okruh do V.. Žalovaný poukázal na to, že pri preverovaní prepravy prepravca Mirectrans europe s.r.o. predložil správcovi dane objednávku z 19.07.2015 vystavenú spoločnosťou RT Catering Support LTD, VB na prepravu motocykla z adresy L. M. XX, F. do F. M., pričom táto adresa bola podľa zistení správcu dane adresou trvalého pobytu E. Z.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z prijatej odpovede na MVI vyplýva, že spoločnosť RT Catering Support LTD síce priznala nadobudnutie uvedeného motocykla v preverovanej výške, avšak podľa zistení správcu dane k jeho nadobudnutiu došlo v tuzemsku. Keďže v rámci zmluvného vzťahu bolo dohodnuté, že dodávateľ tovaru zabezpečí prepravu tovaru na iné miesto určenia v tuzemsku, kde sa mali vykonať spracovateľské operácie, ktoré si objednal odberateľ a až po vykonaní uvedených prác si tovar prepravil do iného členského štátu sám odberateľ prostredníctvom prepravnej spoločnosti. Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že žalobca si nemôže uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, nakoľko k dodaniu deklarovaného tovaru došlo v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH v tuzemsku, kde bol odovzdaný deklarovanému odberateľovi na ďalšiu úpravu. Žalovaný ďalej uviedol, že výklad § 43 Zákona o DPH žalobcom a jeho argumentácia nie je správne právne posúdená, pričom zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca mal vedomosť, že tovar si odberateľ prevzal na ďalšiu úpravu v tuzemsku, a teda k zdaniteľnému plneniu došlo v rámci Zákona o DPH v tuzemsku. K námietke týkajúcej sa dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že túto skutočnosť žalobca doteraz nenamietal ani správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní, preto nebol zo strany žalovaného dôvod vyjadrovať sa k prerušeniu daňovej kontroly, keďže žalovaný preskúmaním spisového materiálu nezistil žiadne porušenie procesného postupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Uvedenú námietku považoval žalovaný za nedôvodnú. Poukázal na to, že správca dane začal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2015 dňa 20.10.2016. Rozhodnutím z 10.8.2017 daňovú kontrolu prerušil od 15.08.2017, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol dôvod prerušenia daňovej kontroly - preverenie dodania tovaru deklarovaným odberateľom v iných členských štátoch EÚ, pričom požiadal o MVI (konkrétne špecifikoval jednotlivé žiadosti o MVI). Následne súladne s Daňovým poriadkom Oznámením zo 04.01.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 02.01.2018 pominuli dôvody pre prerušenie daňovej kontroly, keďže 02.01.2018 bola správcovi dane doručená posledná odpoveď na MVI, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Žiadosti o MVI vyplývali z § 44 ods. 1 Daňového poriadku, pričom správca dane preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. K termínom vybavovania žiadosti o MVI uviedol, že tieto správca dane nevie ovplyvniť, avšak len v jednom z troch dožiadaní bola 6 mesačná lehota prekročená. Poukázal na to, že v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, neplynú lehoty, a teda ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená. Žalovaný uviedol, že žalobca síce k daňovej kontrole predložil doklady, na základe ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, avšak ani samotná existencia dokladov sama o sebe nepreukazuje, že zdaniteľný obchod prebehol tak, ako doklady prezentujú. Deklarované údaje správca dane môže preveriť. K splneniu hmotnoprávnych podmienok podľa § 43 Zákona o DPH nestačí len samotná existencia faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave, hoci by tieto obsahovali aj všetky formálno-právne náležitosti. V tomto prípade bolo šetrením správcu dane preukázané, že žalobca dodal odberateľovi tovar v zmysle § 8 ods.1 Zákona o DPH v tuzemsku a tým mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 Zákona o DPH. Žalovaný považoval rozhodnutia správcu dane i žalovaného za dostatočne odôvodnené, netrpia vadou nepreskúmateľnosti. Žiadal žalobu zamietnuť.
