Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/158/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Mesto Žilina, so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, právne zastúpeného advokátom JUDr. Lukášom Bútorom, so sídlom O., L. B. XX, proti žalovaným 1/ Y. Z., nar. X.X.XXXX, 2/ S. Z., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom O., Q. XX/XX, právne zastúpení advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom, so sídlom O., Q. XXXX/XX, o vypratanie bytu, na základe odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -71 zo dňa 11. apríla 2019 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať byt č. XX vo vchode č. XX v podkroví, nachádzajúci sa v O. na ulici Q. XX, v bytovom dome H.X XXB.J., súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. 1472/383 kat. územie O. (zapísaný na LV č. XXXX) a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu nájomného vzťahu ohľadne nájmu (sociálneho) bytu podľa Konštatoval, že v nájomnej zmluve zo dňa 4.5.2015 bolo „úplne a jasne“ uvedené, že sa uzatvára na dobru určitú do 30.6.2015; teda nájomný vzťah ňou založený zanikol uplynutím takto dohodnutej doby nájmu. 2. Okresný súd zdôraznil, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k transformácii nájmu na dobu neurčitú. Takýto názor považoval za „účelový, scestný a ničím neodôvodnený, dokonca v rozpore s účelom ako aj ust. Z.z“. Zároveň však vyslovil, že s poukazom dotknuté ustanovenie v spojení s absencia poučenia o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy musí mať za následok prekážku pre vypratanie nájomcu z bytu až do času, keď sa dozvie o takomto práve a má možnosť žiadať o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. 3. Nadväzne sa okresný súd zaoberal tým, či žalobca svojim postojom, úpravou zmluvy či postupom (opomenutím) podľa znemožnil uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy. V tejto spojitosti poukázal na to, že bolo preukázané, so žalovanými bol opakovane uzavretý nájomný vzťah pre nájom sociálneho bytu a žalovaní opakovane žiadali o uzatvorenie takej nájomnej zmluvy. Preto ich okresný súd považoval v súlade s za osoby schopné posúdiť a uvedomiť si povinnosti im vyplývajúce z nájomnej zmluvy aj v spojení s ust. Hoci aj nebolo dostatočne preukázané, že žalovaní ako nájomcovia bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.5.2015 boli náležite poučení o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy v zmysle označeného zákona, najneskôr na pojednávaní dňa 29.1.2019 (na ktorom súd vyslovil predbežné právne posúdenie veci) sa aj žalovaná 2/ dozvedela o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej

zmluvy. Okrem toho boli žalovaní o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy poučení v čl. II ods. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 4.5.2015 a žalovaný 1/ aj výzvou zo dňa 18.2.2016 (ktorú si v odbernej lehote neprevzal). Vzhľadom na následné odročenie pojednávania mali žalovaní dostatok času, aby zodpovedne pristúpili k naplneniu ich práv a žiadali žalobcu o možnosť opakovaného uzatvorenia nájomného vzťahu k bytu pre sociálne bývanie. 4. Okresný súd doplnil, že o tejto možnosti žalovaní „nepochybne vedeli“ aj skôr, keďže ju uvádzali vo svojom vyjadrení. Napriek poskytnutiu dostatočného času pre možnosť realizácie práva podľa až do vyhlásenia rozsudku nepožiadali žalobcu ako prenajímateľa o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Okresný súd preto uzavrel, že v čase jeho rozhodovania nedošlo k upretiu práva žalovaných žiadať o opakovaný nájom bytu. Nájomný vzťah z nájomnej zmluvy zo dňa 4.5.2015 tak zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu dňom 30.6.2015. K obnoveniu nájomného vzťahu ďalším užívaním nedošlo, žalovaní teda užívajú byt bez právneho dôvodu. Nakoľko ich vyprataniu nebráni žiadna skutočnosť, okresný súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní ich spoločne a nerozdielne nahradiť v spore plne úspešnému žalobcovi.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. S poukazom na účel prostriedkov použitých na výstavbu bytov (dotácie na rozvoj bývania), na , ako aj čl. II. ods. 2 nájomnej zmluvy zo dňa 4.5.2015 tvrdili, že mali právo na opakované uzatvorenie nájomného vzťahu. Vykonaný dokazovaním bolo pritom jednoznačne preukázané, že ich žalobca ako prenajímateľ opomenul poučiť o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy; čo - napokon - konštatuje i okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. 6. Nakoľko nájomcami boli obaja žalovaní, bolo povinnosťou žalobcu doručovať písomnosti súvisiace s nájomnou zmluvou obom nájomcom; čo sa však nestalo. Výzva zo dňa 18.2.2016 bola zasielaná iba žalovanému 1/, preto ju nemožno považovať za účinnú aj voči žalovanej 2/. Z toho vyplýva, že si žalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z , čo má za následok prekážku pre vypratanie nájomcov - žalovaných. Označené zákonné ustanovenie pritom určuje, kto je koho povinný informovať o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. Podľa odvolateľov súd nemôže „konať a zastupovať“ žalobcu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je „absolútne“ neprípustné, aby prostredníctvom predbežného posúdenia veci okresný súd zhojil nedostatky pri postupe žalobcu pri opätovnom uzatváraní nájomného vzťahu. Navyše, na pojednávaní ich bezprostredne žalobca nevyzval na postup v zmysle 7. Odvolatelia ďalej uviedli, že v snahe riešiť situáciu, pred pojednávaním (ktoré sa konalo dňa 11.4.2019) písomne požiadali o opakované predĺženie nájmu, avšak zo strany žalobcu bolo podanie odmietnuté z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu. Vzhľadom na tento prístup žalobcu sa dňa 17.4.2019 opätovne pokúsili podať žiadosť o predĺženie doby nájmu, ale (ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 26.4.2019) aj túto žalobca odmietol pre prebiehajúci spor. Žalovaní dodali, že predmetný byt obývajú nielen oni, ale aj ich maloleté deti, bolo preto povinnosťou okresného súdu poskytnúť ochranu najmä týmto osobám; čo sa však nestalo. Okresný súd tak svojím rozhodnutím vystavuje nielen žalovaných, ale najmä ich dve maloleté deti riziku, že „prídu o strechu nad hlavou“, čo je v spotrebiteľských sporoch neprípustné.

8. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že svedeckou výpoveďou p. N. bolo preukázané, že žalovaní boli osobne hneď pri podpise poslednej platnej nájomnej zmluvy č. 177/2015 zo dňa 4.4.2015 (t.j. najskôr, ako to bolo fakticky možné) riadne informovaní a poučení o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. Navyše, v prípade žalovaných išlo o dlhodobejších nájomcov (i neplatičov), ktorí predmetný proces za tých istých podmienok absolvovali aj v minulosti a z vlastnej skúsenosti im podmienky „prideľovania bytu“ boli známe. Okrem toho žalobca v rámci prejavu dobrej vôle voči žalovaným týchto dva razy v rozmedzí cca 1 roka vyzval na riešenie situácie a podanie žiadosti o predĺženie nájmu. 9. Žalobca doplnil, že v „paralelnom konaní“ o zaplatenie žalovaní spochybňujú vlastné uznanie dlhu voči žalobcovi, vďaka ktorému im bola vôbec poskytnutá možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu č. 177/2015. Žalovaní zároveň klamlivo uvádzajú, že ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku písomne požiadali žalobcu o opakované predĺženie nájmu; urobili tak až 17.4.2019 po tom, ako sa právny zástupca oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Podmienky na opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy však žalovaní nespĺňajú vzhľadom na ich značný dlh voči žalobcovi a aktuálne (pre vyhlásenie osobného bankrotu žalovaným 1/, z ktorého dôvodu sa jeho dlhy voči žalobcovi stali nevymáhateľnými) je daný zrejme už trvalý dôvod nesplnenia podmienok pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalobca zhrnul, že skutočná materiálna či formálna prekážka vypratania bytu neexistuje.

10. Na predmetné vyjadrenie k (ich vlastnému) odvolania už žalovaní nereagovali.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

12. Je nesporné, že medzi stranami bola v súvislosti s nájmom sporného bytu uzavretá nájomná zmluva dňa 4.5.2015, v zmysle ustanovení ktorej nájomný vzťah skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu - 30.6.2015. Žalovaní ani netvrdili, že by disponovali nejakým iným zmluvným právnym titulom oprávňujúcim ich k nájmu dotknutého bytu v období po uvedenom dátume. Pozornosť upriamovali len na ustanovenie

13. V zmysle označeného zákonného ustanovenia: „ V nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.“ Z citovaného textu je dostatočne zrejmé, že dotknutá právna norma nie je základom pre vznik nájomného vzťahu. Inými slovami, ani v prípade nedodržania v nej vymedzeného správania strán záväzkového vzťahu (osobitne prenajímateľa) nedochádza k predĺženiu pôvodného nájomného vzťahu alebo ku vzniku nového nájomného vzťahu.

