Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-111-2019.pdf
PDF · 74.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/111/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Karadžičova č. 10 Bratislava proti povinnému V. F. nar. X.X.XXXX bytom R. X. Y. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefan Hrebík so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6 Malacky pod EX 3422/2011 o vymoženie 648,54 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10.6.2019 č.k. 1Er/502/2011
- 52 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie 57,89 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal pri opätovnom rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácii súdneho exekútora, pretože súdnym exekútorom vykonané lustrácie nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné, nesúhlasil so zastavením exekúcie a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 1CoE/101/2018-33. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohol dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Uviedol, že pohľadávka povinného predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR, výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Ďalej tiež uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie).Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného konštatoval jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny exekútor dal do pozornosti viacero rozhodnutí, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je pre zastavenie exekučného konania pred nedostatok majetku povinného rozhodujúce, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalej rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, kedy súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/98/2019 a sp. zn. 2CoE/375/2018. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie uvedený časový úsek možno aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Oprávnený svojim odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 19.7.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 17.8.2011. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 30.8.2018 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Citované ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia, teda či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez preskúmania rozhodujúcich skutočností nemôže exekúciu zastaviť.
10. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie zabezpečil exekučný spis, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor zisťoval možné príjmy povinnej z údajov Sociálnej poisťovne, majetok povinnej cez príslušný dopravný inšpektorát a kataster nehnuteľností (v rámci celej republiky) a stav na účte v banke a aj sám súd prvej inštancie vykonal šetrenie majetku povinného a mal za preukázané, že
pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, ktorý nie je zamestnaný, disponuje bankovým účtom s negatívnym výsledkom, nemá žiadne príjmy, ktoré by podliehali exekúcií, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiaden druh dôchodku.
11. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súdny exekútor nezisťoval, či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, odvolací súd poukazuje na to, že z odvolaní oprávneného nevyplýva, že žiadal exekútora o vykonanie exekúcie týmto spôsobom aj napriek zvýšeniu nákladov exekúcie, ktoré by v prípade negatívneho výsledku musel znášať, keďže súdny exekútor, ktorého si oprávnený zvolil, má sídlo v Malackách a povinný býva v Spišskej novej Vsi. Aj keď podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, oprávnenému nič nebráni navrhnúť súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie spôsobom, ktorý vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky považuje za vhodnejší (primerane § 54 ods. 1 Exekučného poriadku). Konečné rozhodnutie o spôsobe vykonania exekúcie patrí však súdnemu exekútorovi. Zo zistení súdneho exekútora a tiež exekučného súdu nepochybne vyplýva, že povinný nie je zamestnaný a nemá ani iný príjem, a preto nie je pravdepodobná ani existencia iných jej patriacich majetkových práv, prípadne hnuteľného majetku, ktorý by podliehal exekúcii.
12. Odvolací súd poukazuje na správne a presvedčivé dôvody napadnutého uznesenia a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto pokračovanie vo vykonávaní exekúcie by bolo nehospodárne a neúčelné.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255ods. 1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).