Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-8-2024.pdf
PDF · 125.7 KB
Case nature
Subarea
4Cob/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava – Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 43Cb/49/2023-59 z 19. decembra 2023, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 43Cb/49/2023-59 z 19. decembra 2023.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podaným návrhom sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese B. A., G. B. - H. I., k. ú. J., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXXX ako: · byt číslo 6, situovaný na 2. poschodí, vo vchode 10, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č.: XXXX/XXX a parcele č.: XXXX/XXX; · k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu ako aj na zastavaných a priľahlých pozemkoch o veľkosti 248/10000 k celku, a to konkrétne:
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 39 m2, ostatná plocha;
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 255 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 23 m2, ostatná plocha;
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 62 m2, ostatná plocha;
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 255 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 55 m2, ostatná plocha;
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 22 m2, ostatná plocha;
- na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: XXXX/XXX o výmere 39 m2, ostatná plocha; a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia tohto konania, teda konania vedeného pred Mestským súdom Košice o určenie právnej neúčinnosti scudzenia uvedených nehnuteľností.
3. Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že dňa 21.10.2020 uzavrel so spoločnosťou REZA Project spol. s r. o., IČO: 48 155 357 ako hlavným dlžníkom (ďalej ako „dlžník“) a K. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. X, N. ako prvým ručiteľom a D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, B. ako druhým ručiteľom (ďalej ako „ručiteľ“) Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080156091 a súvisiacu Dohodu o ručení. Žalobca poskytol dlžníkovi splátkový úver vo výške 192.500,00 eur. Dlžník povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas a preto žalobca pristúpil dňa 5.6.2023 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžník a ručiteľ ani napriek výzvam zo strany žalobcu svoj dlh nesplnili. Zároveň žalobca nadobudol presvedčenie, že ručiteľ v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru pravdepodobne sa zbavil svojho nehnuteľného majetku, a to v prospech svojich blízkych osôb. Rovnako žalobca poukázal na to, že voči dlžníkovi je vedených celkovo 7 exekúcií na vymoženie nárokov tretích osôb. Najstaršia exekúcia začala v októbri 2020. Žalobca považoval reálnu vymožiteľnosť nárokov voči REZA Project spol. s r. o. za nepravdepodobnú a mal za to, že je nutné vymáhať nároky od ručiteľov (ktorí sú spoločníkmi a konateľmi spoločnosti REZA Project spol. s r. o.) a ktorí skrývajú svoj hodnotný majetok, na ktorý by (ako ich veriteľ) mal dosah pri uspokojení splatných nárokov.
4. Zo žalobcom predloženého listu vlastníctva č. XXXXX súd prvej inštancie zistil, že žalovaná je uvedená ako výlučná vlastníčka dvoch spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku - teda je vlastníčkou celého bytu označeného v bode 1 tohto rozhodnutia. Ako právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu vo výške jednej polovice je zaznamenaný: „V 3273/2005 zo dňa 16.05.2005“ a ako právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu vo výške druhej polovice je zaznamenaný: „V 11977/2020 zo dňa 29.12.2020, Rozhodnutie o povolení vkladu Kúpnej zmluvy - číslo zmeny - 1149/2020“. Podľa žalobcu ručiteľ previedol na žalovanú ako na blízku osobu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku Kúpnou zmluvou zo dňa 29.12.2020.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) zakotvujúceho právny inštitút neodkladného opatrenia, podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p. upravujúceho obsah neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s určitými vecami alebo právami, podľa § 328 ods. 1 a 2 veta prvá C. s. p. upravujúceho rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podľa § 329 ods. 1 a 2 C. s. p. upravujúceho procesný postup súdu pri nariaďovaní neodkladného opatrenia.
6. Vychádzajúc z citovaných ustanovení pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zisťoval, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Konštatoval, že tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom je povinnosťou súdu skúmať ich splnenie jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach.
