Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. januára 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej, prísediacich Slavomíra Zelinu a JUDr. Dušana Modranského v trestnej veci proti obžalovanému S. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno b/ odsek 3 písmeno d/ účinného s poukazom na jednohlasne, takto

rozhodol:

Obžalovaný

S. W., nar. XX.XX.XXXX v X. X. Q., trvale bytom F. D. XXX/XX, O.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezistenej doby v roku 2015 do 26. 12. 2018 v rodinnom dome na ulici F. D. XXX/XX v O. v priebehu dennej doby, ale aj v dobe nočného kľudu, opakovane celý týždeň v jednom mesiaci a následne aj počas rôznych nasledujúcich rôznych dní, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával manželke U. W., vyhrážal sa, že ju zabije alebo že zabije seba, budil ju v čase, keď spala a žiadal ju, aby mu išla kúpiť alkohol, stalo sa, že ju udrel po ústach a následne aj päsťou, v dôsledku čoho jej rozťal peru, hádzal po nej poháre, keď kričala, chytal ju za tvár, aby bola ticho, stalo sa, že do nej sotil, keď bola na balkóne, vyhrážal sa podpálením domu a že manželke U. W. nič nenechá, keď mu povedala, že chce odísť, došlo aj k tomu, že dom polial benzínom, manželke U. W. pri tom, ako sa snažila zabrániť mu požívať alkohol, povedal, že ju pichne spredu do hrdla a názorne na jej krku ukázal, odkiaľ jej vyjde nôž von, pričom uvedené konanie obžalovaného S. W. jeho manželka U. W. ťažko znášala a mala obavy z jeho útokov, prejavili sa u nej problémy so spánkom ako aj problémy so žalúdkom,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a, písmeno b/ .

z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa s použitím Trestného na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa , s poukazom na písmeno a) , súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa písmeno i/ súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa písmeno d/ súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 22.5.2019 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného S. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel, zotrval na výpovedi z prípravného konania a na svoju obranu uviedol, že pred manželkou nepil, lebo vedel, že neznáša alkohol. Častejšie začal piť od roku 2018, už aj predtým mal problém s alkoholom. V období, ktoré sa mu kladie za vinu pil dvakrát alebo trikrát do týždňa a to dve deci tvrdého alkoholu a jedno pivo, stalo sa že, nepil aj dva, tri týždne. Alkohol si väčšinou kupoval sám, manželku prosil, aby mu išla kúpiť pivo, nesprávala sa k nej hrubo. Keď si vypil, vykrikoval manželke neveru, hádky vyvolávala ona, bránila mu v požívaní alkoholu, bránila mu, aj keď si chcel vypiť iba jedno pivo. Doma nábytok nerozbíjal, dom postavil on, vážil si svoje veci. Manželke sa nevyhrážal zabitím, je pravda, že raz buchol po stole a keď na neho kričala, chytal ju za ústa, aby bola ticho. Manželke vulgárne nadával, ale nikdy ju fyzicky nenapadol, neudrel ju, raz ju chytil za tvár, vtedy si zvnútra rozťala peru. Po manželke nehádzal predmety. K tomu, že mal podpáliť dom, ho doviedla celková situácia u nich doma, dom postavil zo svojich peňazí, o svojich peniazoch rozhodovať ale nemohol, jeho peniaze míňala manželka so svokrou a deťmi, vtedy našiel trochu technického benzínu a opýtal sa svokry, či sa má v tom dome podpáliť. Manželke sa nevyhrážal podrezaním, to ona mu povedala, že má chuť ho podrezať, keď je opitý. Ich manželské hádky mohli občas počuť aj ich dve dcéry P. a Q.. Spolu s manželkou majú 5 deti, ani jedno dieťa sa ho nebojí.

V prípravnom konaní na svoju obranu obžalovaný uviedol, že nepopiera, že svojej manželke nadával, ale to bolo dávno, keď zistil, že ho manželka podvádza, preto si aj myslí, že Q. nie je jeho dcéra. Keď mal vypité, manželka sa s ním hádala, neznášala alkohol. Počas hádok si navzájom vulgárne nadávali. Manželke sa nevyhrážal zabitím, nie je pravda, že ju chcel prepichnúť nožom, práve ona sa mu vyhrážala, že ho zareže, keď bude opitý, preto skrýval kuchynské nože. Zároveň poprel, aby manželku v noci budil s tým, aby mu šla kupovať alkohol. Dvakrát ju poslal v noci pre alkohol, ale to ju prosil. Doma veci nerozbíjal, nehádzal. Manželku nebil, raz ju sotil na balkóne a keď jej strelil facku, ona mu dve vrátila.

