Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Co-32-2019.pdf
PDF · 112.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1./. D. T. G. I.. E. J., D. D.K. T. Y. XX, G. XXX XX , W. XX XXX XXX Ž. E. X.O. C. N., L.. XX.X.XXXX, J. O. XXX, 2./. L. N., L.. XX.X.XXXX, J. O. XXX, o zaplatenie 13.504,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/188/2018-92 zo dňa 1. apríla 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Konanie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zastavuje.
Potvrdzuje rozsudok voči žalovanej v 2. rade.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v 1. a 2. rade sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 39, § 52 odsek 1, 2, 3 a 4, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § 2 písm. d), § 9 odsek 1, 2, § 7 odsek 1, 2, § 11 odsek 1, odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.9.2018 do 31.12.2018 (ďalej len „zákon o bankách“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 8.10.2018 si Poštová banka, a.s. (ďalej aj ako „pôvodný žalobca“) uplatnil proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 13.504,35 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 13. 8. 2014 bola medzi stranami sporu, žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovanými v právnom postavení dlžníka a spoludlžníka, uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (ďalej aj ako „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalovaným poskytnutý
zo strany právneho predchodcu žalobcu úver, a to vo výške 13.750,- eur. Žalovaní sa podľa zmluvy solidárne zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru vyplýva z prílohy žaloby označenej ako Predpis splátok. Do 30.6.2018, z ktorého dňa je vystavený výpis z úverového účtu, splatili žalovaní na istinu sumu 245,65 eura, na úroky sumu 4.444,94 eura a na poplatky sumu 49,65 eura. Žalovaní po dátume 30.6.2018 zrealizovali aj ďalšie úhrady, ktoré nie sú zachytené v aktuálnom stave úveru zo dňa 30.6.2018, a to vzhľadom na to, že k ich realizácii došlo po dátume 30.6.2018 v aktuálnom stave úveru zo dňa 30.6.2018, a to vzhľadom na to, že k ich realizácii došlo po 30.6.2018. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca pred zosplatnením úveru dodržal voči žalovaným zákonný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovaným upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením boli žalovaní oboznámení s tým, že pohľadávka titulom Zmluvy je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaní úhradu pohľadávky nevykonali v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaní ani napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatili dlžnú pohľadávku. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 13.504,35 eura, úrokov vo výške 5.180,98 eura, úrokov vo výške 36,91 eura, úrokov vo výške 14,9% ročne zo sumy 13.504,35 eura od 1.7.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 13.504,35 eura od 1.7.2018 do zaplatenia a poplatkov vo výške 0,- eur.
4. V priebehu konania Poštová banka, a.s. postúpila pohľadávku na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. Uznesením zo dňa 22.9.2017, sp.zn. 20Csp/43/2016 súd pripustil zmenu na strane žalobcu.
5. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého pôvodný žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 13.8.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 13.750,- eur, ktorý sa žalované zaviazali splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 223,- eur, pri RPMN 16,57%, ročnej úrokovej sadzbe 14,90% a priemernej hodnote RPMN 11,89%. Listom zo dňa 13.10.2015 vyzval pôvodný žalobca žalované na zaplatenie splátok vo výške 1.300,91 eura a zároveň ich upozornil, že ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ. Listom zo dňa 29.10.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalované boli vyzvané na zaplatenie sumy 14.621.71 eura. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.3.2019 uviedol, že u žalovanej v 1. rade boli výdavky overené dopytom do úverového registra - klientka mala okrem uvedených konsolidovaných úverov ešte v inej finančnej inštitúcii existujúci úver s mesačnou splátkou vo výške 390,- eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou vo výške 372,- eur, v tom čase bol výpočet splátky 5 % z vyčerpanej sumy, tzn. 18,60 eura. Klientka deklarovala rodinný stav vydatá, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR, zamestnaná od 1.9.2006 a čistý mesačný príjem vo výške 410,- eur. Banka sa dopytovala v Sociálnej poisťovni na 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu klientky, podľa vtedy nastavených pravidiel bol jej deklarovaný príjem potvrdený. U žalovanej v 2. rade boli výdavky overené dopytom do úverového registra - klientka nemala okrem uvedeného konsolidovaného úveru žiaden ďalší existujúci úver. Klientka deklarovala rodinný stav slobodná, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR, zamestnaná od 10.2.2014 a čistý mesačný príjem vo výške 350,- eura - Banka sa dopytovala v Sociálnej poisťovni na 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu klientky, podľa vtedy nastavených pravidiel bol jej deklarovaný príjem potvrdený.