Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: Y. F., T. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenej advokátom JUDr. T. O., F. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I./I zo dňa 07.08.2019, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. I./I zo dňa 07.08.2019 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. W zo dňa 02.04.2019 a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 06.09.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I./I zo dňa 07.08.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdzujúceho rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. W zo dňa 02.04.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

2. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobkyňa dňa 21.01.2019 podala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

3. Dňa 21.03.2019 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny pod č. W č.z. XXXX/XXXXX komplexný posudok, z ktorého vyplynulo, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % podľa prílohy č. 3, časti IV.-4.-b.) - Duševné poruchy. Afektívne poruchy správania, stredná porucha - k o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a preto sa v zmysle citovaného zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K otázke sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie bolo zistené, že žalobkyňa je mobilná, chôdza je bez opory. Je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalobkyňa

nemá duševnú poruchu ani ťažkú poruchu zvieračov, ktoré by podmieňovali odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Preto nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V oblasti komunikácie je komunikácia žalobkyne so spoločenským prostredím primeraná veku, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nevznikajú. V oblasti zvýšených výdavkov nevznikajú žalobkyni zvýšené výdavky, ktoré je možné kompenzovať podľa Žalobkyňa nemá obmedzenú schopnosť sebaobsluhy, môže si sama zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity, nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, nakoľko má I. stupeň odkázanosti podľa zákona a prílohy č. 3 o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

4. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, vydal dňa 02.04.2019 rozhodnutie č. W ktorým podľa ., , nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 21.01.2019 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení odkázal na závery komplexného posudku č. W. XXXX/XXXXX č.z. XXXX/XXXXX zo dňa 21.03.2019, podľa ktorého žalobkyňa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná na sprievodcu ani na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Vyjadrila názor, že správny orgán prvého stupňa nezohľadnil dostatočne jej zdravotné obmedzenie - duševnú poruchu s opakujúcimi sa prejavmi neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, a to najmä v uzavretých priestoroch a na miestach s väčším počtom ľudí. Požiadala o prehodnotenie záverov, ku ktorým dospel správny orgán prvého stupňa, vyjadriac, názor, že podmienky na priznanie požadovaného peňažného príspevku spĺňa.

6. Dňa 22.07.2019 vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny komplexný posudok č. I./I v podstate s totožnými medicínskymi závermi ako boli tie, ku ktorým dospel komplexný posudok vydaný prvostupňovými správnym orgánom.

7. Žalovaný rozhodnutím č. I./I zo dňa 07.08.2019 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odvodnení odkázal na závery komplexného posudku zo dňa 22.07.2019, vychádzajúceho zo stanoviska posudkového lekára. Podľa jeho záverov žalobkyňa je dlhodobo liečená psychiatrom pre diagnostikovanú bipolárnu afektívnu poruchu so stavmi úzkostne depresívnej dekompenzácie, raz bola preliečená aj na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Diagnostikované ochorenie má tendenciu pretrvávať s kolísavým priebehom. V spisovej dokumentácii sa nachádza údaj aj o liečbe v ortopedickej a rehabilitačnej ambulancii z dôvodu chronického vertebrogénneho algického syndrómu na degeneratívnom podklade s radikulárnym syndrómom S1. K bipolárnej afektívnej poruche so stavmi úzkostne depresívnej dekompenzácie posudkový lekár uviedol, že prejavy panického správania nemusia byť nevyhnutne spojené s prejavmi úzkosti, depresie a so strachom z pobytu medzi ľuďmi, nakoľko úzkostne depresívna porucha je samostatná diagnostická kategória a aj jej liečenie je odlišné od prístupu k ovplyvňovaniu panických reakcií. Pri úzkostnej panickej depresívnej poruche je možné komplexným liečebným postupom (vrátane farmakologického) dosiahnuť remisiu, ústup prejavov na kratšie alebo aj na dlhšie obdobie. Pri závažnejšej poruche sa uplatňuje skôr behaviorálna liečba, ovplyvňovanie spôsobov reakcie pacienta, vysvetlením a návodom na konanie v určitých spoločenských situáciách, ktoré vyvolávajú u pacienta panickú odozvu, t.j. špecifický prístup psychiatra, ktorý využíva skôr metódu spolupráce s psychológom, ako aj iné neinvazívne a nefarmakologické metódy. V predkladaných psychiatrických lekárskych správach sa neuvádza žiaden takýto spôsob liečby, z čoho je možné vyvodiť, že u žalobkyne sa nejedná o závažnejší stupeň ochorenia.

8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalšej poukázal na obsah spisovej dokumentácie, konkrétne na vyjadrenie MUDr. X. z 18.10.2018 a 17.01.2019, ktoré malo objektivizovať závažnosť ochorenia žalobkyne. Posudkový lekár ich vyhodnotil ako tendenčné a účelové z toho dôvodu, že vo viacerých predchádzajúcich psychiatrických nálezov sa nevyskytuje formulácia opisujúca zdravotný stav žalobkyne slovami „často sa opakujúce prejavy neovládateľného alebo nepredvídateľného správania najmä v uzavretých prostrediach, kde je veľa ľudí, napr. pri cestovaní hromadnou dopravou, správanie

je výrazne rušivé.“ Takto štylizované vyjadrenie sa nenachádza ani v ostatnej lekárskej správe MUDr. X. zo dňa 15.04.2019.

9. Žalovaný vyhodnotil ako vzájomne protirečivé vyjadrenia samotnej žalobkyne, ktoré boli zaznamenané počas vykonávanej sociálnej posudkovej činnosti. Na jednej strane uvádza, že má rôzne aktivity (chodí do obchodu, navštevuje kaderníčku a nechtové štúdio, chodí s tehotnou dcérou k lekárom, vybavuje úradné záležitosti, chodí na poštu a pod.), na druhej strane popisuje stavy nepredvídateľného správania sa v hromadných prostriedkoch, uzavretých priestoroch a všade tam, kde je veľa ľudí. V nadväznosti na to považuje žalovaný tvrdenia žalobkyne o neschopnosti prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy za nepravdepodobné, pretože ataky panickej depresie by sa u nej prejavili aj v iných prostrediach, čo by podľa žalovaného viedlo k nemožnosti vykonávať aktivity, ktoré uviedla.

10. Žalovaný skonštatoval, že na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru v zabezpečenej spisovej dokumentácii nie je zdokumentovaný taký stupeň zdravotného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval neschopnosť žalobkyne prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb. Ustanovenie definuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tým spôsobom, že delí odkázanosť najmä na tri základné časti, a to poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Nakoľko v súčasnosti nebol u žalobkyne zdokumentovaný taký stav zdravotného postihnutia, ktorý by výrazne obmedzoval jej mobilitu, preukazoval a dostatočne objektivizoval duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, objektivizoval ťažkú inkontinenciu moču a ťažkú inkontinenciu stolice, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Aj napriek problémom, ktoré má žalobkyňa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, diagnostikovaný zdravotný stav nie je v súčasnosti stavom, ktorý by bezpodmienečne vyžadoval odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobkyňa podľa záveru žalovaného nespĺňa zákonnú podmienku podľa , , , nespĺňa podmienky podľa - nie je zaradená do chronického dialyzačného alebo transplantačného programu, neposkytuje sa jej onkologická liečba. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nie je v súčasnosti indikovaná.