Replika žalobcu
10. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca zopakoval svoje tvrdenie, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je dostatočne odôvodnené. Opakovane poukázal na svoju argumentáciu k námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly s tým, že v daňovom konaní nebol naplnený účel prerušenia daňovej kontroly, pretože správca dane nezistil skutočnosti pre neho rozhodujúce. Vo svojom rozhodnutí správca dane ani žalovaný nijako nezdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z postupu prerušenia daňovej kontroly a aký vplyv mali tieto zistenia
na konečné posúdenie veci. Žalobca opakovane poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/82/2016 z 10.05.2018. Zotrval na svojom návrhu zrušenia rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného. Žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní vecí na nariadenom pojednávaní výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedených v žalobe, pričom namietala, že rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia vecí vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Tvrdila, že došlo k splneniu podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do F. M. v zmysle § 43 Zákona o DPH a žalobca splnenie podmienok preukázal listinami predpísanými podľa zákona. Uviedla, že od začiatku kontraktu bolo zrejmé, že tovar bude dodaný vo F. M., odberateľ doručil žalobcovi CMR, z ktorého vyplýva, že tovar bol doručený do G. prostredníctvom tretieho subjektu. Napriek tomu správca dane považoval toto dodanie tovaru za dodanie v tuzemsku, pretože medzitým sa motocykel upravoval na území SR. Toto však podľa žalobcu nie je relevantné, lebo žalobca predložil požadované doklady a odberateľ pri MVI potvrdil, že došlo k dodaniu tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. Bolo potvrdené daňovou správou, že odberateľ v F. M. podal daňové priznanie pre tento konkrétny tovar a MVI bolo teda zistené zhodné údaje s tými dokladmi, ktoré predložil žalobca. Podľa zástupkyne žalobcu bolo preukázané, že k zdaneniu došlo v F. M. a v prípade, ak by bolo toto dodanie zdanené aj na území SR, išlo by o dvojité zdanenie. Navrhla preto zrušiť rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane.
13. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe. Tvrdil, že správca dane i žalovaný vec správne právne posúdili ako dodanie tovaru v tuzemsku odberateľovi s miestom dodania do X. M., odkiaľ došlo k preprave vo vlastnom mene daňovému subjektu so sídlom v inom členskom štáte a identifikovanému pre daň v inom členskom štáte. Keďže žalobca dodal tovar v tuzemsku, pokiaľ bol tento tovar upravený, nejde už o ten istý tovar a keďže žalobca vedel, že tovar bude prepravený do X. M., kde mala byť vykonaná úprava, mal fakturovať dodanie tovaru s daňou. Žalobu navrhol zamietnuť.
Podstatné posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zák. č. 218/2014 Z. z. - znenie účinné k 30.6.2015 (ďalej len „Zákona o DPH“) predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
15. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
16. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
17. Podľa § 43 ods. 1, 5 a 8 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
18. Podľa § 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)
19. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
20. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
21. Podľa § 46 ods. 1, 9, 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
22. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
23. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
24. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
25. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie a výklad § 43 Zákona o DPH, keď správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle § 43 Zákona o DPH, pretože sa údajne nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi na území iného členského štátu EÚ. Žalobca poukázal na uzatvorenú kúpnu zmluvu s odberateľom RT Catering Support LTD, Londýn, Spojené kráľovstvo na kúpu motocykla a správcovi dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH (faktúra, prepravný doklad CMR č. F., odovzdávací protokol, doklad o úhrade) s tým, že prepravu tovaru si odberateľ zabezpečoval prostredníctvom prepravcu Mirectrans europe s.r.o. Košice s miestom vyloženia E. Z., XX O. N. G. O. J., H.. Žalobca tvrdil, že dokladmi v súlade s § 43 ods. 5 Zákona o DPH preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane, pričom aj správca dane na základe MVI zistil skutočnosti v zhode so žalobcom predloženými dokladmi (odberateľ prijal tovar - motocykel, tovar bol dodaný na adresu v F. M., tak ako je uvedené na dokladoch predložených žalobcom, odberateľ v inom členskom štáte priznal daň z nadobudnutia tovaru v preverovanej výške). Napriek tomu správca dane nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH s odôvodnením, že k dodaniu tovaru došlo v tuzemsku, kde bol tovar odovzdaný deklarovanému odberateľovi na ďalšiu úpravu a až po úprave si odberateľ prepravil tovar do iného členského štátu prostredníctvom prepravnej spoločnosti. Žalobca namietal, že skutočnosť, že žalobca tovar prepravil na miesto, odkiaľ následne pokračovala preprava tovaru do iného členského štátu, nezakladá podmienku ukončenia prepravy v tuzemsku a následne nemožnosti uplatnenia oslobodenia od dane pre žalobcu. Žalobca mal za to, že tovar (motocykel) predal odberateľovi, ktorý je platcom DPH v F. M., odberateľ si tovar na vlastné náklady a nebezpečenstvo prepravoval prostredníctvom prepravcu do F. M. a v lehote 6 mesiacov predložil prepravný doklad preukazujúci prepravu tohto tovaru kupujúcemu do miesta určenia, t.j. do iného členského štátu v súlade s § 43 ods. 8 Zákona o DPH. Podľa žalobcu boli teda splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Správny súd vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu ako dôvodnú. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 je povinný preukázať platiteľ, t.j. žalobca, a to dokladmi presne vymenovanými pod písm. a/ až d/ cit. ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu EÚ (v tomto prípade do F. M.), vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný alebo prepravený) do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a to niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 Zákona o DPH (v závislosti od toho, či prepravu vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ treťou osobou alebo je tovar odoslaný poštovým podnikom). V preskúmavanom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu s odberateľom RT Catering Support LTD, Londýn, Spojené kráľovstvo, predmetom ktorej bolo dodanie motocykla Q. tomuto odberateľovi. Nebola sporná ani skutočnosť, že odberateľ (nadobúdateľ) RT Catering Support LTD, Londýn je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte - Spojenom kráľovstve (IČ DPH: GB0159099174). Nebola sporná ani skutočnosť, že odberateľ zabezpečoval prepravu tovaru osobou inou ako poštovým podnikom, konkrétne dopravcom Mirectrans europe s.r.o. Košice na vlastné náklady a že odberateľ zaplatil žalobcovi (dodávateľovi) kúpnu cenu za dodaný tovar.
26. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu (Spojeného kráľovstva) a z odpovede na MVI zistil, že deklarovaný tovar (fakturovaný faktúrou č. 201501827) bol dodaný odberateľovi deklarovanému na faktúre so sídlom v inom členskom štáte (Spojenom kráľovstve), ktorý bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (Spojené kráľovstvo), ktorý subjekt potvrdil, že prijal od žalobcu tovar - motocykel a zahraničný správca dane potvrdil, že tento tovar bol dodaný na adresu v F. M. uvedenú v prepravnom doklade (CMR č. F.) a odberateľ v F. M. priznal daň z nadobudnutia predmetného tovaru - motocykla v preverovanej výške. Z cit. ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH vyplýva, že platiteľ (žalobca) je povinný preukázať, že sú
splnené podmienky oslobodenia od dane, t.j. že bol dodaný tovar, ktorý bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu nadobúdateľovi tovaru (RT Catering Support LTD, Londýn) na jeho účet, pričom nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, dokladmi presne uvedenými v cit. ustanovení Zákona o DPH. V preskúmavanom prípade žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2015 vykázal dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu (Spojeného kráľovstva) pre odberateľa RT Catering Support LTD, Londýn, Spojené kráľovstvo. Splnenie podmienok uplatneného oslobodenia od dane preukazoval žalobca predložením faktúry, prepravného CMR dokladu, odovzdávacieho protokolu, kúpnej zmluvy a dokladu o úhrade. Žalobca okrem dokladu stanoveného v § 43 ods. 5 písm. a/ Zákona o DPH - faktúry, predkladal ako dôkaz o vyvezení tovaru do iného členského štátu (Spojeného kráľovstva) prepravný doklad CMR č. F., v ktorom je potvrdené odberateľom prevzatie tovaru v inom členskom štáte (Spojenom kráľovstve), pričom prepravu tovaru vykonával dopravca Mirectrans europe s.r.o. Košice. Zákon ukladá povinnosť predloženia dokladu o preprave tovaru (CMR) v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH, t.j. platiteľ preukazuje splnenie podmienok oslobodenia od dane prepravným dokladom (CMR) v prípade, ak prepravu zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ osobou inou, ako poštovým podnikom, t.j. treťou osobou - dopravcom. CMR listina je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania tovaru v inom členskom štáte. Pokiaľ teda žalobca správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH predložil doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. a/ (faktúru) a písm. b/ (prepravný doklad - CMR) s vyššie uvedenými náležitosťami, zvládol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade adresátovi a na miesto v ňom uvedenom, a teda zvládol svoje dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak za takejto dôkaznej situácie správca dane i žalovaný uviedli, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nepreukázal splnenie podmienok dokladmi podľa § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca totiž nebol v preskúmavanom prípade povinný preukazovať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH dokladom podľa § 43 ods. 5 písm. c/ cit. zákona, t.j. potvrdením o prijatí tovaru odberateľom (alebo osobou ním poverenou), ktorý musí obsahovať náležitosti podľa bodov 1 až 5 cit. ustanovenia (a ktorých absenciu správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatovali), keďže prepravu tovaru nevykonával dodávateľ ani odberateľ (preprava tovaru do iného členského štátu bola vykonaná treťou osobou - dopravcom Mirectrans europe s.r.o. Košice) na účet odberateľa. Skutočnosť, že žalobcom v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH predložený doklad o vykonanej preprave tovaru do iného členského štátu (medzinárodný nákladný list - CMR) neobsahuje údaje v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ Zákona o DPH, ako to konštatoval správca dane i žalovaný (meno a priezvisko vodiča, jeho podpis a evidenčné číslo vozidla) sú teda pre právne posúdenie veci z hľadiska splnenia podmienok pre uplatnené oslobodenie od dane z dôvodu nepredloženia dokladov podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH irelevantné. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu sú príslušné kópie CMR č. F., z ktorých je zrejmé, že obsahujú všetky náležitosti v zmysle čl. 6 vyhl. č. 11/1975 o Dohovore o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej doprave (CMR). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konateľ dopravcu (Mirectrans europe s.r.o. Košice) p. U. B. v Zápisnici o miestnom zisťovaní z 02.08.2017 potvrdil, že vykonal prepravu tovaru (motocykla), ktorú si objednal odberateľ žalobcu RT Catering Support LTD, Londýn, (konateľ E. Z.), tovar bol odovzdaný do iného členského štátu (Spojené kráľovstvo) a bol prijatý odberateľom uvedeným na CMR dňa 23.07.2015, pričom vodičom vozidla, ktorým bola vykonaná preprava s ev. č. F., ktoré ev. č. bolo uvedené aj na fotokópii príslušného vyhotovenia nákladného prepravného listu CMR č. F. predloženého dopravcom), bol osobne konateľ dopravcu, t.j. p. U. B., ktorý predložil faktúru, ktorou vykonanie predmetnej prepravy tovaru vyfakturoval objednávateľovi prepravy - odberateľovi. Skutočnosť, že dopravca vyhotovil dve faktúry pre objednávateľa prepravy, v ktorých bola v jednom prípade cena prepravy vyfakturovaná s daňou a v druhom prípade bez dane, nemôže byť bez ďalšieho pripísaná na ťarchu žalobcu. V kontexte všetkých predložených dokladov je záver žalovaného i správcu dane, že doklady nepreukazujú splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že nákladný list je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy a pokiaľ by tento aj mal nedostatky (čo nie je preskúmavaný prípad), nie je tým dotknutá existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy (čl. 4 Dohovoru o CMR) a nákladný list je (pokiaľ sa nedokáže opak) vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom (čl. 9 Dohovoru o CMR).
27. Žalobcova námietka, že správca dane i žalovaný nesprávne vyhodnotili žalobcom predložené doklady a zistenia získané z vlastného šetrenia správcu dane, v dôsledku čoho nepriznali žalobcovi oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH s odôvodnením, že k dodaniu tovaru došlo v tuzemsku, kde bol tovar odovzdaný deklarovanému odberateľovi na ďalšiu úpravu, je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplýva (a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná), že prepravu tovaru dodaného žalobcom pre odberateľa RT Catering Support LTD, Londýn si zabezpečoval odberateľ prostredníctvom dopravcu Mirectrans europe s.r.o. Košice, t.j. tretej osoby odlišnej od dodávateľa (žalobcu) aj odberateľa (RT Catering Support LTD, Londýn). Skutočnosť, že žalobca ako dodávateľ podľa dohody medzi ním ako dodávateľom tovaru a kupujúcim (odberateľom) dodal/prepravil motocykel do X. M., kde sa mala vykonať úprava motocykla (a teda neodovzdal tovar osobne odberateľovi vo svojej prevádzke v V. V., ako to tvrdil žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže štatutárny zástupca žalobcu do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.07.2017 uviedol, že motorku žalobca dodal na základe požiadavky odberateľa do X. M., kde sa mala motorka upraviť, pričom pri odovzdaní motorky bol prítomný predajca p. I. a skutočnosť, že motorku do X. M. priviezol žalobca potvrdil aj p. P. do Zápisnice o miestnom zisťovaní) a odberateľ si následne (po vykonaní úpravy motocykla) zabezpečil prepravu predmetného tovaru do iného členského štátu prostredníctvom dopravcu (Mirectrans europe s.r.o. Košice) na vlastný účet, o čom boli predložené hodnoverné doklady, nie je možné považovať ako dodanie tovaru žalobcom pre odberateľa v inom členskom štáte v tuzemsku s dôsledkom, že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH (a to aj s poukazom na § 13 ods. 1 písm. a/ cit. Zákona). Skutočnosť, že na CMR je ako odosielateľ uvedený RT Catering Support LTD, Londýn, E. Z., ktorý subjekt je uvedený v CMR aj ako prijímateľ, za situácie, že prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu zabezpečoval odberateľ RT Catering Support LTD, Londýn a tento uzatvoril prepravnú zmluvu s dopravcom, pričom tovar sa v čase odovzdania na prepravu dopravcovi nenachádzal v mieste prevádzky žalobcu, nie je dôvodom na spochybnenie dodania deklarovaného tovaru žalobcom pre odberateľa v inom členskom štáte (Spojené kráľovstvo). Správny súd sa nestotožnil s názorom žalovaného vysloveným na pojednávaní, že tovar - motocykel (po úprave) už nie je tým istým tovarom, ktorý dodal žalobca deklarovanému odberateľovi v zmysle kúpnej zmluvy, a žalovaný (ani správca dane) napokon na takejto argumentácii ani nezaložili svoje rozhodnutia. K tejto argumentácii teda správny súd neprihliadol.
28. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, nie je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa posúdenia ne/splnenia podmienok pre uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
29. Žalobca ďalej v žalobe namietal porušenie ust. § 3 v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku vo vzťahu k dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly. Poukázal na to, že dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo preverovanie skutočností prostredníctvom žiadostí o MVI, o.i. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017, avšak správca dane ani žalovaný v rozhodnutiach neuviedli, prečo bola daňová kontrola prerušená od 15.08.2017 do 04.01.2018 (správne malo byť uvedené do 02.01.2018), ani to, aké zistenia vyplynuli z MVI a aký mali tieto zistenia vplyv na konečné posúdenie veci. Žalobca poukázal na to, že správca dane si MVI potvrdil uvádzané skutočnosti žalobcom, že tovar bol doručený do F. M., že bol priznaný v hodnote 19 991,67 € a správcovi dane boli predložené identické doklady, aké predložil žalobca. Napriek tomu mal správca dane za to, že doklady, ktorými preukazoval žalobca oslobodené dodanie tovaru, neboli v súlade so skutkovým stavom. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane požiadal o preverenie niektorých skutočností (MVI) až po viac ako šiestich mesiacoch odo dňa začatia daňovej kontroly. Ďalej s poukazom na § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z.z. namietal, že nebola dodržaná maximálna 6 mesačná lehota na vybavenie žiadosti o MVI a tvrdil, že nebol naplnený účel potreby prerušenia daňovej kontroly, pretože správca dane nezistil skutočnosti pre neho rozhodujúce. Žalovaný k predmetným námietkam uviedol, že žalobca námietku nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej dĺžky neuplatnil ani v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní, nebol preto dôvod sa k prerušeniu daňovej kontroly vyjadrovať a mal za to, že nedošlo k porušeniu procesného postupu správcu dane. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobca predmetné námietky neuplatnil počas daňovej kontroly, ani počas daňového konania, nebráni správnemu súdu v prieskume zákonnosti rozhodnutí správcu dane i žalovaného, ani v prieskume zákonnosti postupu,
ktorý ich vydaniu predchádzal z hľadiska v žalobe uplatnených námietok. V správnom súdnictve sa neuplatňuje vo vzťahu k Daňovému poriadku koncentračná zásada majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/75/2015 zo dňa 26.01.2017). Skutočnosť, že žalobca dôvodnosť, resp. dĺžku prerušenia daňovej kontroly počas daňovej kontroly ani v daňovom konaní nenamietal, má vplyv len na obsah odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, resp. žalovaného v tom zmysle, že odôvodnenia týchto rozhodnutí pri absencii uvedenej námietky žalobcu podľa správneho súdu obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Inak povedané, pokiaľ žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov, konkrétne pre neuvedenie dôvodu prerušenia daňovej kontroly, resp. pre neodôvodnenie dĺžky prerušenia daňovej kontroly od 15.08.2017 do 02.01.2018, táto námietka nie je dôvodná. Z ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, a teda v prípade, ak daňový subjekt (žalobca) námietku týkajúcu sa nedôvodnosti prerušenia daňovej kontroly neuplatnil, orgán verejnej správy nemal povinnosť sa s uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa prerušenia daňovej kontroly v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane postupoval počas daňovej kontroly v súlade so zákonom (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového poriadku), keď daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 prerušil, pričom v Rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly č. 101742218/2017 zo dňa 10.08.2017 uviedol, podľa ktorého ustanovenia Daňového poriadku daňovú kontrolu prerušil (§ 61 ods. 1 písm. b/), uviedol dôvod prerušenia daňovej kontroly, konkrétne dôvod, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH (ďalej len „Nariadenie Rady“). Ďalej v predmetnom rozhodnutí v súlade s § 61 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 15.08.2017 do prijatia podkladov pre správne určenie dane s tým, že správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Správca dane v predmetnom rozhodnutí uviedol aj poučenie, že počas prerušenia daňovej kontroly lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je zároveň zrejmý konkrétny dôvod prerušenia daňovej kontroly, keď správca dane uviedol, že z dôvodu deklarovania tovaru žalobcom odberateľom z iných členských štátov EÚ na základe dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly správca dane požiadal o preverenie uvedených skutočností prostredníctvom konkrétnych žiadostí o MVI - formulárom SCAC 2004 (č. žiadosti XXXXXX/XXXX z 10.05.2017, č. XXXXXX/XXXX z 12.05.2017 a č. XXXXXX/ XX. z 19.05.2017). Predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 22.08.2017. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že dôvod prerušenia daňovej kontroly pre dožiadanie ohľadne MVI je ústavne konformný spôsob odôvodnenia prerušenia daňovej kontroly a nejde o postup svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu aplikovateľných noriem. Napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného pod č. 60 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 7/2016 vyplýva, že „... ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie MVI ... ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru“. Ak správca dane prerušil daňovú kontrolu za účelom realizácie MVI, prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly. Správca dane využitím inštitútu MVI overoval podklady potrebné pre správne alebo úplné určenie dane. V preskúmavanom prípade išlo o výmenu informácií uskutočnenú podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. MVI v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi Spojeného kráľovstva a SR spolupracujúcimi na základe citovaného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné a priamo aplikovateľné v členských štátoch EÚ. Toto nariadenie svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá, postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môže pomôcť pri uskutočňovaní správneho systému DPH v kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a v boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady). Podľa správneho súdu je teda legitímne, ak správca dane využije inštitút MVI a preverí skutočnosti podstatné a rozhodujúce pre posúdenie veci a za tým účelom preruší daňovú kontrolu. Takýto postup preto nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že správca dane si MVI potvrdil informácie uvádzané žalobcom, neuviedol, aký má
táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd však uvádza, že správca dane je oprávnený a aj povinný verifikovať žalobcom tvrdené skutočnosti, resp. žalobcom predložené doklady spôsobom stanoveným zákonom (Daňovým poriadkom) a to aj prostredníctvom využitia inštitútu MVI. Z administratívnych spisov vyplýva, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 bola prerušená z dôvodu, že správca dane potreboval získať informácie od daňových orgánov iného členského štátu spôsobom podľa osobitného predpisu a to za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení a preverenia reálnosti zdaniteľných plnení u obchodného partnera žalobcu RT Catering Support LTD Londýn, Spojené kráľovstvo. Za týmto účelom správca dane zaslal prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR žiadosti o MVI , čo je s poukazom na § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku a ustálenú súdnu prax dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, nakoľko ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku priamo odkazuje na použitie ust. § 61 Daňového poriadku (prerušenie daňového konania). Možnosť prerušenia daňovej kontroly správca dane využil jedenkrát (rozhodnutím z 10.08.2017), pričom daňová kontrola bola prerušená od 15.08.2017 do 02.01.2018, t.j. celkom 140 dní. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane potom, ako dňa 02.01.2018 obdržal poslednú odpoveď na žiadosť o MVI č. XXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017 (pričom odpoveď na žiadosť adresovanú daňovým orgánom F. M. vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi žalobcu RT Catering Support Londýn týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia jún 2015 bola urgovaná potom, ako dožiadaný daňový orgán iného členského štátu odpoveď nedoručil v 6 mesačnej lehote), oznámil žalobcovi písomným podaním zo 04.01.2018, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku.
30. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva, prečo správca dane požiadal o výmenu informácií až po viac ako šiestich mesiacoch od začatia daňovej kontroly, v žalobe neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd nie je oprávnený a ani povinný za žalobcu konkretizovať žalobné body a ani vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly (po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená od 15.08.2017 do 02.01.2018, t.j. 140 dní), správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku (daňová kontrola prebiehala v období od 20.10.2016 do 15.08.2017 a od 02.01.2018 do 12.02.2018, t.j. celkovo 340 dní). Správny súd má za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenie Daňového poriadku a ani Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval v súlade s § 61 Daňového poriadku, pričom deň prerušenia daňovej kontroly bol stanovený v súlade s § 61 ods. 3 Daňového poriadku. K dátumu, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (02.01.2018) správny súd uvádza, že i v tomto prípade postupoval správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku, keď tento deň bol dňom doručenia poslednej odpovede na žiadosť o MVI správcovi dane, o čom správca dane písomne informoval žalobcu a oznámil mu pokračovanie v daňovej kontrole. Tak, ako bolo vyššie uvedené, z rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že táto bola prerušená dňom 15.08.2017, počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú (§ 60 ods. 5 Daňového poriadku) a lehota na pokračovanie v daňovej kontrole opäť začala plynúť dňa 02.01.2018, t.j. odo dňa doručenia poslednej odpovede na žiadosť o MVI, o čom bol žalobca v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku zo strany správcu dane informovaný oznámením zo 04.01.2018. Správca dane následne dňa 11.01.2018 kontaktoval zástupcu žalobcu vo veci stanovenia termínu ústneho pojednávania so žalobcom za účelom jeho oboznámenia so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2015 s tým, že z dôvodu, že konateľ žalobcu sa nachádzal mimo územia SR, správca dane po dohode zaslal Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole (vrátane zistení vyplývajúcich z MVI) žalobcovi podaním z 15.01.2018, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 17.01.2018. Žalobca dňa 29.01.2018 doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k Oznámeniu z 15.01.2018 a správca dane následne dňa 05.02.2018 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100292603/2018, ktorý preukázateľne spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku žalobcovi doručil dňa 12.02.2018, ktorým dňom sa daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku považuje za skončenú. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že jednotlivé procesné úkony správcu dane v rámci daňovej kontroly prebiehali v časovom slede a bez zbytočných prieťahov, a rovnako aj po ukončení prerušenia daňovej kontroly boli všetky úkony vykonané plynule v primeraných lehotách a smerovali bezprostredne k ukončeniu daňovej kontroly (dňom 12.02.2018.
31. Žalobca v žalobe namietal zároveň nedodržanie maximálnej 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o výmenu informácií s poukazom na § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej
pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zák. č. 442/2012 Z.z.“). Argumentoval, že nedodržanie tejto lehoty nemôže ísť na ťarchu práv žalobcu a dochádza tým k narušeniu princípu proporcionality. Správny súd vo vzťahu k namietanému nedodržaniu ust. § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z.z. uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá napadnúť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného, pretože zák. č. 442/2012 upravuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán SR v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní (§ 1 cit. zákona). Ustanovenie § 6 ods. 5 cit. zákona ukladá povinnosť príslušnému orgánu SR poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr v lehote 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie, t.j. cit. ustanovenie ukladá 6 mesačnú lehotu slovenskému príslušnému orgánu, v prípade ak je požiadaný príslušným orgánom iného členského štátu na poskytnutie požadovanej informácie. Žalobca sa teda mylne domnieva, že ust. § 6 ods. 5 cit. zákona ukladá povinnosť poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu iného členského štátu na základe žiadosti slovenského príslušného orgánu, ktorým je v zmysle § 2 písm. d/ cit. zákona Ministerstvo financií SR, alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Nedodržaním 6 mesačnej lehoty na poskytnutie informácie iným orgánom členského štátu (v prípade predmetnej daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia január - december 2015 Českej republiky, resp. Spojeného kráľovstva) pre príslušný orgán SR, nemohlo dôjsť k porušeniu žalobcom namietaného ust. § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z.z. Lehoty na poskytnutie informácií dožiadaným orgánom iného členského štátu EÚ sú upravené v čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010, pričom v zmysle čl. 11 cit. nariadenia si môže žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v čl. 10. Obdobne lehoty na poskytnutie informácií sú stanovené v čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení Smernice 77/799/EHS. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že len v prípade jednej žiadosti o MVI (konkrétne žiadosť o MVI vo vzťahu k odberateľovi žalobcu so sídlom v F. M., týkajúca sa zdaňovacieho obdobia jún 2015) nebola dodržaná lehota na získanie daňových informácií formou dožiadania príslušného orgánu iného členského štátu EÚ (Spojené kráľovstvo) v zmysle čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady 2011/16/ EÚ, avšak vychádzajúc z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. prerušenia daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane, je potrebné mať na zreteli, že Daňový poriadok úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej kontroly (ktorá nie je stanovená), nespája žiadne účinky s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI, pričom tieto lehoty sú stanovené pre dožiadaný orgán, t.j. orgán iného členského štátu a ktoré správca dane nemôže objektívne ovplyvniť. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k nedodržaniu 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o MVI, k porušeniu princípu proporcionality a vo vzťahu k námietke, že nebol naplnený účel potreby prerušenia daňového konania, (ktoré námietky žalobca navyše nekonkretizoval a správny súd nie je oprávnený ani povinný za žalobcu všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti konkretizovať, vyhľadávať, resp. za žalobcu dopĺňať), poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/82/2016, z ktorého odcitoval niekoľko odsekov, správny súd predovšetkým uvádza, že správny súd jednak nie je viazaný rozhodnutím iného správneho súdu tej istej inštancie, jednak žalobca nekonkretizoval, ako sa predmetný rozsudok vzťahuje k preskúmavaným rozhodnutiam správcu dane i žalovaného a tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nie je oprávnený za žalobcu žalobné body dopĺňať, konkretizovať resp. vyhľadávať a to najmä za situácie, keď žalobcom citovaný rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom bolo predmetom preskúmania rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa týkalo prípadu s odlišnými skutkovými okolnosťami, kde bola zistená iná dĺžka trvania prerušenia daňovej kontroly i trvania samotnej daňovej kontroly. Správny súd zdôrazňuje, že správny súd je povinný v prípade námietky nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly, resp. dĺžky daňovej kontroly posudzovať rozhodné skutočnosti individuálne podľa okolností v konkrétnom preskúmavanom prípade, pričom v preskúmavanom prípade porušenie zákona v súvislosti s dôvodom a dĺžkou prerušenia daňovej kontroly i samotnej dĺžky daňovej kontroly nezistil (tak ako bolo uvedené v bodoch 28-30 tohto rozsudku).
32. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z postupu prerušenia daňovej kontroly a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci, takáto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného, keďže orgány verejnej správy v rozhodnutiach uviedli, ktoré skutočnosti týkajúce sa preverovania zdaniteľných obchodov a uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH žalobcom vo vzťahu k deklarovaným odberateľom z iného členského štátu EÚ zistili a z odôvodnenia predmetných rozhodnutí je zrejmé, aké mali tieto zistenia vplyv na konečné posúdenie veci. Námietka
žalobcu, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného sú z vyššie uvedeného dôvodu nepreskúmateľné, je preto nedôvodná. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane je oprávnený preverovať žalobcom tvrdené skutočnosti, a to aj formou MVI (viď bod 28 tohto rozsudku), a preto bol jeho postup v súlade so zákonom, ak preveroval a verifikoval zistenia vyplývajúce tak z tvrdení žalobcu, ako aj vyplývajúce zo žalobcom v daňovom konaní predložených listinných dôkazov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane MVI zisťoval skutočnosti - informácie o odberateľovi, ktoré mu už boli známe, navyše bez tvrdenia, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, táto námietka nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia jún 2015. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam konštatuje, že správca dane prerušil daňovú kontrolu za účelom adekvátneho zistenia skutkového stavu a preverenia skutočností uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom v daňovom priznaní a deklarovaných predloženými dokladmi. Takýto postup bol zákonný a súladný s účelom daňovej kontroly a smeroval k tomu, aby správca dane spoľahlivo zistil skutkový stav pre správne určenie a vyrubenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly využil inštitút MVI a v prípade, že dožiadaný príslušný orgán iného členského štátu nedoručil odpoveď na MVI v stanovenej lehote, správca dane urgoval doručenie uvedenej odpovede od zahraničnej daňovej správy. V súlade s účelom daňovej kontroly bol postup správcu dane, ktorý vyčkal na doručenie všetkých, resp. aj poslednej odpovede na jeho žiadosti o MVI, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a to i za situácie, že odpovede neboli poskytnuté v lehote podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, ale lehota na ich doručenie (v jednom prípade) prekročila lehotu stanovenú týmto nariadením. Lehota na doručenie odpovede podľa cit. nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán iného členského štátu, nie pre správcu dane, ktorý žiadosť o MVI podal. Správca dane, tak ako bolo už vyššie uvedené, napokon nemôže dodržanie lehoty príslušným dožiadaním orgánom iného členského štátu ovplyvniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že vyššie uvedené námietky žalobcu neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného za zdaňovacie obdobie jún 2015.
33. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 25-27 tohto rozsudku správny súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k argumentácii správcu dane, ktorú si osvojil aj žalovaný, a ktorá bola východiskom pre jeho právny záver, že zákonné podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH neboli splnené. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného a v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ SSP aj rozhodnutie správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnené oslobodenie od dane vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom do iného členského štátu odberateľovi identifikovanému pre dňa v inom členskom štáte - RT Catering Support LTD, Londýn, Spojené kráľovstvo v zmysle § 43 Zákona o DPH a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.