Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-28-2018.pdf
PDF · 133.23 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: J. Z., K.. X.XX.XXXX, trvale bytom v S., O. K. XX, právne zastúpená: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát so sídlom v Košiciach, Mlynská 26, proti žalovanému: R. J., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., S. XX, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Turcsányi, advokát so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, v konaní o vydanie osobných vecí, eventuálne o zaplatenie sumy 1.308,- € s prísl., a vrátenie pôžičky, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu z nesplatenej pôžičky vo výške 100,- € s 5% ročným úrokom z omeškania od 9.6.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti o vydanie veci, resp. eventuálne o zaplatenie sumy 1.308,- € s prísl. žalobu zamieta.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 86%, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2018 domáhala od žalovaného vydania osobných vecí žalobkyne, ktoré mal žalovaný u seba zadržiavať, a to: kabát mango- ružový 70,- €, kabát Asos - béžový 70,- €, sako Zara - modré 50,- €, sveter Zara -béžový 30,- €, sveter Stradivarius - hnedý 30,- €, šaty Zara - ružové 30,- €, sveter mango - béžový 30,- €, klobúk Review - béžový 30,- €, klobúk Stradivarius - sivo-čierny 15,- €, mikina Reserved - čierna 30,- €, mikina Pull&Bear - biela 30,- €, bižutéria
- náhrdelníky 10 ks Stradivarius, každý po 12,- €, nohavice Mango - bordové 30,- €, nohavice Bershka
- čierne 20,- €, rifle Bershka- modré 20,- €, rifle Zara - modré 30,- €, sukňa Stradivarius - ružová 20,- €, sukňa F&F - červeno-čierna 20,- €, sukňa Pull&Bear - oranžová 20,- €, tepláková súprava Adidas
- modrá 50,- €, tričko Stradivarius biele 2x 10 a 15,- €, ďalšie - modré 20,- €, tričko Pull&Bear - beiele 20,- €, sveter Stradivarius - sivý 20,- €, blúzka Zara 25,- €, blúzka Zara - modrá 20,- €, sveter F&F - modrý 20,- €, čižmy Zara - béžové 40,- €, čižmy čierne Zara 40,- €, topánky Stradivarius hnedé 30,- €, čižmy Stradivarius - čierne 30,- €, sandále Bershka - strieborné 30,- €, tenisky Stradivariu - ružové 30,- €, parfum Escada 30,- €, parum Ralph Lauren 30,- €, dekoratívna kozmetika Gosh 15,- €, ponorný mixer - červený 20,- €, kniha Funkční histológie 13,- €, Histologický atlas 20,- €, kniha Zmaturuj z biológie a chémie 15,- €, kniha Hra o tróny 100,- €, Crocsy - ružové 40,- €, s tým, že, ak žalovaný tieto veci žalobkyni protokolárne neodovzdá, je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.308,- €, ktorá predstavuje hodnotu zadržiavaných vecí s 5% ročným úrokom z omeškania od 9.6.2017 do zaplatenia. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby zaplatil žalovaný žalobkyni istinu z nesplatnej pôžičky vo výške 100,- € s 5% ročným úrokom z omeškania od 9.6.2017 do zaplatenia. Taktiež požadovala náhradu trov konania. K žalobe priložila aj listinné dôkazy, a to: Pokus o zmier zo dňa 24.10.2017, SMS komunikáciu so žalovaným, Zoznam vecí zaslaný svojmu právnemu zástupcovi dňa 12.12.2017.
2. Žalobkyňa návrh na vydanie veci, resp. zaplatenie náhrady za nevydané veci odôvodnila tým, že so žalovaným sa začala stretávať v novembri 2014. Po nejakom čase vzťahu s ním začala bývať v byte v Bratislave, kde mu pravidelne prispievala na nájom. Byt patril matke žalovaného. Žalobkyňa so žalovaným žila v spoločnej domácnosti, kde si po určitom čase priniesla veľké množstvo osobných vecí, kozmetiku, elektroniku a hlavne šatstvo. V septembri 2016 žalovaný fyziky napadol žalobkyňu, preto prerušili svoj vzťah, a žalobkyňa sa odsťahovala z bytu, v ktorom žili so žalovaným s tým, že jej vrátil len časť vecí. Po určitom čase sa opätovne začali spolu sa stretávať, avšak dohodli sa, že už spolu bývať nebudú a dohodli sa, že žalovaný jej bude postupne nosiť jej osobné veci. Dňa 8.6.2017 sa žalobkyňa so žalovaným definitívne rozišli cez elektronickú komunikáciu, a následne žalobkyňa žiadala žalovaného slušnou formou o stretnutie, aby si mohli vysporiadať vzájomné vzťahy, a aby jej žalovaný vydal a vrátil osobné veci, ktoré sa nachádzajú u neho v byte. Žalovaný však na tieto výzvy žalobkyne nijakým spôsobom nereagoval, iba ju viackrát ubezpečoval, že jej osobné veci, ktoré zadržiava vydá, no do dňa podania žaloby sa tak nestalo. Pokiaľ ide o pôžičku v sume 100,- €, ktorú poskytla žalobkyňa žalovanému v auguste 2016, túto jej žalovaný doposiaľ nevrátil. Preto pokusom o zmier zo dňa 24.10.2017 sa pokúsila žalobkyňa túto situáciu riešiť najprv mimosúdnou cestou, avšak vzhľadom na to, že žalovaný jej veci nevydal, podala túto žalobu.