Svedkyňa poškodená U. W. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyjadrila ľútosť nad tým, čo urobila. Jedinou výpoveďou zničila ich manželstvo. Uviedla, že s obžalovaným žili normálne. Posledných 5 mesiacov predtým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, bolo veľmi náročných. Zomrel jej brat, kolaudovali dom, do toho prišli Vianoce a keď obžalovaný pil piaty deň vkuse, pretiekol pohár jej trpezlivosti a podala trestné oznámenie. Bola zúfalá a nervózna z neho, chcela mu ublížiť. Počas žalovaného obdobia si obžalovaný vypil asi raz za mesiac, potom sa pohádali, párkrát odišla z domu, aby ostal sám a potom sa vrátila domov. Keď si vypil bol ospalý, malátny, ona neznášala, keď mal vypité, sedel doma ako prasiatko, pozeral na ňu pripitými očami, správal ku nej dobre, len ona sa s ním hádala, počas hádok obžalovaný na ňu fyzicky neútočil. Dvakrát sa stalo, že počas hádky mu strelila facku a on jej to vrátil. Dvakrát ju pýtal, aby mu išla kúpiť alkohol. V roku 2017 bol obžalovaný hospitalizovaný na psychiatrii v D., v tom čase asi dva týždne pil, predchádzalo tomu jeho vyhrážanie, že podpáli dom, využila to a zavolala RZP-čku. Po návrate nepil 6 týždňov a potom

si znova vypil. Snažila sa mu brániť v požívaní alkoholu, nijako sa jej nevyhrážal. Nevyhrážal sa ani jej mame, len ju pýtal alkohol. Počas hádok si vzájomne vulgárne nadávali. V decembri mu strelila facku, obžalovaný jej to vrátil, vtedy si rozťala peru a raz, keď išiel na balkón, tak do nej buchol. Nevyhrážal sa jej, že ju pichne nožom, to si vymyslela. Vyčítal jej, že míňa peniaze.

V prípravnom konaní poškodená dňa 27.12.2018 vypovedala, že posledné 3 roky manžel začal užívať alkohol vo väčšej miere, čím viac mu dohovárala, tým viacej sa to stupňovalo. Spočiatku pil raz za mesiac a to tak, že týždeň vkuse ťahal, potom mal pauzu, potom dva týždne pil a dva týždne nepil, od 1.11.2018 pil vkuse. Pauzu mal, keď bol hospitalizovaný na psychiatrii v D. v roku 2017, po návrate nepil asi tri týždne. V D. bol aj od 27.11.2018 asi dva týždne, po návrate nepil asi 5 dní a od 18.12.2018 sa rozpil tak, že sa nedal zastaviť. Keď mal vypité, bol strašne agresívny, musela mu ísť kupovať alkohol, kedy si zmyslel. Hádal sa s ňou v jednom kuse, vyhrážal sa jej, odmietol sa liečiť zo závislosti na alkohole. Vulgárne jej nadával, že je kurva, že spí so švagrami, vulgárne nadávky jej nevadili, vadilo jej, že do toho ťahal rodinu. Párkrát sa jej vyhrážal zabitím, hlavne, keď sa mu postavila a odporovala mu. V noci ju budil, aby mu šla kúpiť alkohol. Strelil jej aj po papuli a keď mu vrátila, vtedy ju udrel päsťou a rozťal jej peru. Je pravda, že aj ona mu vylepila po papuli. Udrel ju dvakrát, na kopci a v posteli. Hádzal po nej poháre. Keď veľa kričala, chytal ju za ústa, aby bola ticho. Dcéra P. sa veľmi bála, utekala k babke. Raz, keď fajčila na balkóne, prišiel obžalovaný za ňou opitý a vtedy do nej sotil. Vyhrážal sa, že podpáli dom, tento aj polial benzínom a vtedy privolala RZP. Manžela sa bojí, nevie, kedy ju chce udrieť, kedy jej chce vyznať lásku. Keby sa vrátil domov z väzby, bola by v napätí, či bude piť, priznala, že aj ona mu vylepila po papuli. Udrel ju dvakrát, na kopci a v posteli.

Poškodená pri výpovedi dňa 29.1.2019 vypovedala, že jej manžel, je už mesiac vo väzbe, prehodnotila ich spoločný život a prišla na to, že jej chýba v bežnom živote, že ho má v rada a že si uvedomila, že ona vyvolávala hádky. Chcela sa mu iba pomstiť, aby nepil aby sa šiel liečiť. Obžalovaný sa jej nevyhrážal zabitím, vždy bola ona prvá, ktorá mu strelila facku. Stačilo, keď sa pozrel na pohárik a už bola nervózna. Poprela, že jej mal ukazovať, ako ju prepichne nožom, nemá z neho strach. Je manžel nikdy fyzicky nenapadol deti P. a Q.. Hádky vznikali u nich doma len kvôli alkoholu, finančné problémy nemali. Ona alkoholikov neznáša. Obžalovaný ju poslal dvakrát pre alkohol. Dvakrát ju fyzicky napadol. V čase, keď bola podať na manžela trestné oznámenie, mala na neho nervy. Myslela si že mu bude nariadené protialkoholické liečenie a nie, že ho zavrú.

Vzhľadom k tomu, že svedkyňa poškodená sa odchýlila v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede súd tento rozpor odstránil postupom podľa ustanovenia , . Po predložení zápisnice o jej skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov, svedkyňa poškodená zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania, pričom zmenu výpovede odôvodnila tým, že obžalovanému chcela ublížiť, niečo si vo výpovedi vymyslela a prikrášlila. Manžela miluje, chce s ním ostať, doma jej chýba. Podaním trestného oznámenia chcela dosiahnuť, aby manžel prestal piť. Nikým nebola navádzaná ako vypovedať, študovala si to na internete.

