Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_25Sa-22-2019.pdf
PDF · 115.53 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/22/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobkyne: I. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XX-XXX B. T., Poľská republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11553-3/2019-BA zo dňa 16.05.2019
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 47805-1/2013-CA zo dňa 29. októbra 2013 rozhodla, že pani I. S. Q. (žalobkyni) vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi GAMEL, s.r.o. (sídlo Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122 - zamestnávateľ) od 01. júna 2012 podľa slovenskej legislatívy. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 29.októbra 2013 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie Rozhodnutím č. 14271-2/2015-BA zo dňa 7. októbra 2015 konanie o odvolaní zamestnanca (žalobkyne) prerušila odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia zamestnancovi a zamestnávateľovi do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Následne Sociálne poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán (žalovaná) pokračovala v konaní, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Pobočka Čadca zo dňa 29. októbra 2013 v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, preto predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Pobočka Čadca v rámci odvolacieho konania potvrdila rozhodnutím č. 11553-3/2019-BA zo dňa 16. mája 2019 a odvolanie zamestnanca (žalobkyne) v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 16. mája 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 6. júna 2019.
2. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 16. mája 2019 podala žalobkyňa správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe poukazuje na porušenie predpisov hmotného práva a porušenie predpisov konania, ktoré podstatne ovplyvnili výsledok vo veci. Požadovala zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.05.2019 č. 11553-3/2019-BA a predchádzajúceho Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Pobočka Čadca č. 47805-1/2013-CA z 29.10.2013 a postúpenie veci k preskúmaniu na Sociálnu poisťovňu - Čadca príkazom na zohľadnenie právnych predpisov Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia počas opätovného preskúmania. Žalobu odôvodnila tým, že vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet. V tejto činnosti platí príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 01.06.2012 žalobkyňa dodatočne uzavrela pracovnú zmluvu s firmou GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca na území Slovenskej republiky. Z dôvodu novej zmluvy podala žalobkyňa návrh na Sociálnu poisťovňu o určenie príslušnej legislatívy, podľa obsahu čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, v ktorom ako príslušná legislatíva bola
uvedená legislatíva slovenská, v súlade s obsahom čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004, tzn. legislatíva štátu, na ktorého území žalobkyňa vykonáva nájomnú prácu. Ako dôkaz predložila pracovnú zmluvu uzatvorenú s firmou GAMEL, s.r.o. Podľa pracovnej zmluvy mala žalobkyňa plniť úlohy, ktoré dostala na území Slovenska, a práca spočívala v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti. Pre žalobkyňu platí čl. 13. ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004, podľa ktorého osoba, ktorá normálne vykonáva nájomnú prácu a prácu na vlastný účet v rôznych členských štátoch, podlieha legislatíve členského štátu, v ktorom vykonáva svoju nájomnú prácu. V dôsledku určenia legislatívy príslušnej podľa čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č. 883/2004 bol zároveň porušený čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, v súlade s ktorým osoby, pre ktoré platí nariadenie, podliehajú legislatíve len jedného členského štátu. Nepoužitie predpisov článku 11 ods. 1 základného nariadenia č. 883/2004 spôsobil, že žalobkyňa podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Konštatovanie v napadnutom rozhodnutí, že podlieha poľskej legislatíve, sa pričinilo k tomu, že podlieha poľskej legislatíve z dôvodu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň je prihlásená k poisteniu na Slovensku v príslušnej slovenskej inštitúcii z dôvodu vykonávania nájomnej práce. Takáto situácia podľa základného nariadenia je neprípustná. Čo sa týka námietok porušenia predpisov konania, ktoré boli dôležité pre