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.1.2019 a uviedol, že nárok žalobkyne popiera v celom rozsahu a neuznáva ho, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, okrem sumy 100,- € z titulu nevrátenej pôžičky, ktoré je žalovaný ochotný žalobkyni vrátiť, avšak popiera, že ide o vrátenie tejto sumy z dôvodu údajne poskytnutej pôžičky vo výške 100,- €. Uviedol, že v mesiaci júl 2016 boli so žalobkyňou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, ktorú uhradil on sám a suma 100,- € mala byť akousi čiastočnou kompenzáciou, alebo náhradou zo strany žalobkyne v auguste 2016 za výdavky za túto ich spoločnú dovolenku. Ak však žalobkyňa trvá na vrátení tejto sumy, žalovaný je ochotný jej túto sumu vrátiť. Pokiaľ ide o ďalšie hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobkyňa v žalobe domáha, je pravdou, že v čase rozchodu žalobkyne a žalovaného boli ich vzťahy vyostrené, ale jednalo sa iba o slovné hádky, či telefonickú a SMS komunikáciu. Žalovaný tvrdil, že niekoľkokrát vyzval žalobkyňu, aby si prišla po svoje hnuteľné veci, avšak táto nemala na to čas. Následne ich žiadala od žalovaného vydať s tým, že jej ich žalovaný má doniesť na dohodnuté miesto určenia. Na čase a mieste sa dohadovali dlhšiu dobu, z dôvodu častého cestovania žalobkyne ako aj žalovaného. Nakoniec žalovaný po predchádzajúcej dohode odniesol žalobkyni všetky ňou požadované hnuteľné veci, a tieto jej odovzdal s tým, že žalobkyňa si tieto prevzala. Navyše, pokiaľ ide o vydanie napr. kozmetických vecí, ako je parfum Ralph Lauren, parfum Escada, či dekoratívnu kozmetiku Gosh, nie je pravdivé, že by sa tieto v čase odchodu a opustenia spoločnej domácnosti žalobkyne v danom byte nachádzali, a preto ich ani žalovaný nemohol žalobkyni vydať, pretože tam neboli. Ďalšie veci, ktoré žalobkyňa žiada od žalovaného v žalobe vydať, tie boli zo strany žalovaného žalobkyni vydané, a žalovaný nimi nedisponuje. Naopak, žalovaný daroval žalobkyni náhrdelník v sume 833,- €, a vzhľadom na to, že zo strany žalobkyne došlo k podaniu trestného oznámenia voči osobe žalovaného s úmyslom uškodiť žalovanému, ktoré sa neskôr ukázalo, ako nedôvodné a neopodstatnené konanie a bolo voči žalovanému zastavené z dôvodu, že sa skutok nestal. Preto žalobkyňa sa dopustila konania uvedeného v ust. § 630 Občianskeho zákonníka, a preto darca sa môže domáhať vrátania daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Preto žalovaný požiadal o vrátenie tohto daru. V prípade, že by tak žalobkyňa neurobila, požadoval od žalobkyne zaplatenie peňažnej sumy vo výške 833,- €, čo bola hodnota tohto náhrdelníka, ktorú preukázal aj priloženou faktúrou č. 73150452 z 10.9.2015. Taktiež k tomuto podaniu priložil aj rozhodnutie pod sp. zn. OU-KE-OVVS2-2017/002701 vydané Okresným úradom Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 28.4.2017.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zaujala stanovisko v podaní zo dňa 21.1.2019, a namietala tvrdenia, ktoré žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe. Tvrdila, že nie je pravdou, že by jej žalovaný vrátil všetky zvyšné veci, ktoré od neho žiadala. Je pravdou, že žalovaný ju niekoľkokrát vyzval, aby si vyzdvihla svoje osobné veci, avšak vždy to bolo v čase, kedy sa nachádzala mimo územia SR, o čom žalovaný veľmi dobre vedel. Žalobkyni veci nikdy neodovzdal v čase, kedy sa nachádzala na území SR, a to dokonca ani v čase, keď sa na tom po predchádzajúcej SMS komunikácii dohodli a dokonca prišla za tým účelom do Bratislavy. Vždy, keď sa žalobkyňa so žalovaným dohodla, že si príde po svoje veci, prípadne, kedy jej ich žalovaný prinesie a odovzdá, žalovaný si vždy našiel výhovorku, že mu niečo do toho prišlo, a k odovzdaniu vecí nedošlo, čo je preukázateľné výpisom z SMS komunikácie. Taktiež nie je pravdou, že by si všetky kozmetické veci žalobkyňa brávala so sebou pri odchodoch z bytu,
nakoľko pri množstve kozmetických vecí, ktoré mala žalobkyňa v byte žalovaného, by ich musela nosiť v kufri, a nie v bežnej kabelke. Dňa 18.8.2018 si žalovaný dohodol so žalobkyňou stretnutie s tým, že jej donesie všetky zvyšné veci. Dňa 19.8.2018 sa uskutočnilo stretnutie v Košiciach, kedy však žalovaný odovzdal žalobkyni iba tlačiareň, ktorá preto nie je zahrnutá v Zozname vecí v žalobe zo dňa 23.10.2018. Žalovaný v SMS komunikácii nikdy nespomínal, že by osobnými vecami žalobkyne už nedisponoval, iba tvrdil, že nemá čas, alebo sa nenachádza v Bratislave alebo v Košiciach. Z SMS komunikácie z augusta 2016 jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobkyňu žiadal, aby mu požičala, nie dala sumu 100,- €, ktorú jej sľúbil vrátiť, čo sa však doposiaľ nestalo.
5. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne zaujal stanovisko v písomnom podaní zo dňa 13.2.2019, a uviedol, že pokiaľ ide o stretnutie dohodnuté na deň 18.8.2018, žalobca odovzdal žalovanej aj tašku s jej hnuteľnými vecami, a to oblečením, a teda tvrdenia žalobkyne považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Právny zástupca žalobkyne komunikoval s predchádzajúcim právnym zástupcom žalovaného, ktorému zaslala žalobkyňa zoznam vecí, ktoré žiada, aby jej žalovaný vydal. Toto tvrdenie žalobkyne je pravdivé, avšak žalovaný zoznam týchto hnuteľných vecí považuje za zavádzajúci a nepravdivý. Išlo iba o predbežnú dohodu medzi žalobkyňou, jej právnym zástupcom a vtedajším právnym zástupcom žalovaného, žalovaný na základe nereálneho množstva hnuteľných vecí uvedených v zozname tento zoznam považoval za nepravdivý, preto naň nereagoval a k dohode nepristúpil. Ďalej, pokiaľ ide o ceny, ktoré sú uvedené ako náhrada v prípade nevydania predmetných vecí v žalobe, žalovaný poprel, že by tieto ceny boli reálne. Uviedol, že sú nadhodnotené, a tieto ceny predmetných vecí nie sú nijako hodnoverne preukázané, či zdokladované, a sú iba výmyslom žalobkyne. Opätovne poukázal na to, že nedisponuje žiadnymi inými hnuteľnými vecami žalobkyne, ktoré by mal mať v držbe, alebo v užívaní, a preto nie je žalobkyni ani čo vydať zo strany žalobcu. Je povinnosťou žalobkyne uniesť dôkazné bremeno tohto tvrdenia, že žalovaný má údajne ešte nejaké hnuteľné veci u seba v držbe, resp. že sa nachádzajú v predmetnom byte, čo žalovaný popiera. Podmienkou úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie toho, že predmetné veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, sa nenachádzajú vo faktickej moci vlastníka, ale v moci osoby inej, ktorá túto odmieta vydať. Okrem toho, veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, musia byť individualizované spôsobom, aby ich bolo možné odlíšiť od iných vecí, a je tiež potrebné preukázať to, že žalovaný predmetné hnuteľné veci zadržiava. A žalobkyňa, ako vlastník musí preukázať tiež existenciu vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam, ktorých vydanie požaduje, teda, že je reálnou vlastníčkou ňou požadovaných hnuteľných vecí.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov H.. X. J. a Q.. W. Z., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobkyňou ako aj žalovaným s tým, že žalobkyňa okrem listinných dôkazov priložených v žalobe doložila v priebehu konania aj ďalšie listinné dôkazy, a to výpisy z účtov a bločky, a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobkyňa so žalovaným sa zoznámili v roku 2014, a postupne počas trvania ich partnerského vzťahu spolu začali žiť v byte, ktorý patrí, resp. v tom čase patril rodičom žalovaného v Bratislave. Žalobkyňa sa do predmetného bytu presťahovala z Prahy, kde predtým žila, a priniesla si tam so sebou všetky osobné veci, a to elektroniku, kozmetiku, oblečenie, obuv, a všetky ďalšie potrebné veci. V júli 2016 žalobkyňa so žalovaným spolu s rodičmi žalovaného boli na dovolenke v Chorvátsku, a následne v auguste 2016 v priebehu vzájomného spolužitia poskytla žalovanému žalobkyňa sumu 100,- €, ktorú jej žalovaný sľuboval, že jej ju vráti.
8. Dňa 25.9.2016 v čase okolo 01:00 hod. na Karpatskej ulici č. 20 v Košiciach malo dôjsť k fyzickému napadnutiu žalobkyne zo strany žalovaného, avšak na základe rozhodnutia Okresného úradu, Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. R.-S.-R.-XXXX/XXXXXX z 28.4.2017 je zrejmé, že toto konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) Priestupkového zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný voči žalobkyni, bolo zastavené z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal. Následne po tomto incidente v septembri 2016 žalobkyňa so žalovaným prerušili svoj vzťah, a žalobkyňa sa odsťahovala z bytu v Bratislave, v ktorom žili spoločne so žalovaným s tým, že vtedy jej vrátil, len časť jej vecí. Po určitom období obnovila žalobkyňa so žalovaným spoločný vzťah, avšak už nebývali v spoločnej domácnosti, ale ich vzťah fungoval tak, že žalobkyňa chodievala za žalovaným zhruba každé dva týždne na víkend do Bratislavy, resp. žalovaný chodieval za žalobkyňou do Košíc.
9. Žalobkyňa sa so žalovaným definitívne rozišli prostredníctvom telefonickej komunikácie dňa 8.6.2017 (žalobkyňa sa vtedy nachádzala v Košiciach). V podstate od uvedeného času prebiehala medzi nimi komunikácia, kedy sa dohadovali na vrátení vecí žalobkyne, bližšie nekonkretizovaných.