Svedkyňa P. Č. - svokra obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vypovedať odmietla. Súd postupom podľa prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 27.12.2018, kde uviedla, že keď je obžalovaný triezvy, je skutočne dobrý chlap, nemôže mu nič vyčítať, je pracovitý. Keď má vypité, posiela jej dcéru pre pálenku, háda sa s jej dcérou, vulgárne jej nadáva, že je kurva, sem tam jej povie, že jej jednu strelí. Ona k nim hore nechodí. S obžalovaným si v poslednom čase nerozumie pre alkohol, obžalovaný pije tak raz za mesiac alebo za dva mesiace. Nevidela, aby obžalovaný udrel jej dcéru. Keď dcéra nechcela ísť pre alkohol, tak sa jej vyhrážal zabitím. Dcéra vtedy plače, alebo sa ide von vyvetrať. Obžalovaný jej dvakrát rozbil dvere, hľadal u nej alkohol. Kričí aj po deťoch, dcéra P. plače, dcéra Q. to až tak neprežíva. Má vedomosť o tom, že obžalovaný sa vyhrážal jej dcére zabitím, že ju podreže nožom, toto vie od obžalovaného. Ona z obžalovaného strach nemá, keď sa vyhrážal, že podpáli dom, zobrala ho polícia a RZP do D.. Keby nepil, bol by dobrý chlap. Ju fyzicky nikdy nenapadol, ani sa jej nevyhrážal.

Svedkyňa U. Y., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a uviedla, že počas žalovaného obdobia už nežila s rodičmi v spoločnej domácnosti, avšak ich domácnosť navštevovala pravidelne, takmer denne. Je pravda, že si otec vypil, mame to vadilo, vykrikovala mu, že nie sú porobené veci, roznášala po rodine, že otec pije, to sa otcovi nepáčilo. Prosil ju, aby to ostalo medzi nimi, že sú to len ich problémy. Keď bol otec opitý, mama buď odišla z domu,

alebo keď doma ostala, otec šiel spať. Nie je pravda, že otec mamu týral, nebil ju. To je všetko, čo chcem uviesť. Otec si dal po robote pivo, ak bola nejaká oslava, vtedy si vypil viac a pil ešte aj 2 dni po oslave. Keď mama vybľakla na otca, vybľakol aj on na ňu, keď zaťala zuby a nejako to prežila, on si šiel ľahnúť. Vulgárne mame nadával v afekte a v zlosti, nebola svedkom žiadnych otcových vyhrážok. Nemá vedomosť, že by otec chcel podpáliť dom. Sestra Q. sa sťažovala na otca, u nechcel púšťať vonku s kamarátmi, lebo mala zlé známky v škole, z toho dôvodu ju nechcela púšťať vonku ani mama, ona to potom rýchlo zvalila na otca, že to preto, lebo je opitý. Je pravda, že otec buchol po stole alebo po dverách. Od babky má vedomosť že, otec chcel podpáliť dom, už mal možno toho všetkého dosť, stále bol krik v dome.

Svedkyňa P. W., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že minulý rok bol pre jej mamu veľmi ťažký, prechádzala ťažkým obdobím, trpela stratou svojho brata, ktorý zmizol, našli sa len jeho pozostatky, prechádzala menopauzou, kolaudoval sa dom, všetko na ňu doliehalo a preto možno jej správanie hodnotiť ako prehnané a skratové, netvrdí, že otec nepil, vypil si, ale nebolo to nič hrozné. Mame tým išiel na nervy a ona vyvolávala konflikty. Aj na Vianoce v roku 2018 v ňom hľadala oporu, no túto v ňom nenašla. K nej a súrodencom sa správal otec dobre, nikdy sa ho nebáli, mama teraz trpí fyzicky aj psychicky, má výčitky, nechcela aby to takto dopadlo. V žalovanom období žila s rodičmi v spoločnej domácnosti, v máji roku 2016 pracovala v Y., chodila domov pravidelne aj na dlhšiu dobu, zvykla byť doma aj mesiac a videla vplyvom alkoholu správanie otca. Keď mal vypité, majstroval, potom šiel hore spať, mama začala hádky. Nebola svedkom žiadnych vyhrážok, ani nadávok, ani fyzických útokov otca na matku o tom, že otec chcel podpáliť dom, vedomosť nemá, rovnako ani o tom, že otec budil mamu v noci, aby mu šla kupovať alkohol. Zhodne tak vypovedala svedkyňa aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa Q. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemala vedomosť o nejakých vážnych problémoch obžalovaného a poškodenej, riešili problémy ako každá rodina. Navštevovali sa pomerne často, keďže navzájom sú krstnými rodičmi svojim deťom, pomáhali si aj pri výstavbe rodinných domov, nemala vedomosť o nejakých problémoch v súvislosti s požívaním alkoholu v ich rodine. V jej prítomnosti si nenadávali. Nebola svedkom fyzických útokov obžalovaného na poškodenú, nevyskakoval, keď mal vypité.

Podľa sa súd oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom a to výsluchom osoby mladšej ako 18 rokov Q. W., ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že keď bol otec opitý, trieskal, hádzal vecami, nadával. Keď chcel alkohol, niekedy aj neskoro večer alebo ráno, budil celý dom, aby mu niekto išiel pre fľašu, ináč bol agresívny. Chodil otravovať babku, nadával jej, hádal sa s babkou, s ňou, aj s jej staršími sestrami. Otec máme vulgárne nadával, že je kurva, piča. Nepočula, aby sa otec vyhrážal máme nožom. Raz, keď bola vo vedľajšej izbe, videla, ako sa otec zahnal na mamu, nevie, či ju udrel. Vyhrážal sa, že jej prijebe, že ju zabije, myslí si však, že by to neurobil. Keď ma otec vypité, vulgárne nadáva aj jej, snaží sa ho ignorovať, už ho asi nemá rada, sprotivil sa jej, keď počula ako hovorí, že nie je jeho dcéra. Keby sa otec vrátil teraz domov, nebála by sa ho. On nie je taký zlý, len nemá vôľu prestať piť.

Súd postupom podľa oboznámil výpoveď svedkyne osoby mladšej ako 14 rokov P. W., ktorá pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla že počula ako sa ocko háda s mamkou, videla ocko opitého, kričal na ňu. Nevidela, aby ocko mamku bil, ale počula, ako jej nadávala vulgárne, že je piča. Bála sa o mamku, keď sa ocko s mamkou hádal, že jej niečo spraví, väčšinou kričal, búchal, vravel, že ju zabije. Od má ocka rada a bojí sa ho, len keď má vypité. Keby sa vrátil domov, bála by sa, že začne znova piť.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru psychológia F.. Ľ. E., ktorá zotrvala na záveroch znaleckého posudku a uviedla, že znalecky boli vyšetrené manželka obžalovaného U. W. a dcéry Q. W. a maloletá P.H. W.. U žiadnej zo svedkýň nebola psychologickým vyšetrením zistené závažná porucha vnímania myslenia a správania, ktoré by mali vplyv na ich schopnosť zúčastňovať sa potrebných vyšetrovacích úkonov. U U. W. sa jedná o osobu s priemernými intelektovými schopnosťami s priemernými pamäťovými schopnosťami. Neboli u nej zistené poruchy vnímania v zmysle halucinácií, dokáže popísať prežité udalosti bez dopĺňania detailov na podklade vlastných predpokladov alebo skúseností, ale je u nej prítomná tendencia k odbrzdenosti na verbálnej úrovni, to znamená, že môže povedať najmä v afektívnom rozrušení viac ako videla, či počula. Jej osobnosť je diferencovaná, je priťahovaná okolnosťami zvonku, má bohatú fantáziu. Výrazná je u nej afektívna zložka, je náladová

so spormi k výbušnosti. Má sklon reagovať výrazne aj na menej významné podnety. Vystupňovaná je u nej úzkosť, ktorú nedokáže adekvátne spracovať a často koná aj intolerantne voči ostatným ľuďom. Má potrebu hľadať oporu u niekom silnejšom, naviazať sa na niekoho. Jej vzťahy môžu byť konfliktné práve pre jej tendenciu reagovať na všetko veľmi osobne. V čase vyšetrenia boli u nej výrazné disimulačné tendencie, teda snaha nepovedať nič významné a bol v tom čase výrazne vystupňovaní pocit neistoty a potreba bezpečia a okolia. Ako bolo uvedené disimulácia sa prejavovala najmä bagatelizovaním toho, čo povedala vo svojej predchádzajúcej výpovedi. Jej odpovede boli neucelené, neustále zdôrazňovala iba svoje neadekvátne reakcie. Z psychologického hľadiska bolo jej správanie počas znaleckého vyšetrovania veľmi nápadné, až neprirodzene sa snažila zvýrazňovať svoju vlastnú vinu. Jedným z motívov sa javila aj zhoršená finančná situácia po uväznení manžela, ale i blížiaca sa svadba dcéry, ktorá mala podľa jej vyjadrenia otca rada. U menovanej neboli u nej zistené príznaky postraumatickej stresovej poruchy, ani vážne depresívne a neurotické príznaky, ktoré by svedčili pre rozvinutý syndróm týranej osoby. U Q. W. sa jedná o osobnosť s podpriemernými intelektovými schopnosťami. Jedná sa o osobnosť nezrelú vo vývine s chudobnou afektívnou zložkou s malým rozhľadom a zameraním skôr na vlastné prežívanie. Má bohatú predstavivosť a správanie je energické na činnosť zamerané s horšou prispôsobivosťou a správanie sa veľmi často môže javiť ako neadekvátne, miestami až drzé. Môžu sa objaviť otvorené, navonok zamerané agresívne prejavy. V čase vyšetrenia bola u nej vystupňovaná potreba bezpečia. Neboli u nej zistené poruchy vnímania. Pamäťové schopnosti sú bez závažnej poruchy. Je u nej tiež prítomná odbrzdenosť na verbálnej úrovni, čo znamená, že môže povedať viac než videla, počula. Pri znaleckom vyšetrení popisovala správanie svojho otca veľmi povrchne. Pri podrobnejších otázkach nechcela odpovedať, dokonca sa rozplakala a aj v projektívnych testoch sa prejavila ambivalencia voči otcovi, teda zmes veľmi pozitívnych aj veľmi negatívnych postojov voči nemu. Bolo zjavné, že nechce hovoriť viac, ako je nutné, čo s veľkou pravdepodobnosťou súviselo so snahou neuškodiť otcovi. A nedá sa vylúčiť vplyv matky, ktorá sa v tom čas snažila o prepustenie manžela z väzby. U menovanej sa syndróm týranej osoby nerozvinul, ale svoje napätie súvisiace s disharmonickým rodinným prostredím kompenzuje najmä odchodmi, či možno až útekmi z domu a voči priaznivej situácii sa snaží obrniť tým, že sa pred okolím uzatvára. U maloletej P. sa jedná o osobnosť s podpriemernými intelektovými schopnosťami, detskú nezrelú so zúženým rozhľadom s tendenciou unikať spred riešenia problémov. Svoje neuspokojené potreby a túžby kompenzuje na úrovni predstáv alebo aj inak denného snenia. Zistený bol sklon k vymýšľaniu aj odbrzdenosť verbálnej úrovni. Je neistá so zvýraznenou úzkosťou s horšou prispôsobivosťou a sklonom hľadať oporu v niekom silnejšom. Dokáže popísať prežité udalosti ale môže povedať viac než videla, počula. A zároveň jej snaha nejak kompenzovať neuspokojené potreba a túžby na úrovni predstáv, môže viesť k tomu ,že niekedy ťažšie dokáže udržať tú hranicu medzi naozaj prežitým a tým, čo si ako keby vysnívala. Jej vzťah k otcovi je takisto ambivalentný. Mnohé negatívne prejavy v správaní otca sa snaží ako keby nevidieť, čo je v podstate obranný mechanizmus predtým, aby bola voči nemu vyslovene negatívna. Emocionálne situáciu okolo uväznenia otca vnímala veľmi emotívne, veľmi ťažko a nepriaznivo na ňu vplýval aj nestabilný postoj matky, ktorá na jednej strane najprv situáciu chcela riešiť, potom zase nie, čo len zvýrazňovalo jej vlastnú neistotu. Syndróm týranej osoby som u nej nediagnostikovala. Úzkosť z toho, ako rodina funguje kompenzovala na úrovni denného snenia, teda úniky do fantázie. Na otázku, či možno u poškodenej badať nejaké znaky závislosti na manželovi, znalkyňa uviedla, že poškodená má potrebu sa naviazať na niekoho, hľadať oporu v niekom, koho považuje za silnejšieho. Pritom zaujíma nereálne postoje voči iným ľuďom. Čiže veľmi často očakáva od ľudí to, čo jej nie sú schopní dať a aj to môže byť dôvod, prečo v podstate zmenila svoju výpoveď. V štruktúre osobnosti u nej aktuálne dominuje afektívna zložka, je náladová, výbušná, koná aj pri takmer zanedbateľných podnetoch, čo môže byť zapríčinené dlhodobou frustráciou. Ako každý normálny človek si zrejme spolužitie s manželom predstavovala skôr v pozitívnych farbách a tá dlhodobá neistota, ktorá pri spolužití s človekom závislým od alkoholu, je na dennodennom poriadku. Spôsobuje to, že človek prestáva veriť svojim schopnostiam, svojej hodnote. Menovaná je plne orientovaná v realite, chápe dianie okolo seba a dokáže popísať prežité udalosti aj vo všeobecnosti. Afektívna dráždivosť alebo to emocionálne rozrušenie aktuálne môže viesť k tomu, že povie viac, ako vidí a počuje. Môže doplniť nejaké detaily, môže ich zveličiť, ale tendencia k vymýšľaniu udalostí ako takých, u nej nebola zistená. Typické pre život s človekom závislým, je práve prežívanie neistoty.

Znalkyňa z odboru psychiatria P.. Y. H. znaleckým vyšetrením obžalovaného diagnostikovala závislosť jeho na alkohole, poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu. U menovaného nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba, bola u neho diagnostikovaná závislosť na alkohole, konkrétne III. štádium závislosti podľa Jelíneka. U obžalovaného vylúčila patologickú opilosť v dobe

spáchania trestného činu. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu boli znížené v nepodstatnej miere vplyvom jednoduchej alebo stredne ťažkej opilosti. Vzhľadom k tomu, že páchanie trestnej činnosti sa dialo v dlhšom časovom období od presne nezistenej doby leta 2015 boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížené v rozličnej miere v závislosti od množstva požitého alkoholu, avšak nikdy nie úplne vymiznuté. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode znalkyňa nepovažuje za nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko u neho nebola diagnostikovaná žiadna kvalifikovaná duševná choroba. Vzhľadom k závislosti na alkohole v III. štádiu, ako aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol opakovane hospitalizovaný s touto diagnózou na psychiatrickom oddelení a tiež vzhľadom k tomu, že uňho bol už pokus o krátkodobú ambulantnú liečbu v minulosti, čo však zlyhalo a neviedlo k dlhodobej abstinencii znalkyňa navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Znaleckým vyšetrením svedkyne poškodenej U. W. bola u menovanej diagnostikovaná depresívna reakcia. Jedná sa o stav miernej depresie, ako reakcie na expozíciu stresu. Táto porucha sa u poškodenej prejavovala aj v čase znaleckého vyšetrovania, bola reakciou na uväznenie manžela, súvisela s výčitkami svedomia a obavami o ďalšiu existenciu. Táto postrahovaná depresívna reakcia nebola u poškodenej prítomná v období, ktoré predchádzalo vyšetrovanému skutku. U poškodenej nebol diagnostikovaný syndróm týranej osoby, ani postraumatická stresová porucha. Konanie obžalovaného neviedlo priamo ku vzniku protrahovanej depresívnej reakcie u poškodenej. Na správaní poškodenej sa podieľali aj iné faktory ako zmiznutie jej brata v júli 2015, nástup menopauzy.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi oboznámenými v rozsahu ako je to uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že častejšie začal piť od roku 2018, manželka mu bránila v pití, nemohol si vypiť ani jedno pivo. Keď si vypil, vykrikoval jej neveru. Hádky vyvolávala ona. Poprel, že sa manželke vyhrážal zabitím, že doma rozbíjal nábytok. Je pravda, že jej vulgárne nadával, že raz buchol po stole a raz ju chytil za tvár, keď na neho kričala, vtedy si zvnútra rozťala peru. Fyzicky ju nenapadol, len raz ju sotil na balkóne a keď jej strelil facku, ona mu dve vrátila.

Súd obrane obžalovaného neuveril, jeho tvrdenia boli vyvrátené hlavne výpoveďou svedkyne poškodenej U. W., ktorá vo svojej prvotnej výpovedi v prípravnom konaní presvedčivo opísala správanie sa obžalovaného počas žalovaného obdobia. Opísala, ako sa k nej obžalovaný správal pod vplyvom alkoholu, že bol agresívny, že jej vulgárne nadával, budil ju v noci, aby mu šla kupovať alkohol, vyhrážal sa jej zabitím, že ju zareže s nožom, čo aj názorne ukázal, že zabije seba, že podpáli dom. Opísala aj fyzické útoky, tie ustálila počtom na dva. Opísala, ako celú túto situáciu psychicky zle znášala.

Táto jej výpoveď korešpondovala aj so skutočnosťami uvádzanými pri podávaní trestného oznámenia a je v súlade aj s výpoveďami svedkov, ktorí žili s obžalovaným v spoločnej domácnosti a boli teda priamymi svedkami správania sa obžalovaného a to matky poškodenej P. Č. a detí Q. W. a P. W.. Zhodne uviedli, že obžalovaný pod vplyvom alkohol svojej manželke vulgárne nadával, bol agresívny, búchal po stole, vyhrážal sa zabitím.

Výpoveď poškodenej je podporená aj závermi znaleckého posudku z odboru psychiatria P.. Y. H., ktorá znaleckým vyšetrením u obžalovaného diagnostikovala závislosť na alkohole, konkrétne III. štádium závislosti podľa Jelíneka.

Zmena výpovede poškodenej v prospech obžalovaného (v prípravnom konaní dňa 29.1.2019 a na hlavnom pojednávaní dňa 11.7.2019) bola zjavne motivovaná snahou ex post pomôcť obžalovanému zbaviť ho trestnej zodpovednosti alebo ju zmierniť, čo nie je pri trestnej činnosti typovo ako je posudzovaná neobvyklý jav majúci svoj podklad v pretrvávajúcom citovom vzťahu obete voči páchateľovi. K zmene výpovede poškodenej sa vo svojom posudku vyjadruje aj znalkyňa z odboru psychológia F.. Ľ. E., ktorá rovnako vyhodnotila zmenu výpovede poškodenej ako účelovú a uviedla, že u poškodenej boli v čase znaleckého vyšetrenia zistené výrazné disimulačné tendencie, snaha nepovedať

nič významné, výrazne bol vystupňovaný pocit neistoty a potreba bezpečia a okolia. Disimulácia sa prejavovala najmä bagatelizovaním toho, čo povedala vo svojej predchádzajúcej výpovedi. Jej odpovede boli neucelené, neustále zdôrazňovala iba svoje neadekvátne reakcie. Z psychologického hľadiska bolo jej správanie počas znaleckého vyšetrovania veľmi nápadné, až neprirodzene sa snažila zvýrazňovať svoju vlastnú vinu. Jedným z motívov sa javila aj zhoršená finančná situácia po uväznení manžela, ale i blížiaca sa svadba dcéry, ktorá mala podľa jej vyjadrenia otca rada.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal dôvod prvotnej výpovedi poškodenej neuveriť, aj napriek tomu že, poškodená túto výpoveď následne pri druhom výsluchu v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní zmenila. Zmenu výpovede odôvodnila tým, že chcela manželovi ublížiť a podaním trestného oznámenia dosiahnuť, aby prestal piť, niečo si vymyslela, niečo prikrášlila. Manžela miluje.

Isté nezhody v domácnosti prameniace z požívania alkoholu obžalovaným potvrdili svojimi výpoveďami aj ďalšie dve dcéry obžalovaného a to U. Y. a P. W.. Obe svedkyne zhodne uviedli, že je pravda, že si otec vypil, aj že búchal po stole, údajne chcel aj podpáliť dom, no ich mamu netýral, nebil, práve naopak mama vyvolávala hádky, neznášala alkohol, prechádzala celkovo ťažkým obdobím. Pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí súd zohľadnil aj fakt, že svedkyňa U. Y. nežila v spoločnej domácnosti s rodičmi počas žalovaného obdobia, svedkyňa P. W.Á. síce bývala v s rodičmi, avšak v roku 2016 pracovala v Y., domov chodila pravidelne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery dokazovania súd obrane obžalovaného neuveril a jeho výpoveď považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala obžalobu na obvineného S. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie spôsobom taxatívne uvedeným v zákone a takýto čin spácha závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane blízkych osôb a ochrane osôb, ktoré sú so zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu v starostlivosti alebo výchove iných pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v takom konaní páchateľa, ktorým spôsobuje blízkej osobe alebo osobe zverenej do jej starostlivosti psychické alebo fyzické utrpenie.

Blízkou osobou sa v zmysle rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas.

Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je úmyselný trestný čin. Podľa je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa , teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným

dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že v období od presne nezistenej doby v roku 2015 do 26. 12. 2018 v rodinnom dome na ulici F. D. XXX/XX v O. v priebehu dennej doby, ale aj v dobe nočného kľudu, opakovane celý týždeň v jednom mesiaci a následne aj počas rôznych nasledujúcich rôznych dní, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával manželke U. W.O., vyhrážal sa, že ju zabije alebo že zabije seba, budil ju v čase, keď spala a žiadal ju, aby mu išla kúpiť alkohol, stalo sa, že ju udrel po ústach a následne aj päsťou, v dôsledku čoho jej rozťal peru, hádzal po nej poháre, keď kričala, chytal ju za tvár, aby bola ticho, stalo sa, že do nej sotil, keď bola na balkóne, vyhrážal sa podpálením domu a že manželke U. W. nič nenechá, keď mu povedala, že chce odísť, došlo aj k tomu, že dom polial benzínom, manželke U. W. pri tom, ako sa snažila zabrániť mu požívať alkohol, povedal, že ju pichne spredu do hrdla a názorne na jej krku ukázal, odkiaľ jej vyjde nôž von, pričom uvedené konanie obžalovaného S. W. jeho manželka U. W. ťažko znášala a mala obavy z jeho útokov, prejavili sa u nej problémy so spánkom ako aj problémy so žalúdkom.

Takto vyššie popísané správanie obžalovaného nie je možné v žiadnom prípade považovať za harmonické manželstvo, resp. za štandardný vzťah medzi manželmi. Objektom týrania obžalovaného bola jeho manželka, voči ktorej tento skutok páchal nielen verbálne - vulgárne nadávky, pričom niektoré útoky boli sprevádzané poškodzovaním a ničením zariadenia bytu, ale aj fyzicky.

Súd v danom uvádza, že podstatou konania páchateľa, ktoré má naplniť skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe, pričom týraním je zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti. Na posúdenie konania páchateľa po dlhší čas (ako je to v danom prípade kladené prokuratúrou obžalovanému za vinu) má ísť o časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu. Môže ísť o zlé zaobchádzanie v oblasti fyzických útrap, ale aj o zlé zaobchádzanie v oblasti psychickej. Vzhľadom k tomu, že už vlastne týranie je zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje určitým trvaním, musí sa pri pokračovaní v páchaní takého činu po dlhšiu dobu jednať o dobu trvania rádovo v mesiacoch, pri zachovaní trvalosti prípadne sústavnosti. Čím teda menej intenzívne bude trvanie, tým dlhšiu dobu bude musieť trvať, aby sa mohlo jednať o naplnenie tejto okolnosti podmieňujúcej vyššej trestnej sadzby a naopak.

Súd má teda za to, že týranie nie je a ani nemôže byť len jednorazové konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Týranie sa preto vyznačuje určitou hromadnosťou útokov voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby páchateľ útočil neustále (každý deň). Na strane druhej je potrebné si uvedomiť, že určitá hromadnosť útokov, či dlhšiu dobu trvajúce (sústavné) útočenie obvineného je znakom základnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko práve takéto konanie je podstatou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Z uvedeného vyplýva, že len zo samotného časového vymedzenia skutku uvedeného v obžalobe (k páchaniu skutku malo dôjsť „približne od leta roku 2015 do 26.12.2018“) nie je možné automaticky vyvodzovať, že došlo k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas v zmysle § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>

Obžalovanému S. W. sa kládlo za vinu páchanie trestnej činnosti v období od leta 2015 do 26.12.2018, kedy sa jeho útoky spočívajúce vo vulgárnom oslovovaní poškodenej, vyhrážkach poškodenej zintenzívňovali, pričom ich impulzivita bola u obžalovaného potencovaná práve požitím alkoholu, od 18.12.2018 (8 dní pred podaním trestného oznámenia) podľa vyjadrenia poškodenej jeho denným užívaním.

Počet fyzických útokov obžalovaného na poškodenú v žalovanom období bol na základe vykonaného dokazovania ustálený len na dva, pričom tieto nie je možné označiť za stav trvalý a možno ich hodnotiť skôr ako ojedinelé znaky. Rovnako tak sa nejednalo o hrubé, alebo surovým spôsobom vykonané útoky, jednalo sa len o facku a úder päsťou do tváre, kedy si tieto útoky nevyžiadali lekárske ošetrenie. Súd v danom vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá už v prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo dňa 27.12.2019 na otázku obžalovaného, či chce tvrdiť, že ju udrel viackrát odpovedala, že ju udrel na kopci

a v posteli. V súvislosti s fyzickými útokmi tiež vypovedala, že keď jej strelil facku, on mu vrátila a vtedy ju udrel päsťou a rozťal jej peru.