14. Dôležitým je fakt, že zákonodarca nedefinuje sankciu, resp. aspoň dôsledok vo forme napr. fikcie (vyvrátiteľnej domnienky) pre prípad, že strana zmluvného vzťahu sa nebude správať zákonom predpokladaným spôsobom. Zároveň požadované správanie ani nevymedzuje ako povinnosť, ale používa termíny „sa upraví“, „bude informovať“, ktoré pojmoslovie ešte viac zdôrazňuje charakter danej právnej normy ako normy, ktorej dôsledné nerešpektovanie nevedie automaticky k nejakému následku vo forme vzniku, zmeny, či zániku práv a povinností dotknutých subjektov. 15. Len na okraj krajský súd v spojitosti so zákonným textom dodáva, že v druhej vete citovanej právnej normy zákonodarca používa termín „žiadateľ“; čím normu do určitej miery zneprehľadňuje. Z podstaty pojmu „žiadateľ“ vyplýva, že žiadateľom by mal byť subjekt, ktorý niečo požaduje; v predmetných súvislostiach nájomca žiadajúci opakované uzavretie nájomného vzťahu. Je však nelogické, aby takýto „žiadateľ“ žiadal sám seba - nájomcu. Zhodne s okresným súdom je preto namieste uzavrieť, že pod termínom „žiadateľ“ možno rozumieť prenajímateľa.

16. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu je nevyhnutné vnímať aj jeho jedinečné časové súvislosti. Zmluva o nájme bytu č. 177/2015 dňa 4.5.2015 bola uzatvorená na určitý čas - do 30.6.2015. Z týchto časových údajov je zrejmé, že zo strany prenajímateľa nebolo vôbec objektívne možné informovať žalovaných o ich práve na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy minimálne tri mesiace vopred. 17. Zároveň je potrebné poukázať na to, že takáto krátka doba nájmu nebola prejavom svojvôle žalobcu, či šikanózneho výkonu práva vo vzťahu k žalovaným. Naopak, išlo o ústretový krok, ktorý súvisel s pretrvávajúcimi dlhmi/nedoplatkami žalovaných voči žalobcovi, keď súčasťou predmetného jednania, v rámci ktorého bola uzatvorená i označená nájomná zmluva, bolo i dojednanie splátkového kalendára. Navyše, v danom čase bola nájomná zmluva uzatváraná (taktiež) už po uplynutí doby v zmysle predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu protistrana nerozporovala; súčasne vyplývajú z výpovede p. N., ako i prehľadu nedoplatkov („sumárnej analýzy predpisu“).

18. V širších súvislostiach je nutné zdôrazniť, že právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je prípustné stotožňovať s (paušálnym/automatickým) nárokom na uzatvorenie nájomnej zmluvy; t.j. s povinnosťou prenajímateľa už len na základe samotnej žiadosti nájomcu uzatvoriť novú/ďalšiu nájomnú zmluvu. Samozrejme, žiadosť nájomcu je jedným z nevyhnutných predpokladov na uzatvorenie nájomnej zmluvy.

19. Okresný súd sa náležite zaoberal okolnosťou poskytnutia informácie obom žalovaným, že majú právo žiadať o uzatvorenie novej/ďalšej nájomnej zmluvy. Uviedol, že nemal za dostatočne preukázané poučenie žalovaných bezprostredne pri podpise/uzavretí zmluvy dňa 4.5.2015. V samotnom texte zmluvy (čl. II bod 2.) však ich právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy definované je. Žalovanému 1/ bola adresovaná doporučená zásielka/výzva z 18.2.2016 na predloženie dokladov nevyhnutných na

predĺženie doby nájmu; skutočnosť, že žalovaný 1/ si danú - riadne doručovanú - zásielku nevyzdvihol, nie je právne významná. 20. O nutnosti požiadať o predĺženie nájomnej zmluvy, resp. o uzavretie zmluvy novej bola zodpovedajúcim spôsobom upovedomená i žalovaná 2/. Najneskôr takúto informáciu získala sprostredkovane/nepriamo doručením žaloby v súdnej veci. Už z jej prvotného vyjadrenia k žalobe (spracovaného kvalifikovaným právnym zástupcom) je nepochybné, že si je/bola vedomá práva na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Napokon, vo vzťahu k obom žalovaným je plne zodpovedajúcim skutkovému stavu veci konštatovanie, že problematika opätovného uzatvárania/ predlžovania nájomných zmlúv nebola pre nich neznámou záležitosťou; v minulosti opakovane došlo k takémuto predĺženiu/obnoveniu nájomnej zmluvy so žalobcom. Krajský súd dodáva, že ustanovenie striktne neupravuje formu alebo spôsob, akým má byť nájomca informovaný o práve na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy.