10. Z SMS komunikácie, ktorá bola súdu doručená zo strany žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa sa opakovane niekoľkokrát so žalovaným kontaktovala prostredníctvom SMS, kedy si dohadovali spoločné stretnutie za účelom vrátenia vecí zo strany žalovaného žalobkyni. Z priebehu celej SMS komunikácie však súd nezistil, že by žalobkyňa konkretizovala veci, ktorých vydania sa od žalovaného domáha. Veci vydania ktorých sa žalobkyňa domáha sú uvedené v tom rozsahu ako v žalobe vlastne prvýkrát až v emaily, ktorý zaslala žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi dňa 12.12.2017. Právny zástupca žalobkyne údajne tento zoznam vecí zaslal aj predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalovaného JUDr, Vankovi, s ktorým ho prejednával ešte pred podaním predmetnej žaloby, takže žalovaný bol s týmto zoznamom oboznámený. Nakoľko však JUDr. Vanko v tomto konaní nezastupuje žalovaného, nemohla žalobkyňa tento zoznam predložený tomuto advokátovi, bez jeho súhlasu do konania predložiť ako dôkaz. Žalovaný však nerozporoval tvrdenie, že jeho predchádzajúcemu právnemu zástupcovi bol takýto zoznam zo strany žalobkyne predložený, zo strany žalovaného ale nikdy nedošlo k akceptovaniu toho, že v uvedenom rozsahu má žalobkyni požadované veci vydať, vrátiť, resp. že by v požadovanej výške jej mal poskytnúť náhradu za tieto veci, pokiaľ ich už nemá. Z SMS komunikácie, ktorá prebiehala medzi žalobkyňou a žalovaným v podstate vyplýva iba to, že žalobkyňa sa domáhala vrátenia vecí, resp. vrátenia zvyšku vecí, bez konkrétnej špecifikácie týchto vecí.
11. Z predloženej SMS komunikácie, ako aj z výpovedí žalobkyne a žalovaného vyplýva, že došlo k stretnutiu medzi žalobkyňou a žalovaným v Košiciach 18.8.2018, kedy žalovaný odovzdal žalobkyni tlačiareň. Túto tlačiareň už neuviedla žalobkyňa do zoznamu vecí, ktoré požaduje vydať, nakoľko túto tlačiareň jej žalovaný vydal. Trvala iba na vydaní osobných vecí, ktoré sú uvedené v žalobe. Pokiaľ ide o SMS komunikáciu do 18.8.2018, z tejto jednoznačne vyplýva, že žalovaný disponoval vecami žalobkyne, ktoré sa jej chystal vrátiť. Následne prebiehala ešte medzi žalobkyňou a žalovaným ďalšia SMS komunikácia po 19.8.2018, z ktorej však je zrejmé iba to, že žalobkyňa sa naďalej domáhala vrátenia „zvyšku vecí“, nie je však v nej opäť konkretizované, akých konkrétnych vecí vrátenia sa stále domáha. Zo strany žalovaného už v tomto smere nebola žiadna reakcia, a teda z ďalšej SMS komunikácie nevyplýva, že by žalovaný bol potvrdil, že ešte žalobkyni nejaké veci má vrátiť po 18.8.2018. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že v uvedený deň 18.8.2018 vrátil žalobkyni všetky veci, ktoré žiadala, nielen tlačiareň.
12. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení, že je vlastníčkou vecí, ktoré sú uvedené v žalobe, a ktorých vydania sa domáha, predložila súdu výpisy z účtu svojej matky Q.. W. Z.. Žalobkyňa týmto spôsobom preukazovala nadobudnutie predmetných vecí a to, že je ich vlastníčkou. Tvrdila, že veci jej kupovala matka, nakoľko ona v tom čase nezarábala a nemala finančné prostriedky. Uviedla, že dňa 11.1.2016 bankovým prevodom z účtu jej matky bola zakúpená vesta Asos za 20,- €, dňa 12.1.2016 kniha Funkční hystologie za 12,90 €, dňa 4.3.2016 rifle Zara - modré v sume 30,- €, pričom v výpisu vyplýva, že bola uhradená suma 31,95 € spoločnosti Zara. Dňa 4.3.2016 mali byť bankovým prevodom zakúpené veci : topánky Stradivarius hnedé za sumu 30,- €, sukňa ružová za 20,- €, tričko za 10,- € a sveter sivý za 20,- €, pričom celková platba v daný deň poukázaná Stradivarius bola vo výške 78,71 €. Ďalej mali byť zakúpené dňa 4.3.2016 sveter Zara - béžový a šaty Zara - ružové za 30 a 30,- €, platba bola vo výške spolu 59,07 €. Ďalej Mango bižutéria dňa 4.3.2016, platba v sume 9,17 €, dňa 18.3.2016 kabát Mango - ružový, platba 69,98 €, dňa 19.3.2016 sveter Mango - ružový, platba 31,99 €, 19.3.2016 Fann Parfumérie Aupark - čo žalobkyňa označila ako zakúpenie parfému Escada, za 30,- €, pričom suma transakcie v daný deň bola vo výške 67,05 € na účet Fann parfumérie. Dňa 25.4.2016 opäť platba poukázaná Fann Parfumérie Košice Aupark, čo označila žalobkyňa ako kúpu parfému Ralph Lauren za 30,- €, pričom suma poukázaná na účet Fann bola 31,50 €, 11.4.2016 platba pre Fann Parfumérie Košice 21,25 €, pričom žalobkyňa uviedla, že bola vtedy zakúpená ňou dekoratívna kozmetika Gosh za 15,- €, 6.5.2016 Bershka bezhotovostná platba kartou 22,85 €, pričom žalobkyňa tvrdila, že vtedy si zakúpila rifle Bershka - modré za 20,- €, ďalej 6.5.2016 Mango bižutéria za 14,69 €. Z uvedených výpisov je zrejmé, že išlo o bezhotovostné platby kartou poukázané uvedeným subjektom. Popis, ktoré konkrétne veci sa z danej bezhotovostnej platby kartou mali zakúpiť žalobkyni, a ktoré sú označené aj v žalobe, boli k uvedeným sumám priradené iba žalobkyňou perom. Žalobkyňa uviedla, že inými bločkami o zakúpení konkrétnych vecí nedisponuje, a nevie teda preukázať iným spôsobom, ako takto, že predmetné veci si zakúpila, a tiež že sa tieto nachádzali u žalovaného v byte v čase ich rozchodu, resp. do podania žaloby.