11. Petitom správnej žaloby požadovala žalobkyňa, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu.

12. Žalobkyňa prezentovala názor, že jej psychický stav mal žalovaný subsumovať pod , keďže je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu jej pretrvávajúcich psychických problémov. Rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla musí byť založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav oprávnenej osoby (žalobkyne) musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že nie sú splnené podmienky na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobkyňa má za to, že žalovaný riadne nezistil jej zdravotný stav. V kontexte s uvedeným ako účastníčka konania predložila prvostupňovému správnemu orgánu a žalovanému pre posúdenie jej zdravotného stavu na účely konania vo veciach kompenzácie lekárske nálezy. Ide o lekárske správy vyhotovené MUDr. S. X., psychiatrom, a to konkrétne dňa 09.08.2018, 18.09.2018, 18.10.2018, 19.11.2018, 19.12.2018, 17.01.2019, 13.02.2019 a 15.04.2019. 13. V lekárskej správe zo dňa 09.08.2018 psychiater uvádza, že „pretrváva problém s chodením mimo domácnosti, pre stavy úzkosti, sklon k panickým atakám. Keď je nútená niekde ísť na vyšetrenie, na úrad...musí ju odviezť manžel, alebo si berie taxík....citlivo reaguje na stresové situácie, je senzitívne vzťahovačná, zle toleruje akúkoľvek záťaž....emočne instabilná, s dysforickými rozladami, s prejavmi afektívnej lability.“ V lekárskej správe zo dňa 18.09.2018 je uvedené: „opakovane stavy paniky, rozlady, obavné myšlienky, stavy intrapsychickej tenzie nepohody.“ V lekárskej správe zo dňa 18.10.2018 psychiater uvádza, že „nemôže cestovať hromadnými prostriedkami pre riziko rušivého nevyspytateľného správania v stavoch paniky...na vyšetrenie privezená manželom (sama sa bojí ísť

kdekoľvek, všade potrebuje doprovod)“. V lekárskej správe zo dňa 17.01.2019 je uvedené: „jej duševná porucha máva často sa opakujúce prejavy neovládateľného alebo nepredvídateľného správania najmä v uzavretých prostrediach, kde je veľa ľudí - napríklad pri cestovaní hromadnou dopravou. Jej správanie je v takých situáciách výrazne rušivé. Dop.: vylúčiť cestovanie hromadnou dopravou.“ V správe zo dňa 13.02.2019 MUDr. X. podrobne opisuje zdravotný stav žalobkyne. Zo správy zo dňa 15.04.2019 vyplýva, že žalobkyňa „skúsila ísť autobusom, ale nezvládla to, dostala panickú reakciu.“

14. Žalobkyňou citované správy sú podľa nej dôkazom preukazujúcim jej tvrdenia o zlom, resp. nepriaznivom zdravotnom stave. Zároveň preukazujú, že žalobkyňa ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa odlišuje od bežných zdravých fyzických osôb, pretože pri rešpektovaní jej ľudskej dôstojnosti má očividne objektívne psychické problémy prepravovať sa vozidlami mestskej hromadnej dopravy čoho dôsledkom jej mal byť priznaný status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

15. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa nedokáže sama dopraviť na miesta mimo svojej domácnosti. Pri návšteve lekárskych zariadení (najmä psychiater) je odkázaná na pomoc manžela, ktorý ju autom vozí. Keď ju manžel nemôže odviezť, je nútená si vziať taxík, ktorého služby ju stoja nemalé finančné prostriedky. Žalobkyňa je tiež limitovaná aj pri bežných veciach súvisiacich s chodom rodiny ako takej. V podstate pri akomkoľvek dočasnom opustení domácnosti vyžadujúcom prekonanie dlhšej trasy (napr. vybavovanie úradných záležitostí atď.), nemôže využiť služby mestskej hromadnej dopravy (nakoľko jej to psychický stav neumožňuje a jej ošetrujúci lekár odporučil necestovať takýmito prostriedkami) a musí sa spoliehať len na to, že ju manžel odvezie osobným motorovým vozidlom, prípadne si zavolá taxík a ten ju odvezie. Žalobkyňu ťažké zdravotné postihnutie výrazne limituje a preto je potrebná ingerencia štátu, ktorý jej prostredníctvom poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla minimalizuje sociálne dôsledky jej postihnutia, ktoré nie je sama schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami.