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnom vecnou legitimáciou žalobcu. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže poštová banka a.s. bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 13.8.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 13.750,- eur, ktorý sa žalované zaviazali splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 223,- eur, pri RPMN 16,57%, ročnej úrokovej sadzbe 14,90% a priemernej hodnote RPMN 11,89%. Listom zo dňa 13.10.2015 vyzval pôvodný žalobca žalované na zaplatenie splátok vo výške 1.300,91 eura a zároveň ich upozornil, že ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ. Listom zo dňa 29.10.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalované boli vyzvané na zaplatenie sumy 14.621.71 eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 mala byť pohľadávka voči žalovaným postúpená
na žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 7 a § 11 ods. 2 ZoSÚ súd vyzval žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom bola zisťovaná bonita žalovanej pri uzatvorení zmluvy o úvere. Žalobca k tomu preložil report zo spoločného registra bankových informácií a sociálnej poisťovne. Zároveň podal vyjadrenie, že u žalovanej v 1. rade boli výdavky overené dopytom do úverového registra - klientka mala okrem uvedených konsolidovaných úverov ešte v inej finančnej inštitúcii existujúci úver s mesačnou splátkou vo výške 390,- eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou vo výške 372,- eur, v tom čase bol výpočet splátky 5 % z vyčerpanej sumy, tzn. 18,60 eura. Klientka deklarovala rodinný stav vydatá, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR, zamestnaná od 1.9.2006 a čistý mesačný príjem vo výške 410,- eur. Banka sa dopytovala v Sociálnej poisťovni na 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu klientky, podľa vtedy nastavených pravidiel bol jej deklarovaný príjem potvrdený. U žalovanej v 2. rade boli výdavky overené dopytom do úverového registra - klientka nemala okrem uvedeného konsolidovaného úveru žiaden ďalší existujúci úver. Klientka deklarovala rodinný stav slobodná, počet vyživovaných detí 0, typ príjmu Zamestnanec v SR, zamestnaná od 10.2.2014 a čistý mesačný príjem vo výške 350,- eura - Banka sa dopytovala v Sociálnej poisťovni na 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu klientky, podľa vtedy nastavených pravidiel bol jej deklarovaný príjem potvrdený. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaná v 1. rade bola zamestnaná od 1.9.2006 a mala čistý mesačný príjem vo výške 410,- eur. Z reportu zo spoločného registra bankových informácií vyplýva, že žalovaná v 1. rade mala úver s mesačnou splátkou vo výške 390,- eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou vo výške 372,- eur. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaná v 2. rade bola zamestnaná od 10.2.2014 a mala čistý mesačný príjem vo výške 350,- eur. Z reportu zo spoločného registra bankových informácií vyplýva, že žalovaná v 2. rade nemala žiaden úver. Z vyššie uvedené teda vyplýva, že žalované mali spolu čistý príjem 760,- eur, z toho splácali len úvery mesačnými splátkami vo výške 408,60 eura. Žalovaným teda po úhrade splátok úveru zostával príjem 351,40 eura. Pri splátke úveru 223,- eur zo zmluvy teda žalovaným zostala suma 128,40 eura. Pôvodného žalobcu však žiadnym spôsobom nezaujímali priemerné mesačné výdavky žalovaných na živobytie a to, či po ich zaplatení majú dostatok prostriedkov na splácanie ďalšieho úveru. Žalovaná v 1. rade už splácala viacero úverov, pričom v jej neprospech malo byť aj to, že v rozpore so skutočnosťou uviedla v zmluve v časti 1 výšku splátok iných úverov v rozsahu 0,- eur. Napriek tomu pôvodný žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 13.500,- eur, aj keď časť bola na konsolidáciu úverov. Za týchto okolnosti pôvodný žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal výdavky žalovaných, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j. že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľov jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
7. Pôvodný žalobca teda nemohol pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní (z dôvodovej správy uvedenému zákonu týkajúcej sa predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná. Z uvedeného teda vyplýva, že pôvodný žalobca nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku na žalobcu konal v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách). Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.
8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Mal za to, že schopnosť splácať úver bolo riadne zistené a právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch riadne splnil. Podľa názoru odvolateľa je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
10. Dňa 26.7.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitný subjekt na stranu žalovaného. Súdom prvej inštancie boli žalované vyzvané, aby v lehote 10 dní oznámili súdu či súhlasia s tým, aby občianske združenie vystupovalo ako osobitný subjekt na strane žalovaných s doložkou, že ak sa v lehote nevyjadria súd bude mať za to, že s pribratím nesúhlasia.