Žalobkyňa v priebehu konania potvrdila, že je možné, že v predmetnom byte už jej veci nie sú, ale je možné, že ich žalovaný priniesol do Košíc a uložil v dome svojich rodičov na Karpatskej ul.
13. Bolo preukázané z výpovedí žalobkyne, ako aj žalovaného, že k definitívnemu rozchodu medzi žalobkyňou a žalovaným došlo 8.6.2017 prostredníctvom elektronickej komunikácie, a teda je zrejmé, že žalobkyňa sa v tom čase nenachádzala v byte žalovaného v Bratislave, čiže v čase rozchodu z tohto bytu neodchádzala, ani sa nesťahovala. Je však zrejmé, že už od septembra 2016 ich vzťah fungoval tým spôsobom, že sa spolu stretávali iba cez víkendy, a teda nežili v spoločnej domácnosti, preto žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si postupne svoje veci z predmetného bytu odnášala. A nemá vedomosť o tom, ktoré konkrétne veci v jeho byte ešte ostali, resp. tam už neboli v čase ich rozchodu. Žalovaný tvrdil, že v priebehu času od ich rozchodu, až do komunikácie zo dňa 18.8.2018 postupne žalobkyni veci nosil, niektoré si brala sama keď prišla za ním do Bratislavy na víkend, a všetky veci, ktoré u seba mal, a o ktorých mal vedomosť, že sú veci žalobkyne, jej odovzdal najneskôr dňa 18.8.2018, a ďalšie veci už nemá.
14. Z výpovede svedka H.. X. J., ktorý je otcom žalovaného súd zistil taktiež to, že mal vedomosť o tom, že žalobkyňa mala s jeho synom, žalovaným partnerský vzťah, ktorý bol ukončený. Pokiaľ však ide o veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, nemá vedomosť, že by sa v čase ich rozchodu, resp. v čase podania žaloby nejaké veci žalobkyne ešte nachádzali v byte v Bratislave, ktorý patrí vlastne svedkovi a jeho manželke. Svedok nepotvrdil, ani nevyvrátil skutočnosť, že má vedomosť o komunikácii medzi žalobkyňou a žalovaným po ukončení ich vzťahu. Svedok potvrdil, že žalobkyňa mu volala koncom roka 2018, čo ho veľmi nahnevalo, pretože vedel o tom, že je podaná takáto žaloba, a nechápal, prečo mu žalobkyňa v tejto veci volá, nakoľko nemal vedomosť o tom, že by sa v predmetnom byte nejaké veci žalobkyne nachádzali. Taktiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa nejaké veci žalobkyne nachádzali u neho v rodinnom dome v Košiciach, na Karpatskej ul. kde ich mal údajne podľa žalobkyne žalovaný preniesť po rozchode.