16. K žalovaným naznačenej účelovosti lekárskych správ vyhotovených MUDr. X. dňa 18.10.2018 a 17.01.2019 žalobkyňa uviedla, že ich žalovaný vyhodnotil len na tej báze, že nikde v predchádzajúcich lekárskych nálezoch sa takéto konštatovanie nenachádza. Takéto vyvodenie záverov považuje za nedostatočné, nakoľko podľa jej názoru sa jedná o špekuláciu zo strany žalovaného. Predsa zdravotný stav žalobkyne sa postupne vyvíja. Pre ilustráciu, ak lekár napíše do lekárskeho záznamu zo dňa Z, že pacient X trpí chorobou Y, tak v intenciách výkladu žalovaného, ak pacient X nemá v predchádzajúcich lekárskych nálezoch diagnostikovanú chorobu Y, tak sa jedná o účelové a tendenčné tvrdenie lekára. Takéto závery nemôžu v konaní pred sudom obstáť. Rovnako aj závery žalovaného ohľadom rozporuplnosti tvrdení žalobkyne považuje žalobkyňa za nedostatočné. Domnieva sa, že to, že vyvíja rôzne aktivity nevylučuje, že trpí stavmi nepredvídateľného správania v hromadných dopravných prostriedkoch. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že tieto aktivity (návšteva lekára atď.) vyvíja prostredníctvom ciest verejnou hromadnou dopravou. Aj v tomto smere považuje úvahy žalovaného za špekulatívne. Predložila lekársku správu zo dňa 15.11.2018, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa dostala epickú záchvatovú úzkosť, keď išla s manželom do obchodu.

17. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že stanovuje, že podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Komplexný posudok ako podklad pre rozhodnutie v predmetnej veci pozostáva z ďalších zákonom stanovených a spracovaných podkladov, ako je lekársky posudok vydaný v zmysle a posudkový záver podľa zákona o peňažných príspevkoch. V súvislosti s povahou samotného posudzovania zdravotného stavu posudkovým lekárom je relevantné spomenúť, že posudkoví lekári majú postavenie znalcov, nakoľko zložitosť agendy, vykonávanej v rámci lekárskej posudkovej činnosti, si vyžaduje dlhoročnú prax a skúsenosti v posudkovom lekárstve. Cieľom činnosti posudkových lekárov je presné, úplné a spoľahlivé zhodnotenie zdravotného stavu na účely kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia vo vzťahu k ich právnej úprave. Pri posudzovaní zdravotného stavu fyzickej osoby treba podľa žalovaného brať na zreteľ, že posudková činnosť je vysoko individuálny výkon, pri ktorom sa komplexne posúdi zdravotné postihnutie občana, čiže sa zohľadňuje medicínska stránka, ale aj osobnostné predpoklady posudzovanej fyzickej osoby, jej rodinné prostredie a celkové životné prostredie v ktorom žije, ako aj ďalšie faktory, ktoré sú z hľadiska ich vplyvu na život rovnocenné, vzájomne na seba pôsobia, prelínajú sa a ovplyvňujú vznik konkrétnych sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia. Posudková činnosť je objektívne podložená lekárskymi nálezmi a ďalšími listinnými dôkazmi, ale aj metodicky usmerňovaná a vykonávaná v intenciách platnej právnej úpravy zákona o peňažných príspevkoch.

