Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: X.. Y. P., B.. XX. XX. XXXX, X. T. S. Č.. XX, X. X., zastúpená advokátom: JUDr. Ivan Heger, Na Troskách č. 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: orex travel s. r. o., IČO: 45 942 536, Dunajská ul. č. 8, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Torňoš, Tomášikova ul. č. 50/D, Bratislava, o zaplatenie istiny 300 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. júna 2019, č. k. - 32, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 5, 05 % zo sumy 300 eur odo dňa 01. 12. 2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na č. Ú.. U. a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške nároku rozhodne samostatným uznesením, následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a vecne splnením zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko vzhľadom na prístup žalovaného k riešeniu sporu, považoval takýto postup vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke za spravodlivý a efektívny. Uviedol, že žalovaného vyzval uznesením zo dňa 14. 09. 2018, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 11. 2018, aby sa vyjadril k žalobe ( ), spolu s procesným poučením aj pre prípad nesplnenia procesnej povinnosti vyplývajúcej z uznesenia, avšak žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril a následne v súvislosti so stanoveným termínom pojednávania na deň 14. 03. 2019 písomne, podaním doručeným dňa 12. 03. 2019 požiadal o zmenu termínu pojednávania z dôvodu, že sa dal v konaní právne zastupovať advokátom, ktorý sa nemôže pojednávania zúčastniť zo zdravotných dôvodov, o čom predložil kópiu lekárskej správy, a preto informoval žalobcu o žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, žiadosť žalovaného akceptoval a vo veci stanovil nový termín na deň 04. 06. 2019. Poukázal na skutočnosť, že predvolanie na nový termín pojednávania bol sporovým stranám riadne doručený, právnemu zástupcovi žalovaného dňa 03. 04. 2019 s tým, že do termínu pojednávania žalovaný ani prostredníctvom právneho zástupcu súdu, ani žalobcovi nedoručil svoje vyjadrenie k podanej žalobe, pričom procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany, keď vyjadrenie k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu a v prípade, ak sa žalovaný bezdôvodne včas a riadne nevyjadrí

k žalobe a je poučený o následkoch nesplnenia svojej povinnosti, môže súd vec rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. , a vecne tým, že podľa zásady úspechu priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia ( v spojení s ) a navrhol ho zrušiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. Namietol, že neboli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko neboli súčasne splnené podmienky uvedené v , kde je uvedené slovo „vrátane“ .... inak povedané, že zákon ukladá súdu, aby ho poučil o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, nakoľko v predmetnom uznesení, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva, ho nepoučil o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie pre prípad, ak nesplní uloženú povinnosť sudcovskej koncentrácie s tým, že v tejto fáze konania nebol právne zastúpený. Uviedol, že súd prvej inštancie nariadil v predmetnej veci pojednávanie, zaslal predvolanie na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 04. 06. 2019, ktorého sa zúčastnil jeho právny zástupca, prečo nárok neuznáva a namietol právne vady žaloby a nároku žalobkyne. Namietol, že po vyjadrení súdu na pojednávaní, že sú splnené podmienky na vynesenie rozsudku pre zmeškanie podľa jeho právny zástupca namietol, že nie sú, nakoľko nebol o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v uznesení poučený s tým, že súd prvej inštancie neaplikoval na daný prípad celé znenie právnej vety v ods. a) tak, ako je to zrejmé zo zápisnice z pojednávania str. 2 ods. a jeho námietke sa v odôvodnený (zrejme v odôvodnení, pozn. odvolacieho súdu) rozsudku nevenoval.

3.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ho navrhuje odmietnuť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný nepopiera doručenie uznesenia, ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie k podanej žalobe, pričom súčasťou predmetného uznesenia bolo aj poučenie o procesných právach a povinnostiach, vrátane poučenia v zmysle ustanovenia , teda toho poučenia, o ktorom žalovaný tvrdí, že sa mu ho nedostalo s tým, že pokiaľ tvrdí, že toto poučenie nebolo obsiahnuté v samotnom uznesení, ide o jeho veľmi extenzívny výklad podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, nakoľko je prebytočné, aby súd žalovaného duplicitne upozorňoval na následky nesplnenia povinnosti aj v samotnom texte uznesenia, keď ho o tom vyrozumel už v poučení, ktoré bolo súčasťou uznesenia a doručené mu spolu s uznesením, s poukazom na to, že samotný žalovaný ani nemal v záujme sa k žalobe v súdom stanovenej lehote vyjadriť a chcel tak urobiť až na prípadnom pojednávaní, ako to sám na pojednávaní uviedol. Uviedla, že aj tvrdenie žalobcu (zrejme žalovaného, pozn. odvolacieho súdu), že pri doručení uznesenia s procesným poučením nebol zastúpený advokátom je irelevantné, nakoľko zákon v danej veci nerozlišuje medzi účastníkom zastúpeným advokátom a advokátom nezastúpeným. Poukázala na správanie žalovaného ako pred, tak aj počas samotného konania, keďže si neplnil svoje zákonné povinnosti ani pred podaním žaloby, kedy reklamáciu zájazdu nevybavil v zákonom stanovenej lehote, a to ani po niekoľkých urgenciách z jej strany a následne, počas konania sa od doručenia žaloby k tejto nevyjadril, čím nesplnil súdom uloženú povinnosť, a to ani potom, ako sa nechal zastúpiť advokátom, keď na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že mali záujem sa k žalobe vyjadriť až na pojednávaní, pričom ani toto tvrdenie žalovaného neobstojí, nakoľko takýto postup sa prieči základným princípom podľa a Uviedla, že žalovaný svojim nekonaním súdu znemožňuje naplnenie ustanovenia , ktoré ukladá rozhodnúť vo veci pokiaľ možno na jednom pojednávaní, a preto postup žalovaného, ktorý si „nechával" vyjadrenie až na prvé pojednávanie znemožňuje naplnenie vyššie uvedeného, nakoľko svoje tvrdenia by mal podložiť aj dôkazmi, ku ktorým by žalovaná (zrejme žalobkyňa, pozn. odvolacieho súdu) následne mala mať možnosť sa vyjadriť v primeranej lehote, čo konanie predĺži a aj predraží. Poukázala na skutočnosť, že takéto konanie žalovaného, kedy sa do pojednávania absolútne žiadnym spôsobom k podanej žalobe nevyjadril, je teda jasným porušením zásady hospodárnosti konania, ako aj porušením súdom uloženej povinnosti, pričom žalovanému nič nebránilo, aby sa k žalobe vyjadril v stanovenej lehote, ktorú ani nežiadal predĺžiť. Uviedla, že žalovaný dlhodobo vykonáva všetky kroky k tomu, aby čo najviac predĺžil celý proces (nezákonné vybavovanie reklamácie takmer rok, nesplnenie súdom uloženej povinnosti vyjadriť sa k

žalobe) a aj v prípade odvolania ide zo strany žalovaného len o účelové predlžovanie sporu a zjavné zneužívanie práva, ktoré v žiadnom prípade nesmie požívať akúkoľvek právnu ochranu.

4.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že sa v ňom nevenuje všetkým vecným a právnym odôvodneniam, ktoré v odvolaní uviedol a pre ktoré navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, ale sa venuje iba námietke žalobcu (zrejme žalovaného, pozn. odvolacieho súdu), že neboli splnené podmienky podľa , avšak bez opomenutia necháva ním uvádzaný dôvod porušenia ust. Uviedol, že sa nedopustil zneužitia práva a jeho konanie nie je účelové, nakoľko iba využil zákonné mu garantované právo spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je dvojinštančnosť konania a práva účastníka konania podať riadny opravný prostriedok a práva domáhať sa posúdenia správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom tam, kde mu to zákon umožňuje s tým, že sa plne pridržiava dôvodov a skutočností, ktoré uviedol v odvolaní. Poukázal na skutočnosť, že pre posúdenie oprávnenosti odvolania je irelevantne (zrejme irelevantné, pozn. odvolacieho súdu) posudzovať, či sa chcel k žalobe vyjadriť až na pojednávaní a že riadne a včas nevybavil reklamáciu, nakoľko namietal, že mu nebolo doručené procesné poučenie o možnosti rozhodnúť podľa Namietol, že aj keby boli splnené podmienky podľa , súd opakovane nariadil pojednávanie, pričom do času tak prvého termínu, ako aj druhého termínu pojednávania, nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom na pojednávanie sa riadne dostavil, a preto nedošlo k sťaženiu naplnenia ust. , neporušil ustanovenia uvedené v poučení k pojednávaniu, že pokiaľ sa nedostaví, môže byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, naviac pojednávanie bolo začaté a k žalobe sa na pojednávaní vyjadril. Uviedol, že už v čase nariadenia prvého pojednávania, ktoré bolo z dôvodu PN jeho právneho zástupcu odročené, bolo zrejmé, že sa k žalobe nevyjadril a napriek tomu súd nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ale nariadil nové pojednávanie na termín 04. 06. 2019.

5.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej replike uviedla, že nevidí žiadne žalovaným tvrdené porušenie ust. , ktoré ako ďalšie žalobcom (zrejme žalovaným pozn. odvolacieho súdu) v odvolaní uvedené ustanovenie navyše vôbec nepojednávajú o podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie, dokonca ustanovenie ani len neexistuje, a preto je odvolanie žalovaného v tejto časti zmätočné, pričom vychádzajúc z obsahu podaného odvolania a následného vyjadrenia žalovaného sa však možno domnievať, že žalovaný mal na mysli splnenie podmienok podľa , nakoľko však predmetné ustanovenie nemá žiadny význam pre posúdenie naplnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nemá význam sa k nemu ďalej bližšie vyjadrovať. Opätovne uviedla, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie považuje za splnené, keď zákon jednoznačne umožňuje, aby súd rozsudkom pre zmeškanie rozhodol aj na pojednávaní, resp. pred jeho otvorením, a preto postupoval a rozhodol súd správne, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že pred otvorením pojednávania bolo zistené, že neexistuje možnosť zmierlivého vyriešenia veci. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ by nedošlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie a žalovaný by popieral jej nárok (ako vyplynulo aj z neúspešnej snahy súdu na zmierlivé vyriešenie veci), musel by žalovaný svoje tvrdenia aj preukázať, čo by si nevyhnutne vyžiadalo vykonanie dokazovania a pojednávanie by sa muselo s najväčšou pravdepodobnosťou za týmto účelom odročiť, čo v spojení so skutočnosťou, že žalovaný sa od začatia konania k žalobe nevyjadril, a to ani po prevzatí právneho zastúpenia advokátom, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania ako aj so zásadou rovnosti sporových strán. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že rozsudkom pre zmeškanie bolo rozhodnuté po tom, ako sa k žalobe na pojednávaní vyjadril, nakoľko z ustanovenia nevyplýva podmienka účasti, resp. neúčasti žalovaného na pojednávaní, keďže táto podmienka sa vyskytuje len pri ustanovení , ktoré však upravuje vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z úplne iných dôvodov ako je tomu u ustanovenia a tieto dve ustanovenia nemožno stotožňovať, ani vzájomne podmieňovať, pričom zákon súdu teda žiadnym spôsobom neprikazuje, kedy musí rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia rozhodnúť, naopak necháva mu dostatočnú voľnosť. Uviedla, že nakoľko súd v prejednávanej veci zistil, že nie je možné zmierlivé vyriešenie sporu a ďalšie pokračovanie v konaní by malo za následok len navyšovanie trov, a to výlučne z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovaného riadne a včas sa k žalobe vyjadriť, bol postup súdu mimoriadne správny, keď postupoval v zmysle ustanovenia , pričom boli

zároveň splnené všetky podmienky na vydanie predmetného rozsudku, a to vrátane riadneho poučenia o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie, ako bližšie uviedla aj v replike na odvolanie žalovaného, na ktorú odkázala s tým, že vydanie rozsudku pre zmeškanie je nutné vnímať aj ako akýsi druh sankcie voči tej sporovej strane, ktorá neplní svoje povinnosti a je dôležité za účelom ochrany a dodržania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania (ČI. 17 ).

6.

Žalovaný, ktorému bolo uvedené vyjadrenie doručené dňa 21. 12. 2019 (resp. jeho právnemu zástupcovi), sa k nemu nevyjadril.

7.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. a ust. ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. ) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. januára 2020 podľa ust. v spojení s ust. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. ), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

8.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie splnenia podmienok súdom prvej inštancie na vydanie kontumačného rozsudku, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel.

9.

( účinný od 01. 07. 2016) upravil možnosť súdu rozhodnúť o žalobe v ust. , t. j. vydať tzv. kontumačný rozsudok aj v prípade procesnej pasivity žalovaného, za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok, že žalovanému bola uložená povinnosť v určenej lehote sa písomne vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil ( ), v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ( ) a doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

10.

Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.

11.

Podľa Čl. 6 ods. 1 , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

12.

Podľa Čl. 12 , na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

13.

Podľa Čl. 48 ods. 2 veta prvá , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14.

Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15.

upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ) a je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie.

16.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 14. septembra 2019, č. k. - 15, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 11. 2018 vyzvaný, aby sa písomne k žalobe vyjadril v lehote 15 dní, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré poukazuje a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadnuť, keď odôvodnenie tohto uznesenia obsahuje všetky procesné poučenia pre stranu sporu (, , , , , , , a ) a zároveň spolu s daným uznesením bolo žalovanému doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, obsahujúce aj poučenie o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie ( ), avšak žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril (15 - dňová lehota žalovanému uplynula dňa 10. 12. 2018) a žiadne prostriedky procesnej obrany nepredložil, pojednávania vytýčeného na 14. 03. 2019 sa nezúčastnil, keď svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti svojho právneho zástupcu, ktorému dňa 08. 03. 2019 udelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní, a preto súd prvej inštancie pojednávanie odročil na 04. 06. 2019, na ktorom v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného skonštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že uznesenie, ktorým bo vyzvaný na vyjadrenie mu bolo doručené do vlastných rúk ešte dňa 23. 11. 2018 spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu, z dôvodu ktorého považoval prvoinštančný súd podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného za splnené.

17.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že procesné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku splnené neboli, nakoľko uznesenie, ktorým bol vyzvaný vyjadriť sa k žalobe, na označenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, na pripojenie listín a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd už prihliadnuť nemusí, neobsahovalo poučenie o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko samotné uznesenie síce dané poučenie neobsahovalo, avšak ako vyplýva z obsahu spisu, resp. z elektronickej doručenky, žalovanému bolo spolu s uznesením doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu (viď č. l. 16 a 17 spisu), z dôvodu ktorého bolo nutné obranu žalovaného posúdiť ako irelevantnú a zavádzajúcu.

18.

V posudzovanej veci ide o kontumačný rozsudok podľa , pričom ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalovaný, resp. ani jeho právny zástupca sa nielenže nevyjadril k žalobe v stanovenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia, t. j. do 10. 12. 2018, ale žiadne vyjadrenie k žalobe nepredložil ani do prvého pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie (14. 03. 2019), ktorý ospravedlnenie jeho neprítomnosti na ňom akceptoval, ale ani na

ďalšom pojednávaní dňa 04. 06. 2019, na ktorom jeho právny zástupca iba uviedol, že podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie splnené nie sú, nakoľko uznesenie, ktorým bol vyzvaný sa k žalobe vyjadriť, poučenie podľa neobsahovalo.

19.

Odvolací zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol správne, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku ako procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, predstavujúcou stratu sporu vo forme vyhovujúceho rozsudku pre zmeškanie žalovaného, z dôvodu ktorého tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa a

20.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).