15. Svedkyňa Q.. W. Z., ktorá je matkou žalobkyne, súdu potvrdila tú skutočnosť, že žalobkyňa so žalovaným mali partnerský vzťah, že sa definitívne rozišli, nevedela však uviesť presne kedy, že to bolo za dramatických okolností, a že vlastne žalobkyňa viac do bytu žalovaného prístup nemala. Potvrdila, že všetky veci, ktoré si žalobkyňa uplatnila v žalobe, a ktorých vydania sa od žalovaného domáha, jej takmer všetky zakúpila ona, nakoľko žalobkyňa v tom čase bola študentkou na vysokej škole, a nemala svoj vlastný príjem, preto všetky veci boli kupované z jej účtu. Svedkyňa však nevedela uviesť, či všetky veci, ktoré sú uvedené v žalobe sa skutočne nachádzali v byte žalovaného, nakoľko v tom byte, v čase, kedy došlo k definitívnemu rozchodu medzi žalobkyňou a žalovaným sa tam ona nenachádzala, a teda túto skutočnosť, že uvedené veci boli v byte žalovaného v čase ich definitívneho rozchodu potvrdiť nevedela. Svedkyňa potvrdila tú skutočnosť, v čase, kedy došlo k odovzdaniu tlačiarne dňa 18.8.2018, ona nebola v tom čase prítomná v byte, kde žalobkyňa túto tlačiareň priniesla, po tom čo jej ju žalovaný vrátil. Keď sa však následne v ten deň alebo na druhý deň domov do predmetného bytu vrátila, videla, že v predmetnom byte pribudla iba tlačiareň, avšak žiadne iné tašky, či iné sezónne oblečenie zimné, resp. letné, ktorého vrátenia sa žalobkyňa domáhala sa v byte nenachádzalo. Taktiež potvrdila, že vzťah žalobkyne a žalovaného počas trvania približne dvoch rokov bol búrlivý, niekoľkokrát sa rozišli, a to za dramatických okolností, kedy žalovaný nechal žalobkyňu napr. v Banskej Bystrici bez mobilu, resp. po hádke v noci, kedy bola vyhodená z bytu žalovaného, niekoľkokrát si vlastne veci z bytu žalovaného odniesla. Následne si však tieto veci opäť do bytu priniesla, pretože spolu v predmetnom byte žili, nakoľko žalobkyňa študovala v Bratislave. Svedkyňa tiež potvrdila, že má vedomosť o tom, že predmetný vzťah žalobkyne so žalovaným sa skončil niekedy v júni 2017 definitívne.
16. Z tvrdení žalovaného vyplynulo, že žalovaný zakúpil žalobkyni aj náhrdelník, ktorý jej daroval, a to v hodnote 833,- €. Pôvodne si v konaní uplatnil vrátenie tohto daru, a to z dôvodu, že žalobkyňa na neho podala neoprávnené trestné oznámenie, že ju fyzicky napadol, pričom rozhodnutie už vyššie uvedené svedčí o tom, že toto konanie bolo zastavené, keďže sa skutok nestal, a preto žalovaný žiadal vrátiť tento náhrdelník, resp. sumu 833,- €, v rámci tohto konania. V priebehu konania však uviedol, že netrvá na vrátení tohto daru, ani na vrátení tejto dlžnej sumy, a uviedol, že súhlasí iba s vrátením sumy 100,- €, ktorú žalobkyňa požadovala z titulu poskytnutej pôžičky žalovanému. Na ďalšom zotrval žalovaný na svojich vydreniach, ktoré doručil súdu aj písomne.
17. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky, a nakladať s ním.
18. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
19. Podľa ust. § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
20. Ust. § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Jedným z typov žalôb, ktorými možno realizovať súdnu ochranu vlastníckeho práva je aj žaloba na vydanie veci (actio reivindicatio). Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi, a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka), a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom (ER 8/1991).
21. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný, domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha: z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený (ER 65/1972).
22. Vec, ktorá má byť vydaná musí byť už v žalobe, a potom aj v rozsudku jasne a určite označená tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene za inú vec (ER 65/1972 str. 236 ods. 2).
23. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, iba že by k tejto škode došlo aj inak.
25. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 100,- € z titulu pôžičky s príslušným úrokom z omeškania. Žalovaný namietal, že v danom prípade nešlo o pôžičku, ale napriek tomu je ochotný žalobkyni túto sumu, ktorú mu poskytla v auguste 2016 ako akúsi kompenzáciu za spoločnú dovolenku, vrátiť. Súd mal v danom prípade za to, že zo strany žalovaného išlo o pôžičku, keďže sám potvrdil, že túto sumu je ochotný žalobkyni vrátiť, žalovaný vrátenie tejto sumy žalobkyni nenamietal, táto suma sporná nebola, preto súd sa ďalej ďalšími dôvodmi vzniku tohto záväzku už nezaoberal, a zavial žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobkyni a to z titulu poskytnutej bezúročnej pôžičky.