výsledok veci, v prvom rade je treba, podľa žalobkyne, poukázať na porušenie čl. 5 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 a poukázať treba na to, že Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí porušila aj čl. 5 vykonávacieho nariadenia. Tento predpis rozhoduje, že doklady vydané inštitúciou štátu za účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby, sú akceptované inštitúciami ostatných členských štátov tak dlho, ak nebudú odvolané alebo zrušené členským štátom, v ktorom boli vydané. Treba zobrať do úvahy, že na základe predmetnej pracovnej zmluvy žalobkyňa bola zaregistrovaná pre potrebu poistenia v Slovenskej republike. Príslušná slovenská inštitúcia jej udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO. V takom prípade treba uznať, že existovali doklady vydané inštitúciou - doklad potvrdzujúci prihlásenie osoby a sociálne poistenie, vydaný na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. č. 883/2004 osoba, ktorá nastupuje do nájomnej práce v inom štáte Únie, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom nájomnú prácu vykonáva. Vylúčená je preto príležitosť určenia náležitého práva pre tento právny vzťah, ako je uvedené v norme týkajúcej sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Poľský poisťovací orgán nemal právomoci posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Toto posúdenie môže byť vykonané iba na základe označených kolíznou normou predpisov miesta zamestnania a môže byť vykonané len orgánom príslušným používať tieto pravidlá. Určenie uplatniteľných právnych predpisov inštitúcii s uvedením miesta nájomnej práce vylučuje ohodnotenie inštitúciou miesta bydliska, koho je právny vzťah, z ktorého má žalobkyňa sociálne zabezpečenie v krajine výkonu práce, platné podľa práva miesta bydliska žalobcu. Poľský poisťovací orgán po konzultácii so Sociálnou poisťovňou prispel k situácii, v ktorej žalobkyňa podnikajúca a vykonávajúca nájomnú prácu v rôznych členských štátoch EÚ podliehala právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Takýto výsledok je v rozpore s účelom článku 48 až 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom má zabezpečiť, aby zamestnanci v dôsledku používania práva voľného pohybu nestrácali dávky splatné im podľa právnych predpisov sociálneho zabezpečenia členského štátu. Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu zamestnávateľa žalobkyne, ktorá však bola vykonaná tendenčným spôsobom, s cieľom vylúčenia žalobkyne zo sociálneho zabezpečenia na Slovensku, a nie na zistenie skutočností. Táto inštitúcia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia široko pripomína okolnosti tejto kontroly, ktorá však neukázala žiadne nezrovnalosti, a preto nebol poslaný spoločnosti GAMEL, s.r.o. kontrolný protokol, ktorý by ukázal nezrovnalosti, teda nebolo požadované od firmy doplniť predložené doklady spoločnosti alebo zlepšiť jej fungovanie. Treba tiež vziať do úvahy, že Sociálna poisťovňa nepožiadala spoločnosť, aby preukázala zamestnávateľovi akékoľvek dokumenty a je ťažké predvídať, aké požiadavky môže mať kontrolujúci orgán. Zamestnávateľ v osobe vlastníka spoločnosti predložil zamestnancom Sociálnej poisťovne dokumentáciu personálu žalobkyne s prihliadnutím na správy z vykonanej práce. Na skutočný účel kontroly tiež poukazuje skutočnosť, že spoločnosť dala príkaz zamestnancom preskúmať dostupnú dokumentáciu zamestnancov GAMEL s.r.o. Sociálna poisťovňa od začiatku nemala záujem o dokumentáciu spoločnosti a zamestnancov a tiež nestanovila požiadavky spojené s doplnením materiálu alebo iné odporúčania po kontrole. Žalobkyňa vykonáva prácu s príslušnou frekvenciou uvedenou v pracovnej zmluve, podľa vôle svojho zamestnávateľa. Povinnosťou žalobkyne vyplývajúcou z pracovnej zmluvy je práca promotóra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom. Zamestnávateľ zveruje žalobkyni vykonávanie úloh a činností podľa vlastného uváženia, ale vždy na základe pracovnej zmluvy. Náplň práce žalobkyne - kontaktovanie potenciálnych klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho zákazníkov. Žalobkyňa
vykonáva svoju prácu osobne, s náležitou starostlivosťou, s využitím svojho najlepšieho vedomia a zručností, a zverené úlohy vždy vykonáva včas, sú vykonané včas a na žiadosť zamestnávateľa. Práca je žalobkyňou vykonávaná na území Slovenska, v rôznych mestách, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum a zahŕňa priamu interakciu s podnikmi, ktoré vykonávajú svoje činnosti na Slovensku. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdané zamestnávateľovi, a ktoré zostávajú ich jediným disponentom. Pre zamestnávateľa potvrdením vykonávania práce je predloženie doplnených podľa návodu štvrťročných výkazov, ktoré žalobkyňa systematicky predkladala spoločnosti. Pracovné inštrukcie dostáva žalobkyňa od svojho zamestnávateľa s príslušnými materiálmi potrebnými pre výkon práce. Za prácu dostáva žalobkyňa náležitú odmenu, stanovenú v pracovnej zmluve, na uvedený bankový účet. S ohľadom na kontroly vykonávané u zamestnávateľa, žalobkyňa má tiež protokol o kontrole, ktorý dodatočne potvrdzuje výkon práce a správne fungovanie spoločnosti a najímanie zamestnancov v súlade s platnými právnymi slovenskými predpismi, riadne vedenie evidencie zamestnávateľom. Tieto kontroly neodhalili žiadne nedostatky, preto bolo zistené, že práca bola legálna a vykonaná a príspevky sú pravidelne platené. Námietky zo strany žalovanej, že nebola vykonaná práca, sú neopodstatnené, pretože žalobkyňa má výkazy z vykonanej práce, ako aj doklady o pobyte na Slovensku. Logické je teda uznanie, že v prípade, ak je žalobkyňa zamestnaná na Slovensku, má výkazy o vykonanej práci, potvrdenie o pobyte v hoteli, vtedy pobyt na Slovensku bol využitý pre skutočné vykonanie práce. Žalobkyňa si je vedomá toho, že veľa rovnakých spoločností vykonáva svoje činnosti v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Spoločnosť, v ktorej je zamestnaná, je však právne fungujúcou spoločnosťou, ktorá zadáva prácu, platí mzdu a reguluje pohľadávky týkajúce sa príspevkov a daňovej povinnosti. Žalobkyňa bola upozornená spoločnosťou, že nesplnenie pracovných povinností bude mať za následok disciplinárne prepustenie z práce. Spoločnosť má dostatočnú dokumentáciu preukazujúcu, že jej činnosť na území Slovenska je legálna a skutočná. Spoločnosť GAMEL, s.r.o. má sídlo na Slovensku už dva roky, v Čadci riadené jednou osobou, predstavenstvo má kľúčové rozhodnutia pre riadenie a rozvoj spoločnosti, rovnako aj uzatvára pracovné zmluvy so zamestnancami. Majiteľ firmy rozhoduje o politických smeroch činnosti spoločnosti po konzultácii so slovenským právnikom spoločnosti, Miroslavom Šperkom zo spoločnosti ACARTUS so sídlom v Čadci, ktorá vykonáva účtovníctvo a právne služby. Administratívne a účtovné doklady sú uložené v sídle spoločnosti. Spoločnosť GAMEL s.r.o. je ekonomický efektívna a je to spojené s prenájmom externej firmy, ktorá podporuje spoločnosť. Preto spoločnosť nemusí zamestnávať svojich administratívnych pracovníkov. Okrem toho sociálna poisťovňa poukazuje na prenájom priestorov spoločnosťou, v ktorej má sídlo. Neexistujú žiadne predpisy, ktoré by vyžadovali držanie titulu vlastníctva spoločnosťou priestorov, v ktorých pôsobí. Okrem toho, bezdôvodné sú tvrdenia týkajúce sa miesta sídla spoločnosti, tieto nie sú pre žalobkyňu relevantné, pretože právne predpisy Spoločenstva vo svojom obsahu znamenajú, že ide o miesto výkonu práce žalobkyne a v súlade k vyššie uvedenými okolnostiam je práca v konečnom dôsledku vykonávaná na Slovensku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spotecznych v Poľsku) sa obrátil s otázkou na skutočný výkon práce výhradne v súvislosti s doslovným plnením platných predpisov spoločenstva. Žalobkyňa všetky podklady na potvrdenie vykonávania práce chcela predstaviť len príslušným slovenským orgánom (Sociálnej poisťovni), ale pre ZUS takéto riešenie nebolo prijateľné, preto začal obťažovať žalobkyňu a jej spolupracovníkov, zamestnaných v spoločnosti GAMEL, s.r.o. Je potrebné zdôrazniť, že v obsahu napadnutého rozhodnutia sa Sociálna poisťovňa v skutočnosti odvolala na celú radu rôznych predpisov, avšak neuviedla právny základ pre rozhodnutie vzťahujúce sa na žalobkyňu. Sociálna poisťovňa sa dopustila do očí bijúcej diskriminácie poľských občanov pracujúcich na Slovensku, ako spolupracovníci žalobkyne obdržali overené dokumenty A1 a vykonávanie práce v ich prípade nebolo nikdy spochybňované. Tento problém, spolu s ďalšími porušeniami Sociálnej poisťovne bude prezentovaný žalobkyňou Európskej komisii v jej žalobe o porušení zákonov Spoločenstva. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa konzekventne ignoruje existenciu dôkazov práce a vystavuje žalobkyňu k dodatočným nákladom a súčasne je dotknuté dobré meno spoločnosti, ktorá ju zamestnáva.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.
septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) v znení neskorších zmien a doplnkov. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. V situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v čl. 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczen Spolecznych (ZUS) Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Pre účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR vykonala v období od 1. marca 2012 do 26. februára 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca. V čase vykonanej prvej kontroly sa v registrovanom sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zo zamestnancov zamestnávateľa. Zamestnávateľ na adrese registrovaného sídla samostatnú kanceláriu alebo priestory nemá. Realizáciu predmetu činnosti majú zamestnanci dojednanú v pracovnej zmluve ako (miesto výkonu práce) „Slovenská republika“, čo v zmysle zákonníka práce nemožno považovať za platné dojednanie o mieste výkonu práce. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvárané do 28. júna 2012 na 4 hodiny mesačne a po uvedenom dátume na 10 hodín mesačne. Zamestnanci zamestnávateľa roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem na rôznych mestách a území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zadáva prácu zamestnancom ústne, telefonicky alebo e-mailom. Ku kontrole ani počas administratívneho konania neboli predložené dôkazy, ktoré by spoľahlivým spôsobom preukazovali, že k reálnemu výkonu práce zo strany zamestnancov dochádza. V zmysle čl. 3 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinnosti a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Sociálna poisťovňa v zmysle článku 76 (4) prvá veta základného nariadenia oznámila predmetné skutočnosti poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS. Z dôvodu, že žalobkyňa a zamestnávateľ nepredložili Sociálnej poisťovni ani ZUS relevantné dôkazy preukazujúce, že k reálnemu výkonu činnosti žalobkyne došlo, ani inými dôkazmi nevyvrátili skutočnosti zistené v administratívnom konaní, hoci im táto povinnosť vyplýva priamo z čl. 3 (2) vykonávacieho nariadenia, Sociálna poisťovňa pristúpila k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Zároveň žalovaná poukázala na čl. 16 (1) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. V súvislosti s uvedeným postupom bolo Sociálnej poisťovni, ústredie, v súlade s čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Oddzial w Czestochowie, doručené oznámenie č. 090000/401 UBS-OM/4436/2012/UE zo dňa 20. februára 2015, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa od 1. júna 2012 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Práve uvedené
definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou bolo hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobkyne, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené. Žalovaná postupuje rovnako vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti. V situácii osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území Slovenskej republiky, existuje cudzí prvok, a teda na situáciu takýchto osôb sa koordinačné právne predpisy ES nevzťahujú. U osôb s bydliskom v Poľskej republike však cudzí prvok existuje a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje výlučne v zmysle koordinačných nariadení, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Rovnako žalovaná uviedla, že žalobkyňa v celej žalobe neuviedla konkrétne ustanovenia koordinačných nariadení ani vnútroštátnych predpisov, ktorých porušenie by sa žalovaná skutočne dopustila. Na základe všetkých skutočností má žalovaná za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v zmysle ktorých žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. júna 2012 podľa slovenskej legislatívy, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je náležite odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a koordinačných nariadení. Žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. mája 2019 zamietol.
4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 177 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Podľa § 172 ods. 5 citovaného zákona predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a a o výsledku ročného zúčtovania.
Podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie) osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
Podľa čl. 14 ods. 5 písm. b) nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenia) na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch“, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.
Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa
považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
5. Z čl. 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné podklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a povinností, ktoré z nich vyplývajú. Dôkazné bremeno teda leží nielen na žalovanej, ale aj na zamestnávateľovi, resp. zamestnancovi zamestnávateľa (teda na žalobkyni), nakoľko táto povinnosť im vyplýva z vykonávacieho nariadenia a túto si riadne nesplnili.
6. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že žalovaná ako i prvostupňový orgán nemali oprávnenie rozhodnúť o nevzniknutí povinného poistenia žalobkyne ako zamestnankyne spoločnosti GAMEL, s.r.o., je nutné poukázať na právny názor žalovanej, že na základe listu Poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, ktoré bolo žalovanej doručené - 090000/401 UBS-OM/4436/2012/UE zo dňa 20. februára 2015 v súlade s čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa od 1. júna 2012 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Zanikla teda sporná situácia pri určovaní uplatniteľných právnych predpisov na žalobkyňu a táto bola zamenená definitívnym určením poľského zákonodarstva v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.
7. Správny súd s prihliadnutím na zásadu výlučnosti uplatniteľných právnych prepisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle čl. 4 ods. 3 zmluvy o Európskej únii konštatuje, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia. Podľa odôvodnenia čl. 7 vety prvej a druhej vykonávacieho nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali od príslušnej inštitúcie dostať včas odpoveď na svoje žiadosti. Odpoveď by sa mala poskytnúť najneskôr v rámci lehôt stanovených právnych predpisov dotknutých členských štátov o sociálnom zabezpečení za predpokladu, že takéto lehoty boli stanovené.
8. Vzhľadom na uvedené závery o určení uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobkyni správny súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, teda že žalobkyni nevzniklo povinné poistenie na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k oprávnenosti žalovanej vydať rozhodnutie o tom, že žalobkyni nevzniklo povinné sociálnej poistenie na území Slovenskej republiky, je potrebné poukázať na ustanovenia zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je žalovaná oprávnená v sporných nedávkových konaniach okrem iného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobkyne po tom, čo bola prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa nebezpečnostnej triedy. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie príslušnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. V súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 10SžSo 20/2015 z 27. apríla 2016, podľa ktorého: „Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní neboli sporné, sa Najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné.“
10. Správny súd zároveň konštatuje, že Sociálne poisťovňa, Pobočka Čadca bola ako orgán príslušná v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o sociálnom poistení rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, bola teda oprávnená vydať rozhodnutie zo dňa 29. októbra 2013 č. 47805-1/2013-CA. V danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy žalobkyne, ale rozhodla o nevzniku sociálneho poistenia žalobkyne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle totiž môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, t.j. v predmetnom prípade Sociálna poisťovňa. Potrebnú nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia žalobkyne podľa slovenskej legislatívy. V nadväznosti na skutočnosti zistené kontrolou musela pobočka Sociálnej poisťovne za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym vydať rozhodnutie, že žalobkyni sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy nevzniklo a následne jediný procesný postup, ktorý mohla využiť žalovaná v rámci odvolacieho konania, bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím teda žalovaná len deklarovala skutočnosť, že žalobkyni od určeného obdobia nevzniklo nemocenské poistenie, nemocenské dôchodkové poistenie, povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso 41/2015 zo dňa 22. augusta 2017 - Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu 1 ako zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov, pričom Najvyšší súd zároveň poukázal na ustanovenie zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, z ktorého táto právomoc žalovanej priamo vyplýva (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 461/2003 Z.z.).
11.Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovanej je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. V prejednávanej veci v súlade s ust. 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov potreba pojednávanie nariadiť nevznikla.
12. O trovách konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa§ 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jej aplikáciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
V Žiline, dňa 30. januára 2020