7. K samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v ňom označil žalovanú, na ktorú mal ručiteľ previesť vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam, za jemu blízku osobu len na základe údajov o jej priezvisku, dátume narodenia a trvalom pobyte, čo súd prvej inštancie považoval za nedostatočné. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie žalovanú náležite identifikovanú, vyčítal však žalobcovi, že jej vzťah k ručiteľovi ako k osobe blízkej dostatočne nepreukázal, pričom uvedená okolnosť bola rozhodujúcou pre posúdenie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako mal za to, že žalobca síce preukázal, že žalovaná je vlastníčkou označených nehnuteľností, z predložených dôkazov však nie je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti nadobudla od dlžníka, resp. že dlžník previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovanú za účelom zbavenia sa svojho nehnuteľného majetku v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Keďže v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nedisponoval kúpnou zmluvou, ktorou žalovaná nadobudla nehnuteľnosti a preto nevedel jednoznačne posúdiť zmluvné strany kúpnej zmluvy a či vôbec žalovaná nadobudla nehnuteľnosť od ručiteľa, nemohol bez dostatočného preukázania veci zasiahnuť do vlastníckych práv osoby a nariadiť neodkladným opatrením, aby nenakladala s určitými právami. Zároveň uviedol, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k prvej polovici nehnuteľností ešte v roku 2005, teda pred uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere dňa 21.10.2020 a druhú polovicu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2020, t. j. dva mesiace po uzatvorení Zmluvy o splátkovom úvere,
kedy dlžník svoj dlh z uvedenej zmluvy ešte riadne splácal. Súd prvej inštancie tak z tvrdení žalobcu a predložených dôkazov nemal za preukázané, že ručiteľ uskutočnil prevod, ktorým zámerne vyňal hodnotné nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej sféry a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane žalobcu. To všetko v úmysle, aby prevádzané nehnuteľnosti zostali v rodine ručiteľa a aby sa z nich veritelia nemohli uspokojiť. Súd prvej inštancie pritom zdôraznil, že hlavným dlžníkom je spoločnosť REZA Project spol. s r. o. a teda je tým, kto je povinný riadne a včas splniť svoj dlh zo zmluvy. Zdôraznil, že ručiteľ nastupuje až po tom, čo si hlavný dlžník svoju povinnosť neplní. Na nariadenie neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie chýbala aj potreba naliehavej úpravy pomerov medzi stranami, keďže zo žalobcom predložených dôkazov zistil, že dlžník prestal svoj dlh splácať už v auguste roku 2021, avšak žalobca pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru až v mesiaci jún 2023, teda dva roky odkedy dlžník prestal svoj dlh splácať.
8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v posudzovanom prípade nemal osvedčené, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Aj z dôvodu nepredloženia kúpnej zmluvy nemal preukázané ani základné okolnosti rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia a konštatoval, že žalobca v danom prípade nepreukázal existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy. Preto súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písmena b/ C. s. p.), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
10. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že nesprávne uchopil nielen povahu a účel neodkladného opatrenia, ale aj základné podmienky procesu dokazovania v tomto štádiu a účel hmotnoprávneho inštitútu odporovateľnosti. Mal za to, že ním tvrdené skutočnosti v dostatočnej miere osvedčujú obavu, že exekúcia uplatňovanej pohľadávky bude ohrozená a preto je nutné čím skôr dočasne upraviť právne pomery sporových strán. Odôvodnenie napadnutého uznesenia, podľa žalobcu, v sebe nesie nielen prvky arbitrárnosti, ale rovnako v neprípustnej miere koliduje s princípmi sporového konania, najmä s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne spochybnil splnenie podmienok prípustnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj to, že žalobca údajne neosvedčil jeho potrebu a nepreukázal existenciu priamo hroziacej ujmy.
11. Ku konkrétnym záverom súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že nesúhlasí s jeho tvrdením, že z totožnosti priezviska a adresy trvalého pobytu ručiteľa a žalovanej nemožno vyvodiť záver, že ide o navzájom blízke osoby. Podľa žalobcu už týmito okolnosťami je naplnená hypotéza právnej normy obsiahnutá v § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Navyše, o preverenie vzťahu príbuzenstva žalovanej a D. C. žalobca súd prvej inštancie výslovne žiadal, vzhľadom na to, že objektívne nemá ako súkromná právnická osoba prístup do príslušných registrov, z ktorých vie čerpať relevantné údaje a preto trpí informačným deficitom. Z rovnakého dôvodu si súd prvej inštancie mohol a mal zaobstarať z katastra nehnuteľností aj kúpnu zmluvu, ktorá preukazuje účelový prevod nehnuteľností z ručiteľa na žalovanú. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie o absencii naliehavej úpravy pomerov strán a tvrdil, že svoje finančné nároky si uplatňuje voči všetkým dlžníkom, t. j. voči primárnemu dlžníkovi a rovnako aj voči obom ručiteľom, ktorí sú súčasne jedinými konateľmi a dvomi z troch konečných užívateľov výhod primárneho dlžníka – ten však svoje záväzky prestal plniť úplne. Pre úplnosť uviedol, že voči pani B. L. (matke prvého z ručiteľov) sa v súčasnosti vedie rovnako osobitné konanie o neúčinnosť právnych úkonov, nakoľko prvý ručiteľ (jej syn) v jej prospech rovnako scudzil nehnuteľný majetok (obdobne ako pán D. C. v prospech žalovanej). Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 22.12.2023, č. k. 5C/145/2023-86 vo veci nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze scudzovať majetok, ktorý ušiel z dispozície druhého ručiteľa.