26. Pokiaľ ide o žalobu o vydanie veci, resp. o zaplatenie sumy 1.308,- € s prísl., súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti je nedôvodná. Súd sa zaoberal v prvom rade tým, či žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby o vydanie veci, resp. o zaplatenie náhrady za tieto veci. Žalobkyňa preukazovala nadobudnutie predmetných vecí, ktorých vydania sa domáhala v žalobe tým, že si tieto veci zakúpila v priebehu roku 2016, to znamená v čase, kedy ešte bola v partnerskom zväzku so žalovaným, a v tom čase žila aj v spoločnej domácnosti so žalovaným v Bratislave v byte rodičov žalovaného. Žalobkyňa preukazovala zakúpenie týchto vecí, ktorých vlastníčkou tvrdila, že je, výpismi
z účtu svojej matky MUDr. Scarlet Hijjovej. Táto v predmetnom konaní aj vypovedala ako svedkyňa, a potvrdila, že žalobkyňa vzhľadom na to, že bola študentka, a nemala žiaden príjem, tak všetky hnuteľné vecí, pokiaľ ide o oblečenie, kozmetiku, či obuv jej zakupovala ona zo svojich finančných prostriedkov, zo svojho účtu. Súd však v danom prípade dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala dostatočným spôsobom zakúpenie konkrétnych predmetných vecí, ktorých vydania sa od žalobcu domáhala v žalobe, pretože z predložených výpisov z účtov nie je zrejmé, aké veci sa bezhotovostným prevodom, alebo bezhotovostnou platbou v obchodoch, v ktorých sa táto bezhotovostná platba realizovala, skutočne zakúpili. Taktiež sumy, ktoré označila žalobkyňa k jednotlivým veciam v uvedeným v žalobe, nezodpovedajú úplne sumám v uvedenom výpise. V podstate iba žalobkyňa priradila jednotlivé platby k veciam, ktoré uviedla v žalobe s približne rovnakou hodnotou v akej bola poukázaná platba na účet toho ktorého obchodu. Súd mal za to, že táto skutočnosť nepreukazuje jej vlastníctvo k predmetným veciam, pretože tieto výpisy z účtu nepotvrdzujú, že skutočne došlo k zakúpeniu konkrétnych vecí, ktoré k jednotlivým platbám žalobkyňa priradila a ani jediný bloček o zakúpení tovaru súdu nepredložila. Žalobkyňa nepreukázala, že v čase, kedy sa od žalovaného z bytu odsťahovala, kedy sa so žalovaným rozišli, a to definitívne v júni 2017, že sa všetky veci, ktoré požaduje v žalobe, aby jej žalovaný vrátil, skutočne nachádzali v byte žalovaného. Taktiež nepreukázala, že sa tieto veci nachádzali v držbe žalovaného aj v čase podania žaloby. Nepreukázala to nijakým spôsobom. Žalobkyňa sa snažila tieto skutočnosti preukázať výpisom z SMS komunikácie so žalovaným, v ktorej ho opakovane žiadala o vydanie vecí, ktoré jej on zadržiava neprávom. Z tejto SMS komunikácie však, ani z jednej SMS nevyplynulo konkrétne, ktorých vecí sa žalobkyňa domáha, aby jej ich žalovaný vydal. V podstate jedinou konkrétnou vecou, ktorá vyplýva z komunikácie, že žalobkyni bola aj teda vydaná, je tlačiareň, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobkyňa tvrdila, že predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Vankovi doručila zoznam konkrétnych vecí, ktorých vrátenia sa od žalovaného domáhala, a ten zodpovedá tomu istému zoznamu, ktorý sa nachádza v žalobe. Táto skutočnosť však napriek tomu nepreukazuje to, že tieto veci sa nachádzali skutočne u žalovaného, že žalovaný nimi disponuje, alebo disponoval, že boli v jeho byte. Žalovaný pritom namietal, že nikdy sa k tomuto zoznamu nevyjadril preto, že už aj v čase, kedy ho poslala žalobkyňa jeho predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, sa mu tento zoznam javil ako nereálny, a navyše tvrdil, že z predloženého zoznamu mu nebolo zrejmé, aké konkrétne veci vlastne žalobkyňa od neho požaduje, aby jej vydal. Súd sa ďalej zaoberal aj identifikáciou hnuteľných vecí, vydania, ktorých sa žalobkyňa touto vindikačnou žalobou domáhala, a dospel k záveru, že veci, ktoré by mali byť žalobkyni vrátené od žalovaného, tak ako sú identifikované v žalobe, podľa názoru súdu nespĺňajú zákonné kritérium úspešnosti takejto žaloby. Hnuteľné veci totiž nie sú žalobkyňou ani špecifikované dostatočne, určito a zrozumiteľne tak, aby bola vylúčená možnosť ich zámeny s inými hnuteľnými vecami. Ďalšou podmienkou úspešného uplatnenia takejto žaloby o vydanie vecí je aj pasívna legitimácia, ktorá prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to právom aprobovaný dôvod. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že veci sa skutočne nachádzajú, alebo nachádzali v moci žalovaného v čase, kedy sa rozišli a ani v čas podania žaloby. Samotné tvrdenie žalobkyne o tom, že tieto veci ostali všetky u žalovaného v tom rozsahu, ako sú uvedené v žalobe, žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala. V SMS komunikácii, ktorá bola súdu predložená sa stále domáha iba vydania jej osobných vecí, nie je však zrejmé, akých konkrétnych vecí, ani v akom rozsahu, ani v akej hodnote. Súdu nepredložila ani žiadne iné dôkazy, ktorými by v konečnom dôsledku súdu preukázala, že by tieto hnuteľné veci reálne aj v čase rozhodnutia súdu mali existovať, a boli v držbe žalovaného. Ani svedkovia, ktorí v konaní vypovedali, v podstate nedosvedčili tvrdenie žalobkyne, že presne tieto konkrétne veci ( s nejasnou špecifikáciou) sa skutočne nachádzajú, resp. nachádzali v dispozícií žalovaného. Ďalšou skutočnosťou, ktorá bola nesporná je to, že žalobkyňa sa so žalovaným rozišli v septembri 2016, a od uvedeného času už spolu nežili v spoločnej domácnosti. Následne prešlo asi 8 mesiacov, počas ktorých obnovili svoj partnerský vzťah, avšak stretávali sa už iba cez víkendy, kedy žalobkyňa chodievala do Bratislavy za žalovaným, aj to nie každý víkend, pričom po zvyšok času bývala v Košiciach. Z uvedeného obdobia žalobkyňa nepredložila žiadnu komunikáciu, a žalovaný tvrdil, že v tomto období si žalobkyňa veľa vecí z Bratislavy počas tohto obdobia vzala späť do Košíc, resp. jej aj on niekoľkokrát veci do Košíc doniesol. Tieto tvrdenia vlastne žalobkyňa nijakým spôsobom nevyvrátila. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že žalovaný jej preukázateľne nevrátil všetky veci, čo jednoznačne vyplýva z SMS komunikácie po 19.8.2018, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Ešte do 18.8.2018 žalovaný v komunikácii so žalobkyňou potvrdil, že jej má v pláne vrátiť, alebo vydať veci na základe jej požiadavky (bližšie nešpecifikované), dohadovali si stretnutie, a obaja potvrdili, že dňa 18.8.2018 došlo k spoločnému stretnutiu, kedy žalovaný vydal žalobkyni tlačiareň, čo nebolo sporné. Sporné ostalo, či jej vydal aj iné veci, keďže žalobkyňa tvrdila, že veci, ktorých vydania sa domáha jej vtedy nevrátil. Z komunikácie po 19.8.2018, keď síce žalobkyňa opätovne vyzývala žalovaného, aby jej veci vydal,
už však žiadne tvrdenie žalovaného o tom, že má ešte nejaké veci žalobkyne u seba, resp. že ich jej má ešte vrátiť či doniesť, nevyplýva. Žalovaný už po 19.8.2018 nepotvrdil, že ešte disponuje nejakými vecami žalobkyne. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by žalovaný akýmikoľvek vecami žalobkyne ešte po 18.8.2018 disponoval.