18. K žalobnej námietke, týkajúcej sa nedostatočného posúdenia zdravotného stavu a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, je podľa žalovaného nevyhnutné spomenúť, že taxatívne stanovuje podmienky splnenia pre poskytovanie žiadanej formy kompenzácie. Posudkový lekár odvolacieho orgánu zohľadnil všetky znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z diagnostických záverov odborných lekárov. Stanovená miera funkčnej poruchy 50% vychádzala z odborných lekárskych nálezov žalobkyne a je v súlade s prílohou č. 3 k Pre peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru druhostupňového správneho orgánu nie sú splnené taxatívne stanovené podmienky zákona o peňažných príspevkoch v spojitosti s a . Posudzovanie miery funkčnej poruchy a jednotlivých druhov odkázanosti podľa zákona o peňažných príspevkoch sa posudzuje na základe nálezov odborných lekárov, kde sa zohľadňuje nielen samotný trvalý chorobný nález, ale aj jeho stupeň, forma a rozsah jeho trvalého funkčného znevýhodnenia. K udávanej bipolárnej afektívnej poruche žalobkyne so stavmi úzkostne depresívnej dekompenzácie posudkový lekár uvádza, že prejavy panického správania nemusia byť nevyhnutne spojené s prejavmi úzkosti, depresie a so strachom z pobytu medzi ľuďmi, nakoľko úzkostne depresívna porucha je samostatná diagnostická kategória a aj jej liečenie je odlišné od prístupu k ovplyvňovaniu panických reakcií. Pri úzkostnej panickej depresívnej poruche je možné komplexným liečebným postupom (vrátane farmakologického) dosiahnuť remisiu, ústup prejavov na kratšie ale aj dlhšie obdobie. Pri závažnejšej poruche sa uplatňuje skôr behaviorálna liečba, ovplyvňovanie spôsobov reakcie pacienta, vysvetlením a návodom na konanie v určitých spoločenských situáciách, ktoré vyvolávajú u pacienta panickú odozvu, t.j. špecifický prístup psychiatra, ktorý využíva skôr metódu spolupráce s psychológom, ako aj iné neinvazívne a nefarmakologické metódy. V predkladaných psychiatrických lekárskych správach sa neuvádza žiaden takýto spôsob liečby, z čoho je možné vyvodiť, že u žalobkyne sa nejedná o závažnejší stupeň ochorenia.

19. K námietke žalobkyne týkajúcej sa prepravy a pomoci manžela pri preprave na rôzne lekárske vyšetrenia ale aj iné aktivity, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že v rámci systému pomoci nie je možné zohľadniť prepravu na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Potreba prepravy do zdravotníckych zariadení nemôže byť pre účely peňažného príspevku v zmysle zákona zohľadnená, nakoľko táto je poskytnutá na základe verejného zdravotného poistenia a spadá do pôsobnosti rezortu zdravotníctva (sanitné vozidlo). Pre zabezpečenie sprievodu inou fyzickou osobou má žalobkyňa možnosť požiadať príslušný úrad práce v zmysle o vyhotovenie parkovacieho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý slúži na uplatnenie určitých zliav a výhod pre jeho držiteľa v rámci jeho života v spoločnosti.

20. Žalovaný v rámci vyjadrenia k správnej žalobe sprostredkoval aj stanovisko posudkového lekára MUDr. H. O. zo dňa 30.09.2019, ktorý uviedol nasledovné: „Dňa 02.07.2019 som v odvolacom konaní opätovne posúdil zdravotný stav pani Y. F. a vypracoval som lekársky posudok, v ktorom som zohľadnil všetky doložené odborné lekárske nálezy, vrátane všetkých psychiatrických nálezov. Za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu menovanej a jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom som preskúmal aj staršie psychiatrické lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa doložila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín už v roku 2013 v súvislosti so žiadosťou o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem iného je v nich uvádzané, že v roku 2011 mala otras mozgu po napadnutí manželom, následne bola tehotná, ale potratila. K jej zdravotnému stavu negatívne prispieva nevyriešená otázka spolužitia s manželom, obáva sa násilia z jeho strany (aj aktuálne sa ešte v lekárskom náleze z FN Trenčín zo dňa 15.11.2018 uvádza, že na jej stav vplývajú „nespracované straty, traumy“). Dlhodobo bola práceneschopná. Tieto okolnosti negatívne vplývali na jej psychický stav; avšak v nálezoch sa psychiater nevyjadroval k jej neschopnosti cestovať hromadnou dopravou a nevyjadroval sa ani k panike z uzavretých priestorov (takéto konštatovanie nie je dokumentované ani pri vyšetrení v nemocnici). Takéto vyjadrenia sa objavujú až v lekárskych psychiatrických nálezoch z rokov 2018 - 2019 (v roku 2018 požiadala žalobkyňa prvýkrát o predmetný peňažný príspevok a opakovane t. r.). Z obsahu týchto vyšetrení však nie je jasné, z akého dôvodu a aká príčina bola spúšťačom jej neschopnosti cestovať hromadnou dopravou; pričom zásadné zhoršenie stavu oproti predchádzajúcim rokom, t.j. pred rokom 2018, nie je konštatované

(psychiater opakovane v nálezoch uvádza, že „stav pacientky sa zásadnejšie nemení“). Niektoré vyjadrenia ošetrujúceho psychiatra MUDr. X. sú diskrepantné - vyberám z nálezov: V niektorých lekárskych nálezoch (17.01.2019, 19.01.2019) uvádza de facto citáciu zo , že pani F. má „nepredvídateľné a neovládateľné správanie“, v inom náleze píše, že „má fóbiu z uzavretých priestorov a musí mať doprovod“ (18.10.2018), inokedy zasa píše, že „zle toleruje uzavreté priestory kde je veľa ľudí, musí cestovať taxíkom“ alebo že pani F. „v konfliktných situáciách reaguje podráždene, agresívne“ (13.02.2019), hoci v žiadnom z predchádzajúcich nálezoch nie je zaznamenaná agresivita v jej správaní. Z tohto pohľadu sa mi javia vyjadrenia pána Dr. X. ako účelové. V súvislosti s uvádzanou „fóbiou z uzavretých priestorov“ konštatujem, že žalobkyňa by sa nemohla prepravovať ani v aute alebo v taxíku, ako sa v žalobe uvádza. V lekárskych nálezoch je uvádzané, že do času vypracovania lekárskeho posudku (02.07.2019) odmietala hospitalizáciu. Z toho mi vyplynulo, že jej zdravotný stav je síce v dlhšom časovom horizonte kolísavý, ale relatívne stabilizovaný. Na základe uvádzaných skutočností konštatujem, že menovaná netrpí takou duševnou poruchou, pri ktorej by sa prejavovali poruchy správania s opakujúcimi sa prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a nemohla by sa tak prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy. Prejavy panického správania nemusia byť nevyhnutne spojené s prejavmi úzkosti, depresie a so strachom z pobytu medzi ľuďmi, nakoľko úzkostne-depresívna porucha je samostatná diagnostická kategória a ako taká vyžaduje aj odlišný liečebný postup od prístupu k ovplyvňovaniu panických reakcií. Pri úzkostne depresívnej poruche je možné komplexným liečebným postupom (vrátane farmakologického ) dosiahnuť aj dlhodobú remisiu, t.j. ústup jej prejavov na kratší čas alebo na dlhšie časové obdobie. Pri závažnejšej panickej poruche sa uplatňuje skôr behaviorá1na liečba, ovplyvňovanie spôsobov reakcie pacienta, vysvetlením a návodom na konanie v určitých spoločenských situáciách, ktoré vyvolávajú u pacienta panickú odozvu, t.j. špecifický prístup psychiatra, ktorý využíva viac ako farmakologickú liečbu metódu spolupráce so psychológom, ako aj iné neinvazívne a nefarmakologické metódy. V predkladaných psychiatrických lekárskych nálezoch však o takomto spôsobe liečby panickej poruchy u žalobkyne niet zmienky, preto nehodnotím jej klinický stav ako závažnú panickú poruchu. Taktiež považujem vyjadrenia žalobkyne o jej denných aktivitách, ako nákupy, návšteva kaderníčky, vybavovanie na úradoch, pošte a pod. za diskrepantné, vtedy sa II nej panické ataky neprejavujú? V opačnom prípade by uvádzané aktivity predsa nemohla vykonávať. Prejavuje sa panická porucha žalobkyne len v hromadných dopravných prostriedkoch? Žalobkyňou uvádzané údaje o nemožnosti prepravy prostriedkami verejnej hromadnej dopravy považujem preto za nepravdepodobné. Na základe uvedených skutočností konštatujem, že žalobkyňa nie je podľa , , , odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko v lekárskych nálezoch nemá dokumentovanú ťažkú poruchu mobility, duševné ochorenie s opakujúcimi sa prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani ťažkú poruchu zvieračov. Žalobkyňa nie je ani fyzickou osobou podľa , - nie je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, neposkytuje sa jej akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla jej preto nevznikajú.“

21. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

25. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadala žalobkyňa.

26. Na pojednávaní, konanom v neprítomnosti zástupcu žalovaného, zotrvala žalobkyňa na písomnej podanej správnej žalobe.

27. Podľa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

28. Podľa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

29. Podľa zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

30. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná v časti námietky konštatujúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu v rozsahu postačujúcom na riadne posúdenie veci. Posudkový lekár pri spochybňovaní vierohodnosti lekárskych správ MUDr. X. zo dňa 18.10.2018 a 17.01.2019 sa venoval štylistickej analýze týchto lekárskych správ, hoci pre objasnenie skutkového stavu by bolo prínosnejšie, aby MUDr. X. písomne dopytoval na vysvetlenie obsahu a výpovednej

hodnoty jeho lekárskych nálezov. Okrem toho na margo výčitky žalovaného k neuvádzaniu niektorých skutočností v skorších lekárskych správach MUDr. X. je potrebné uviesť, že ak niektorá skutočnosť nie je konštatovaná, neznamená to zároveň, že neexistuje. Môže to znamenať napr. iba to, že v čase vyšetrenia nebola predmetom prioritného záujmu vyšetrujúceho. Správny súd je názoru, že v súvislosti s ochorením žalobkyne pre účely posúdenia jeho subsumovateľnosti pod ustanovenie je dôležité skúmať najmä externé prejavy tohto ochorenia vo vzťahu k okoliu. Tieto musia byť preukázané z riadneho vyšetrenia a následného posúdenia zdravotného stavu. Nejde tu teda iba o nejaké interne prežívané prejavy úzkosti. Musí ísť o prejavy agresivity vo vzťahu ku komunite spolucestujúcich. Dokazovanie v tomto smere však nebolo vykonané. Lekárske správy sa orientujú len na aspekt vnútorného prežívania psychických ťažkostí žalobkyne. Nie sú popísané symptómy správania, ktoré by bolo možné vyhodnotiť vo vzťahu ku spolucestujúcim a následne tak posúdiť, či je tieto prejavy správania možné subsumovať pod ustanovenie Ak lekárske správy takéto závery neumožňujú, je povinnosťou správnych orgánov iniciatívne doplniť dokazovanie na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení žalobkyne.

31. Správny súd obsah ustanovenia vníma tak, že v prípade pochybností, nejasností alebo neúplností pri otázkach súvisiacich so zdravotným stavom žiadateľa o príspevok je v ňom inkorporovaná povinnosť komunikácie posudkového lekára nielen s autormi lekárskych správ (nálezov), a to vyžiadaním si vyjadrení alebo doplnení lekárskych nálezov, ale aj so žiadateľom o príspevok, a to formou osobného posúdenia zdravotného stavu, čo následne umožní správnemu orgánu, aby pri svojej činnosti naplnil základné princípy správneho konania, ktorými je povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať ( správneho poriadku). Okrem toho je tu povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania ( správneho poriadku), aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci ( správneho poriadku). Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány sa uvedenými ustanoveniami správneho poriadku pri svojom procesnom postupe dôsledne neriadili.

32. Vzhľadom na uvedené z dôvodu podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie, najmä na doplnenie dokazovania v naznačenom smere. Následne správne orgány, riadiac sa právnym názorom správneho súdu, o nároku žalobkyne opätovne rozhodnú.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.