11. Na výzvu súdu podala vyjadrenie žalovaná v 1.rade s tým, že zaslala kópiu uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej v 1. rade.
12. K oznámeniu o vyhlásení konkurzu na žalovanú v 1. rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v zmysle ust. § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Zákon o konkurze“) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b).
13. Pred tým, než Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 C.s.p. vec prejednal a rozhodol o podanom odvolaní žalobcu v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario), zaoberal sa podaním žalovanej v 1. rade oznámením o vyhlásení konkurzu, overil si vo verejnom registri a teda údajov z Obchodného vestníka č. 77/2019 s dňom vydania 18.04.2019, pod č. T zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 2OdK/230/2019 zo dňa 11.4.2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: C. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX J., ktorá v prejednávanej veci vystupuje v procesnom postavení žalovanej v 1. rade a do funkcie správcu bol ustanovený I.. E. J., so sídlom Y. XX, XXX XX G., W. XX XXX XXX.
14. Podľa ustanovenia § 167e odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
15. Podľa ustanovenia § 166a odsek 1 Zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
Podľa odseku 2 pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
16. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v Zákone o konkurze dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti Zákona o konkurze) alebo splátkovým kalendárom. Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a Zákona o konkurze) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené
z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b Zákona o konkurze) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e Zákona o konkurze).
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.10.2018 domáhal toho, aby súd zaviazal žalované v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy vo výške 13 504, 35 eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/230/2019 zo dňa 11.4.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovanej v 1. rade.
18. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej v 1. rade sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej v 1. rade, boli naplnené predpoklady na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce súdne konanie voči žalovanej v 1. rade s poukazom na § 167e odsek 1 Zákona o konkurze zastavil.
19. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovanými ako dlžníčkami bola dňa 14.08.2014 uzatvorená Zmluva o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (13.750,- eur), výška mesačnej splátky (223,- eur), počet mesačných splátok (120), celková čiastka (26 806,55 eur), dátum prvej platby (25.9.2014), dátum konečnej splatnosti (25.8.2024), úroková sadzba (14,9 % p.a.), RPMN banky (16,57 %), priemerná RPMN na trhu (11,89 %), poistenie (nepoistený úver). Podaním zo dňa 12.10.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že sú viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 1 300,91 eur a zároveň ich vyzval k splateniu v lehote 15 kalendárnych dní. Podaním zo dňa 29.10.2015 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 29.10.2015 a žiadal uhradiť v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia dlžnú sumu vo výške 14.621,71 eur.
22. Podľa ustanovenia § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa odseku 2, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
24. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
25. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.
26. K odvolacej námietke odvolateľa, že schopnosť splácať predmetný úver bolo riadne zistené odvolací súd uvádza nasledovné:
Z obsahu spisu (č.l. 74 až 87) vyplýva, že právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaných dopytom do úverového registra a dopytom v Sociálnej poisťovni. Na základe predložených reportov mal za to, že schopnosť splácať úver bolo riadne zistené a právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o spotrebiteľských úveroch splnil. Aj keď žalobca skúmal príjem žalovaných pred vstupom do zmluvného vzťahu, uvedené nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, celkové mesačné výdavky žalovaných, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaných splácať dlh zo zmluvy.
27. Žalovaná v 1. rade deklarovala čistý príjem vo výške 410,- eur, okrem konsolidovaných úverov mala úver aj v inej finančnej inštitúcií, s mesačnou splátkou vo výške 390,- eur a kontokorentný úver s úverovým rámcom 480,- eur a vyčerpanou sumou vo výške 372,- eur, žalovaná v 2.rade deklarovala čistý príjem vo výške 350,- eur, za týchto okolností odvolací súd má za to, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou a neskúmal náležite výdavky žalovaných či sú schopné splácať úver vo výške 13.504,35 eur s mesačnou splátkou vo výške 223,- eur, ak po odpočítaní všetkých výdavkov im zostala suma na živobytie vo výške 128,40 eur.
28. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pôvodný žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda nemohol pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Zákonným predpokladom pre postúpenie pohľadávky je v zmysle ust. § 92 odsek 8 zákona o bankách spôsobilý predmet postúpenia a teda pohľadávka alebo jej časť, ktorá už je splatnou, za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom, čo dlžník je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, ak Zmluvu o postúpení pohľadávky určil ako neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka a žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol.
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.apríla 2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R60/2018 konštatoval cit.: „ Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť“.
30. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
31. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa im ich náhrada nepriznáva.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).