Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoPr-8-2019.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne IMI TRADE, s.r.o., Jánošíkova 21, Žilina, IČO: 31 565 531, zastúpenej Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 37 909 843, proti žalovanému R. P., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX/ XX, L., zastúpenému Mgr. Ľubomírom Urbanom, advokátom so sídlom J. M. Geromettu 146/1, Žilina, IČO:42 434 238, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5Cpr/18/2018-62 zo dňa 14. 05. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok vyhovel žalobe žalobkyne a určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď konštatoval, že v rozhodnom období v mesiacoch 6 a 7 2018 bola žalovanému ako zamestnancovi vyplatená základná mzda vyplývajúca z uzavretej pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov a prémie, odmeny, pričom súhrn tejto základnej mzdy a dohodnutej odmeny predstavovala hrubá mzda v mesiaci jún 922,07 eur, v mesiaci júl 828,25 eur. Pokiaľ žalovanému nebola vyplatená odmena za výkon funkcie v rozhodných mesiacoch vo výške po 200,- eur za každý mesiac, súd prvej inštancie konštatoval, že sa jednalo o nenárokovateľné zložky mzdy, ktorých nevyplatenie nie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Žalobkyni ako úspešnej účastníčke priznal i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalovaného v tom, že žalobkyňa ako zamestnávateľka zneužívala svoje postavenie silnejšej strany v pracovnom vzťahu. Medzi stranami bolo nesporným, že žalobkyňa vyplácala žalovanému dlhodobo a na mesačnej báze rádovo v trvaní niekoľko rokov odmenu za výkon funkcie vedúceho skladu vo fixnej sume 200,- eur mesačne, pričom zámernou, nejasnou formuláciou pracovnej zmluvy vyvolala u žalovaného mylnú domnienku, že akákoľvek suma nad základnú zložku je podmienená jeho snahou a zvýšením výkonu. Výkon žalovaného pritom aj mesačne vyhodnocovala a podľa svojvôle priznávala odmenu, tak ako to vyplýva aj zo mzdových listov. Pokiaľ súd prvej inštancie v danom prípade dôvodil svoje rozhodnutie nenárokovateľnou zložkou mzdy, bližšie tento svoj záver nijako neodôvodnil, a preto podľa jeho názoru
sa jedná i o nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, čo predstavuje porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý proces.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V súvislosti so žalovaným tvrdenou svojvôľou z jej strany pri určovaní mzdy poukazovala na to, že mzda žalovaného bola nadpriemerná pri pracovnej pozícii, ktorú zastával, o čom svedčili i predložené dôkazy, preto ak by malo ísť z jej strany o zneužívanie, bolo by to jedine v prospech žalovaného. Pokiaľ išlo o nárok žalovaného na vyplatenie odmeny 200,- eur mesačne za výkon funkcie, tu sa stotožnila s odôvodnením rozhodnutia súdu s tým, že išlo o nenárokovateľnú zložku, a preto ani jej prípadné nevyplatenie nezakladá nárok na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6. Ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce umožňuje zamestnancovi skončiť pracovný pomer okamžite, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časti, do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Možno konštatovať, že sa tu jedná o výnimočné opatrenie, ktorého účelom je ochrana práv zamestnanca voči zamestnávateľovi a ktoré prakticky predstavuje sankciu voči zamestnávateľovi za neplnenie si základných povinností.
7. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania (tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia) v rozhodnom období zamestnávateľ (žalobkyňa) vyplatil žalovanému základnú mzdu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy, ako i prémie a odmeny v súhrne, tak ako to konštatuje súd prvej inštancie v bode 6. dôvodov napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ teda z jeho strany nedošlo k vyplateniu odmeny za výkon funkcie vo výške 200,- eur za dva mesiace, nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať, že by tu bol daný dôvod zo strany zamestnanca k postupu v zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je to už i vyššie uvedené, potvrdil. Ak bol žalovaný toho názoru, že v rozhodnom období mu za vykonanú prácu prislúchala i táto zložka mzdy, mal možnosť domáhať sa jej vyplatenia a preukázať, že v rozhodnom období splnil i podmienky pre vyplatenie tejto zložky dohodnutej odmeny, lebo s prihliadnutím na okolnosti tejto konkrétnej veci (vyplatenie základnej mzdy, prémií, odmien) je skončenie pracovného pomeru okamžite zo strany zamestnanca neprimerané.
8. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).