12. Žalobca argument súdu prvej inštancie, podľa ktorého totožnosť priezviska a bydliska žalovanej a ručiteľa nie je postačujúca pre potvrdenie skutočnosti, že ide o navzájom blízke osoby, vnímal ako irelevantný. S ohľadom na dátumy narodenia, ako i rodné a aktuálne priezvisko žalovanej a ručiteľa sa žalobca dôvodne domnieval, že sú blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka, a to buď z titulu švagrovstva, resp. môže ísť o bývalých manželov, príp. obdobný pomer. Žalobca zdôraznil, že
objektívne nemá prístup do neverejnej časti katastra nehnuteľností a rovnako ani do evidencie matrík či registra obyvateľov, v dôsledku čoho trpí tzv. informačným deficitom a domnienka súdu prvej inštancie, že je výlučne povinnosťou žalobcu preveriť údaje, ktoré mu nie sú objektívne prístupné, považoval za rozporné s účelom dokazovania v sporovom konaní. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa § 185 ods. 2 C. s. p. vyžiadať si z príslušného registra údaje o príbuzenskom vzťahu medzi žalovanou a ručiteľom a rovnako požiadať kataster nehnuteľností o poskytnutie relevantných údajov ku kúpnej zmluve, na základe ktorej došlo k prevodu spornej nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej, keďže žalobca trpel informačným deficitom. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu nemôže byť dôvodom na zamietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Žalobca argumenty súdu prvej inštancie ohľadom zosplatnenia úveru, platobnej disciplíny dlžníkov a postavenia ručiteľa vo väzbe na povinnosť vysporiadať záväzky za primárneho dlžníka považoval za právne irelevantné. Zdôraznil, že účinky ukracujúceho prevodu, t. j. kúpnej zmluvy nastali síce skôr, ako sa stala pohľadávka žalobcu splatnou (a to dňa 29.12.2020), no úmysel ručiteľa ukrátiť vymožiteľnosť jeho nárokov bol už v tom čase daný. Ručiteľ už počas realizácie odporovaného prevodu vedel, že nároky žalobcu primárny dlžník neuspokojí, a to z dôvodu, že voči primárnemu dlžníkovi bola v čase prevodu vedená exekúcia (a to odo dňa 14.10.2020, t. j. viac ako dva mesiace pred sporným prevodom). O ekonomickej situácii primárneho dlžníka preto ručiteľ vedel a bola mu známa aj skutočnosť, že jeho záväzky bude musieť vysporiadať ako ručiteľ. Z daného dôvodu sa rozhodol svoj majetok ukryť, a to prevodom nehnuteľností v prospech žalovanej. Žalobca pritom vymáha od dlžníka pohľadávku takmer vo výške 165.000,- eur čo do istiny, teda na pokrytie dlhov ukracujúcich veriteľa nemusí stačiť ani celý súbor nehnuteľností, ktorý pravdepodobne ušiel z majetku oboch ručiteľov. Hrozba zmarenia exekúcie je preto evidentná a vydanie neodkladného opatrenia dôvodné, keďže jedine týmto postupom možno zabezpečiť, aby ušlý nehnuteľný majetok nebol scudzený znova, a to nenávratne mimo dosah žalobcu. V takom prípade by bola žaloba zmarená a žalobca by bol nútený uplatniť si úplne iný (zodpovednostný) nárok podľa ust. § 42b ods. 4 vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, a to s neistým výsledkom.
14. Žalobca v odvolaní tvrdil aj to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol všetky podstatné okolnosti a predložil listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, pričom dostatočne osvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2023, sp. zn. 18Co/63/2023, v zmysle ktorého už samotné nezaplatenie dlhu a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na blízku osobu osvedčuje potrebu dočasnej úpravy pomerov. Zdôraznil, že vzhľadom na opísané skutočnosti je zrejmé, že existuje hrozba, že by žalovaná mohla s predmetnými nehnuteľnosťami ďalej nakladať. Ak by bolo potrebné čakať na jej konkrétne reálne úkony, neodkladné opatrenie by často už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany nebola efektívna a včasná.
15. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nariadil.
16. Po predložení veci odvolaciemu súdu tento v súlade s § 329 ods. 1 veta druhá C. s. p., podľa ktorého, ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyzval žalovanú podaním doručeným jej 9.2.2024 na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a k jeho odvolaniu.
17. Žalovaná dňa 16.2.2024 doručila odvolaciemu súdu podanie, v ktorom vyjadrila svoj súhlas s rozhodnutím Mestského súdu Košice o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že s D. C. je rozvedená od 9.10.2013, pričom už pred týmto dátumom spolu nebývali. V byte na F. O. P. B. býva s dvoma maloletými deťmi. Žalovaná trvala na tom, aby sa D. C. odhlásil z trvalého pobytu na uvedenej adrese, doposiaľ tak neurobil. Vlastnícke právo k druhej polovici bytu nadobudla na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 15.11.2019, pričom išlo o vyporiadanie majetkových vzťahov s bývalým manželom po rozvode. Zdôraznila, že kúpna zmluva bola podpísaná 11 mesiacov pred poskytnutím úveru a na vyplatenie kúpnej ceny si žalovaná vzala hypotéku, ktorú riadne spláca a banke za dlh ručí svojím bytom. Prvý vklad do katastra nehnuteľností bol podaný ešte 4.12.2019. Katastrálne konanie bolo prerušené dňa 3.1.2020 a dňa 17.7.2020 zastavené. Druhý vklad do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 9.11.2020, aj toto konanie bolo prerušené dňa 3.12.2020 a vklad bol následne povolený dňa 29.12.2020. Uviedla, že v čase poskytnutia úveru bol D. C. ženatý so svojou druhou manželkou,
s ktorou zdieľali aj spoločnú domácnosť. So žalovanou majú kontakt minimálny a výlučne len kvôli deťom. Žalovaná nemá o podnikateľských aktivitách svojho bývalého manžela žiadnu vedomosť. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná pripojila k vyjadreniu rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 10.9.2013, sp. zn. 21P/164/2012 o rozvode manželstva a zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 15.11.2019, Potvrdenie banky P., L. zo dňa 27.11.2019 o čerpaní hypotekárneho úveru, List banky P., L. zo dňa 27.11.2019 a 9.12.2019 obsahujúci splátkový kalendár a výšku mesačných splátok, Rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 17.7.2020, č. k. V 13710/2019 o zastavení konania, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 9.11.2020 a Rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 3.12.2020, č. k. V-11977/20 o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
18. Odvolací súd v súlade s § 329 a nasl. C. s. p. a so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2019, sp. zn. 3Cdo/120/2019 vyjadrenie žalovanej žalobcovi v tejto fáze konania na vedomie nedoručoval.
19. Krajský súd v Košiciach ďalej ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
20. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.
26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
27. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
28. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
29. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
30. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
31. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
32. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
33. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.
34. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie všetkých podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a preto návrh žalobcu zamietol, s čím sa odvolací súd stotožňuje.
35. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. z dôvodu existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate tým, že žalovanej je potrebné obmedziť jej právo nakladať s označenými nehnuteľnosťami z dôvodu, že tieto pravdepodobne nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy od ručiteľa žalobcu, ako jej možnej blízkej osoby, ktorý vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam previedol na žalovanú s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, čím boli založené dôvody na podanie odporovateľnej žaloby podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.
36. Odvolací súd konštatuje, že v konaniach o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ako je tomu aj v posudzovanom prípade, je v zásade dôvodné v záujme skončenia takéhoto konania na istý čas obmedziť právo žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami za účelom dočasného vyriešenia vzťahu
medzi účastníkmi tak, aby mohla byť trvalo vyriešená otázka neúčinnosti predmetného právneho úkonu. Nevydaním predbežného opatrenia by totižto mohlo, v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, dôjsť k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by žalovaný nakladal s uvedenou nehnuteľnosťou. Odvolací súd však zdôrazňuje, že samotná existencia konania o neúčinnosť právneho úkonu a obava žalobcu, že jeho prípadná exekúcia bude ohrozená, nie sú bez ďalšieho postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve.
37. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je preto nevyhnutné, aby navrhovateľ, v tomto prípade žalobca, osvedčil aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (obdobne R 20/1998).
38. Odvolací súd udáva, že žalobca podanou žalobou osvedčil existenciu pohľadávky voči svojmu dlžníkovi REZA Project spol. s r. o., ktorá bola mimo iného zabezpečená ručením zo strany ručiteľa D. C., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporovanému právnemu úkonu však ďalej odvodzoval len na domnienkach a dohadoch, ktorých aspoň pravdepodobný základ žiadnym spôsobom nepreukázal. Pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach odporovateľných právnych úkonov je potrebné aspoň v minimálnej miere osvedčiť, že právny úkon, ktorému má žalobca úspešne odporovať, vznikol medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou a že na základe tohto právneho úkonu došlo k ukráteniu veriteľa dlžníka z dôvodu zníženia majetkovej podstaty dlžníka. Vychádzajúc z podaní žalobcu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom neosvedčil.
39. Existencia kúpnej zmluvy, ako nadobúdací titul vlastníckeho práva menovkyne ručiteľa, aj to iba vo vzťahu k podielu vo výške 1 k sporným nehnuteľnostiam, nie je spôsobilá osvedčiť právny základ pre prípadnú neúčinnosť tohto právneho úkonu a vydanie neodkladného opatrenia. Z dôvodu nepredloženia tejto zmluvy nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, či sporné vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam patrilo pôvodne ručiteľovi dlžníka, či tento previedol toto vlastnícke právo na žalovanú ako na jemu blízku osobu a či odplata za tento prevod bola povahy, ktorá by zakladala dôvod pre ukrátenie ručiteľovho veriteľa. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti neboli žalobcom osvedčené, a to ani v miere nevyhnutnej na jeho vydanie.
40. Naopak, po predložení veci odvolaciemu súdu žalovaná svojím vyjadrením a predloženými listinami spochybnila žalobcove závery, ak uviedla, že s D. C. sa rozviedla v roku 2013 a nežijú v spoločnej domácnosti, že kúpnu zmluvu na sporné nehnuteľnosti uzavreli ešte dňa 15.11.2019, teda takmer rok pred uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere č. 8080156091, a to ako spôsob urovnania majetkových vzťahov manželov po rozvode a že za prevod spoluvlastníckeho podielu mala bývalému manželovi uhradiť sumu 50.000,- eur. Pravdivosť jej tvrdení a dostatočnú dôkaznú silu žalovanou predložených listín bude vo vzťahu k meritu veci posudzovať súd prvej inštancie v ďalšom konaní o veci samej. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a ani v odvolaní nepreukázal nesprávnosť a nedôvodnosť napadnutého rozhodnutia.
41. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie, napriek jeho žiadosti, nekonal a na základe inštitútu súčinnosti nežiadal od príslušného okresného úradu označenú kúpnu zmluvu na potvrdenie žalobcových dohadov, odvolací súd však uvádza, že v tomto štádiu konania takáto činnosť súdu nebola možná a predovšetkým efektívna. Povinnosť žalobcu predložiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, vychádzajúc z čl. 8 C. s. p. a primárne zaťažuje žalobcu. Až v prípade, ak sa tento dostane do dôkaznej núdze, ako tomu je podľa jeho tvrdení aj v posudzovanom prípade, súd mu podľa § 189 a § 190 C. s. p. v základnom konaní poskytne náležitú súčinnosť. Takýto postup súdu však nemožno očakávať pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa vyznačuje princípmi rýchlosti a pružnosti. To okrem iného
vyplýva aj zo samotnej lehoty, v rámci ktorej má súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. 30 dní (§ 328 ods. 2 C. s. p.), v rámci ktorej by bolo len s nepomernými ťažkosťami možné zaobstarať žalobcom požadovaný dôkaz z príslušnej správy katastra.
42. Navyše, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má súd v zásade vychádzať len z obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/65/2010, v zmysle ktorého „pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p. – obdobne § 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Postupom odvolacieho súdu, ktorý osvedčenie, resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzoval len na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, tak dovolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.“
43. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že v nadväznosti na predloženie veci odvolaciemu súdu bola v konaní vykonaná lustrácia strán sporu, t. j. aj žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov (rozšírená lustrácia), ktorú má odvolací súd k dispozícii a ani z tejto nevyplýva vzťah žalovanej k osobe ručiteľa D. C., teda ani prípadný blízky vzťah týchto osôb. Až následné vyjadrenie žalovanej v odvolacom konaní preukázalo povahu právneho vzťahu medzi D. C. a žalovanou, t. j. že ide o bývalých manželov, u ktorých nemožno automaticky predpokladať existenciu blízkeho vzťahu a tento je potrebné ďalej skúmať v súlade s § 116 Občianskeho zákonníka.
44. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil ani základné skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok a nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).