21. Nadväzne možno akceptovať záver okresného súdu, že žalovaní mali vytvorený dostatočný časový priestor na podanie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, vrátane náležite konkrétnej informácie o možnosti takúto žiadosť podať. Procesné súvislosti (napr. doručovanie žaloby, či vyslovenie predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 29.1.2019) nie sú nahrádzaním činnosti žalobcu/prenajímateľa súdom, či „zhojovaním“ jeho nedostatočnej činnosti; ide len o logické, zákonom predpokladané dôsledky vyplývajúce z faktu vedenia súdneho sporu.

22. Napriek predmetnému - čo sa týka možnosti podať žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy - vo vzťahu k žalovaným „veľmi ústretovému“ časovému úseku, žalovaní tak do vyhlásenia rozsudku okresného súdu (do 11.4.2019) neučinili. Je preto vecne správnym konštatovanie okresného súdu, že k žiadnemu upretiu práv žalovaných (v súvislosti s možnosťou požiadať o opätovné predĺženie nájmu) nedošlo. Snaha žalovaných vykladať ustanovenie v tom zmysle, že ak sa nepreukáže informovanie nájomcu o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy pred uplynutím predchádzajúcej nájomnej zmluvy, tak potom (doslova) nikdy nájom nezanikne, je vyložene účelovou. V plnej miere totiž platia už vyššie vyslovené čiastkové závery o charaktere dotknutého zákonného ustanovenia. Ochrana nájomcov podľa danej právnej normy spočíva práve v tom, že bez poskytnutia možnosti nájomcom požiadať o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je možné akceptovať požiadavku žalobcu o vypratanie bytu, ktorá sa odvíja od uplynutia doby nájmu v zmysle predchádzajúcej nájomnej zmluvy. V súdenej veci žalovaní mali takúto možnosť poskytnutú vo viac ako komfortnom rozsahu.

23. Žalovaní síce v odvolaní tvrdia, že žiadali o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy ešte pred pojednávaním dňa 11.4.2019 (na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok), ale uvedené nekorešponduje so stavom veci. Prioritne na danom pojednávaní ani len neuviedli (skutkovo netvrdili), žeby mali podať takúto žiadosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Bez ohľadu na procesnú prípustnosť (nového) dôkazu o predmetnom tvrdení, žalovaní v odvolacom konaní nepredložili nijaký relevantný dôkaz. Z písomnosti, resp. jej fotokópie pripojenej k odvolaniu, vyplýva, že žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy bola podaná až 17.4.2019; (zrejme) aj v reakcii na závery okresného súdu vyslovené pri ústnom vyhlásení rozsudku.

24. Poukázanie žalovaných v odvolaní na to, že v predmetnom byte nežijú len oni dvaja, ale aj ich dve maloleté deti - bez ohľadu na maximálnu strohosť a všeobecnosť daného tvrdenia - má svojim spôsobom povahu neprípustnej novoty v odvolacom konaní ( ). Odvolatelia ani len netvrdia, že by bola splnená niektorá zo situácií predpokladaných v písmenách a/ až d/ dotknutého zákonného ustanovenia, kedy je akceptovateľné uvádzať novoty až v odvolacom konaní. 25. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že žalovaná 2/ na pojednávaní pred okresným súdom dňa 29.1.2019 len na otázku súdu uviedla, že majú dve maloleté deti, ktoré s nimi bývajú v predmetnom byte. Nejednalo sa teda o štandardné skutkové tvrdenie strany sporu a už vôbec nie vo vzťahu k otázkam obydlia maloletých detí. V následnom priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaní napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu dotknutú súvislosť nechali nepovšimnutú. 26. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že konanie v prejednávanom prípade je konaním sporovým, v ktorom sa vyžaduje aktívny prístup strán a ich náležitá argumentácia na podporu (vlastných tvrdených) práv. Odpoveď žalovanej 2/ len na otázku súdu/sudcu, že v byte bývajú aj dve maloleté deti, bez ďalšieho

- bez adekvátnej skutkovej (a v podstate i právnej) argumentácie - nebola dostačujúca na to, aby okresný súd iba na jej základe začal doslova „dotvárať“ skutkové tvrdenia namiesto žalovanej strany.

Vzhľadom na už spomínané zastúpenie žalovaných advokátom sa nepoužije ani výnimka z koncentrácie (sudcovskej i zákonnej) konania - v spojení s .

27. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Aktuálne neexistuje žiadna právna skutočnosť zakladajúca oprávnenie žalovaných naďalej užívať predmetný byt.

28. Žalovaní síce výslovne napadli rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou ne/správnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore ( ).

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolatelia - žalovaní 1/ a 2/ neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalobca voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .