Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-207-2019.pdf
PDF · 87.16 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/207/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky L. a manžela M., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom D., bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky L. a manžela M., uzavreté dňa XX. XX. XXXX. v Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. vo zv. XX ročník XXXX na strane XX pod por. č. XXX r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom D. a I. v tomto znení:
Maloleté deti D. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí D. výživným vo výške 170 Eur mesačne a I. výživným vo výške 130 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 16. 09. 2019 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželstvo okrem menších nedorozumení bolo harmonické približne do roku 2016. Dve maloleté deti, jej materská dovolenka a dva úvery si vyžadovali vyššie zárobky na strane manžela, ktoré nedokázal rodine zabezpečiť. Nepriaznivá finančná situácia viedla k čoraz väčším nezhodám a nedorozumeniam medzi nimi, čo napokon vyústilo do úplného citového odcudzenia sa a odsťahovania sa manžela zo spoločnej domácnosti v júni 2018.
2. Manžel navrhovateľky napriek výzve súdu sa písomne vo veci nevyjadril. Na pojednávaní vo výsluchu s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov, pre ktoré sa s navrhovateľkou odcudzili čo viedlo k tomu, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Potvrdil, že jeho podnikanie viedlo k tomu, že mali finančné ťažkosti, na riešení ktorých s navrhovateľkou nenašli spoločnú reč.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci hospodárskej. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že od augusta 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu detí, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas. Zhruba 3 roky intímne spolu nežijú. Manžel navrhovateľky začal podnikať čo rodinu finančne zaťažovalo. Manželia mali odlišné názory na podnikateľskú činnosť manžela navrhovateľky, v tomto smere sa nevedeli zhodnúť. Navrhovateľka začala manželovi z tohto dôvodu nedôverovať. Manželia postupne prestali komunikovať, čo viedlo k ich vzájomnému citovému odcudzeniu sa, ktoré vyriešili odchodom manžela navrhovateľky v júli 20218 zo spoločnej domácnosti. Manželia od tohto obdobia neobnovili spolužitie, z ich výsluchu nevyplynul záujem na obnovení spolužitia, čo nie je ani reálne vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý trvá pol roka a podľa jeho vyjadrenia je vážny. Manželstvo účastníkov konania sa tak dostalo do štádia kedy sa stalo len formálnym zväzkom a vzhľadom na intenzitu narušenia partnerského vzťahu, nadviazaním mimomanželskej známosti manželom navrhovateľky nie je možné od nich očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd mal tak splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje finančné zaťaženie rodiny podnikaním manžela navrhovateľky.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej L. výživným vo výške 170 Eur mesačne a I. výživným vo výške 130 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi sa neupraví.
6. Opatrovník doporučil súdu schváliť upravenú rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode s odôvodnením, že je v záujme maloletých detí a neodporuje zákonu.
7. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia ju zvláda. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloleté deti riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletých detí má vytvorené vhodné bytové podmienky. Maloleté v súčasnej domácnosti matky žijú od narodenia. Maloleté deti tak v domácnosti matky majú vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim. Otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva počas pracovného týždňa, väčšinou v utorok maloleté deti vyzdvihne zo školy, predškolského zariadenia a nasledujúci deň v stredu maloleté deti do školských zariadení odovzdá. Okrem toho otec s maloletými deťmi sa stretáva každý druhý týždeň od piatku kedy ich vyzdvihne zo školských zariadení do nedele večera, kedy deti matke odovzdá. Otec sa tiež podieľa na starostlivosti o maloleté deti tým, že v prípade potreby ich vyzdvihuje zo školských zariadení, ide s nimi k lekárovi. Rodičia ohľadom maloletých detí dokážu komunikovať, ich rodičovský vzťah je nadštandardný. Otec od matky požaduje informácie o deťoch, ktoré sú mu poskytované. Maloleté deti podľa zhodného vyjadrenia rodičov majú k nim obom vzťah, žiadneho z nich neodmietajú. Matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletými deťmi. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav s prihliadnutím na zotrvanie maloletých detí v domácnosti matky, zdravotný stav maloletej L., ktorej bolo diagnostikované DMO a útly vek maloletej I., 3,5 roka, rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach schválil, pretože je plne v záujme maloletých detí a neodporuje zákonu.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá L. má 9 rokov, navštevuje 3. ročník Špecializovanej ZŠ, do ktorej chodí pešo. Mesačne do materskej škôlky sa uhrádza stravné (stravná jednotka je 0,20 Eur), 2× ročne sa zakupujú hygienické potreby v hodnote do 10 Eur. Za školský klub v materskej škôlke sa uhrádza mesačný poplatok 1,66 Eur. Maloletej bolo diagnostikované DMO, z dôvodu zdravotného stavu maloletej sa jej zakupujú plienky v hodnote 20 Eur mesačne, chodí na hypoterapiu, ktorej sa v školskom roku 2019/2020 zúčastnila dvakrát vždy za poplatok 7 Eur. Maloletá je vedená v neurologickej, kardiologickej, rehabilitačnej, očnej, psychiatrickej ambulancii. Maloletá nosí okuliare, za ktoré sa naposledy uhrádzal poplatok 230 Eur. Na lieky sa maloletej polročne dopláca 0,50 Eur. V súvislosti so zdravotným stavom maloletej bol jej priznaný príspevok na ošatenie vo výške 19 Eur mesačne. Maloletá I. má 3,5 roka, navštevuje MŠ, do ktorej sa uhrádza mesačný poplatok 16 Eur, stravné 32 Eur. Polročne sa maloletej do materskej škôlky zakupujú hygienické potreby v hodnote do 10 Eur a polročne sa uhrádza sponzorské 35 Eur. Maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Je vedená v očnej ambulancii, nosí okuliare, ktoré sa naposledy zakupovali v hodnote 100 Eur. Matka s maloletými deťmi býva v prenajatom 3- izbovom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 550 Eur. Otec maloletých detí býva v prenajatom 1- izbovom byte, kde uhrádza nájom vo výške 280 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1137,46 Eur. Otec maloletých detí je SZČO, podniká v realitnej činnosti z čoho podľa vlastného vyjadrenia má mesačný príjem vo výške 1200 Eur netto. Otec maloletých detí je jediným konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti O., s.r.o. a P. s.r.o., ktoré sú 2 roky neaktívne a za rok 2018 nepodali daňové priznanie. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá veku, odôvodneným potrebám maloletých detí, ich zdravotnému stavu, ako aj príjmu otca, a preto rodičovskú dohodu v tejto časti schválil.
12. O neupravení styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec sa s maloletými deťmi stretáva čomu matka nebráni.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.