27. Ak sa žalobkyňa eventuálnym petitom domáhala finančného vyrovnania ako náhrady jej vzniknutej škody v sume 1.308,- € pre prípad, že by jej žalovaný už nemohol veci vydať, bola žaloba aj v tejto časti zamietnutá. Výška tejto náhrady škody bola a ostala v konaní spornou. Aj, keď si žalobkyňa uplatnila eventuálnu náhradu škody vo výške 1308,- €, pričom táto suma mala zodpovedať hodnote všetkých vecí, ktorých vydania sa od žalovaného domáhala, žalovaný túto výšku náhrady namietal. Súd sa stotožnil s námietkami žalovaného, že táto náhrada škody zo strany žalobkyne nie je nijakým spôsobom preukázaná, nakoľko mnohé z vecí, ktorých vydania sa žalobkyňa domáhala už v čase podania žaloby, neboli nové, pričom žalobkyňa si uplatnila náhradu škody za tieto veci, ako keby boli nové. Súd poukazuje najmä na kozmetiku, ako parfémy, či dekoratívnu kozmetiku, ktoré mali byť zakúpené podľa tvrdenia žalobkyne ešte v apríli 2016 vo Fann Parfumérie Košice Aupark, resp. 11.4.2016, pokiaľ ide o dekoratívnu kozmetiku Gosh. Súd mal za to, že kozmetika, či parfémy sú spotrebným tovarom, a je nereálne, aby cena napr. parfému, ktorý bol zakúpený v apríli 2016 v hodnote 30,- € bola tá istá, ako v čase podania žaloby dňa 24.10.2018, kedy už tento parfém mohol byť žalobkyňou aj spotrebovaný. Rovnako pokiaľ išlo o ďalšie veci, jednak nebol ustálený ani rozsah týchto vecí, ich presná špecifikácia a tiež ich hodnota s prihliadnutím na ich opotrebenie. Súd teda zisťoval, či sú splnené podmienky na priznanie náhrady škody. Žalobkyňa je povinná v spore preukázať porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť a zavinené konanie škodcu. Súd má za to, že v danom prípade, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, pretože nepreukázala už vyššie uvedené skutočnosti, že by žalovaný jej veci zadržiaval, teda nepreukázala ani vznik škody, ako aj ďalšiu podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody, a tou je príčinná súvislosť a zavinené konanie žalovaného, preto súd musel konštatovať, že žalobkyňa dôvodnosť svojej žaloby ani v rámci eventuálneho petitu nepreukázala, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
28. V konaní nebolo sporné to, že žalovaný dal žalobkyni náhrdelník, ktorého sa pôvodne aj vrátenia v konaní domáhal, avšak v priebehu konania už netrval na vrátení tohto daru, ani na vrátení náhrady za tento dar. Súd uplatnenie tohto nároku zo strany žalovaného v konaní neposudzoval ako protinávrh, ale iba ako započítaciu námietku vzhľadom na to, že hodnota vecí, ktoré si žalobkyňa v konaní uplatnila podľa žalobkyne predstavovala sumu 1.308,- €, preto o tomto nároku osobitne nerozhodoval.
29. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd priznal z tejto sumy 100,- € žalobkyni aj úroky z omeškania, a to vo výške 5% ročne od 9.6.2017 do zaplatenia, ktoré od dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalobkyňa so žalovaným definitívne rozišli, a žalobkyňa žiadala od žalovaného vrátenie tejto sumy.
O trovách konania súd rozhodol takto:
30. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
32. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
33. Vzhľadom na to, že v spore bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 7 % ( 100,- € z celkovo uplatnenej sumy 1.308,- € + 100,- €) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 93 % ( pokiaľ ide zamietnutie žaloby o vydanie vecí, resp. zaplatenie sumy 1.308,- €), súd dospel k záveru, že v konaní bol celkovo úspešný
žalovaný a to v rozsahu 86 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).