Pokiaľ šlo o útoky spôsobujúce psychické útrapy poškodenej, táto vo svojej výpovedi uviedla, že v období posledných troch rokov pil obžalovaný častejšie a to tak, že v jednom mesiaci pil týždeň, potom mal pauzu, potom pil dva týždne v mesiaci, po návrate z D. z psychiatrie v roku 2017 nepil tri týždne, po návrate z psychiatrie v roku 2018 nepil 5 dní a od 18.11.2018 pil denne. Zároveň uviedla, že jediný problém v ich manželstve a domácnosti bol alkohol, čo v konečnom dôsledku potvrdili vo svojej výpovedi aj dcéry obžalovaného, ako aj sám obžalovaný. Nemali finančné ani iné problémy, všetky hádky medzi nimi dvoma pramenili z alkoholu, pričom pohár jej trpezlivosti pretiekol, keď obžalovaný pil aj počas celých vianočných sviatkov. Chcela dosiahnuť, aby manžel prestal piť, aby sa liečil zo závislosti, toto odmietal. Požívanie alkoholu nepoprel ani sám obžalovaný, ktorý zároveň uviedol, že nepil doma, lebo vedel, že manželka neznáša alkohol, nemohol si dať ani jedno pivo, čo svojou výpoveďou potvrdili aj dospelé dcéry obžalovaného, keď zhodne uvádzali, že keď si otec vypil, mame to vadilo, šiel jej tým na nervy, začínala hádky, vyvolávala konflikty, vykrikovala mu, že nie sú porobené veci, roznášala po rodine, že otec pije, to sa otcovi nepáčilo. Keď mama vybľakla na otca, vybľakol aj on na ňu. Z vyššie uvedeného možno teda u poškodenej jednoznačne konštatovať nulovú toleranciu alkoholu na strane obžalovaného a už samotné zistenie, že obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu u nej potencovalo potrebu na daný stav reagovať, čo v konečnom dôsledku vyústilo do vzájomných hádok. Daný postoj poškodenej korešponduje aj so závermi znaleckých posudkov, na ktoré už súd vyššie poukázal. Podľa vyjadrenia znalkyne F.. Ľ. E. v štruktúre osobnosti poškodenej aktuálne dominuje afektívna zložka, je náladová, výbušná, koná aj pri takmer zanedbateľných podnetoch, čo môže byť zapríčinené dlhodobou frustráciou. Ako každý normálny človek si zrejme spolužitie s manželom predstavovala skôr v pozitívnych farbách a tá dlhodobá neistota, ktorá pri spolužití s človekom závislým od alkoholu, je na dennodennom poriadku. Spôsobuje to, že človek prestáva veriť svojim schopnostiam, svojej hodnote. Afektívna dráždivosť alebo to emocionálne rozrušenie aktuálne môže viesť k tomu, že povie viac, ako vidí a počuje. Môže doplniť nejaké detaily, môže ich zveličiť, ale tendencia k vymýšľaniu udalostí ako takých, u nej nebola zistená. Súd ale v žiadnom prípade konanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu voči poškodenej nebagatelizuje, práve naopak, ako už bolo vyššie konštatované, toto vyhodnotil v súlade s vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní ako konanie naplňujúce skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona. Znaleckým vyšetrením duševného stavu poškodenej znalkyňa dospela k záveru, že u menovanej U. W. bola znaleckým vyšetrením diagnostikovaná postrahovaná depresívna reakcia. Jedná sa o stav miernej depresie, ako reakcie na expozíciu stresu. Táto postrahovaná depresívna reakcia nebola u poškodenej prítomná v období, ktoré predchádzalo vyšetrovanému skutku. U poškodenej nebol diagnostikovaný syndróm týranej osoby, ani postraumatická stresová porucha. Konanie obžalovaného neviedlo priamo ku vzniku protrahovanej depresívnej reakcie u poškodenej, táto sa u nej rozvinula ako reakcia na uväznenie manžela, súvisela s výčitkami svedomia a obavami o ďalšiu existenciu. Znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že aj smrť brata poškodenej (okolnosti, za ktorých ku nej malo dôjsť), kolaudácia domu, sa mohli podpísať pod celkový psychický stav poškodenej.

Súd má za to, že počet tvrdených útokov obžalovaného, ako aj ich intenzita, nedávajú reálny základ na právne závery, k akým dospela obžaloba čo sa týka právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/>, t.j. po dlhší čas. Na strane druhej, je ale nepochybné, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu správal agresívne, dožadoval sa alkoholu aj doma, požadoval od členov rodiny, aby mu šli kupovať alkohol, dvakrát fyzicky zaútočil na manželku, vyhrážal sa jej zabitím, čo na ňu zle psychicky vplývalo.

Pre posúdenie otázky, či obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas je rozhodujúca teda nie len celková doba jeho konania, ale je potrebné prihliadnuť aj na spôsob, početnosť a intenzitu tohto konania. Len zo samotného časového vymedzenia skutku nie je možné automaticky vyvodiť záver, že došlo k jeho spáchaniu závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), ale je kumulatívne potrebné aby toto konanie bolo možné považovať aj z hľadiska materiálnej závažnosti za intenzívne. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, je treba posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu,

ktorá však v tomto prípade nebola preukázaná do takej miery, aby bolo možné vysloviť, že obžalovaný konal po dlhší čas. Súd konštatuje, že po formálnej stránke spáchanie skutku obžalovaným naplnilo znaky páchania skutku po dlhší čas, avšak samotná intenzita, resp. frekvencia, akou sa mal obžalovaný skutku dopustiť, nie je v takom rozsahu, aby dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný po celý tento čas túto trestnú činnosť páchal tak, aby naplnila znaky trvania po dlhší čas.

Možno preto dospieť k záveru, že základnú skutkovú podstatu stíhaného trestného činu tu naplnila až spoločná hromadnosť týchto útokov, ktoré sa mali stať v čase, ktorý je vymedzený v skutkovej vete rozsudku. Takémuto skutkovému vymedzeniu zodpovedá právna kvalifikácia podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b/ Tr. zákona. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>

Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný S. W. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, čím sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , . Z hľadiska subjektívnej stránky sa teda obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa .

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd upravil skutkovú vetu rozsudku tak, že slovné spojenie „... od leta 2015...“, nahradil slovným spojením ... „ od presne nezistenej doby v roku 2015...“ čím ustálil dobu páchania skutku, keďže ani z dokazovania v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nevyplynulo vymedzenie doby páchania skutku presne od leta 2015.

Súd v rozsudku vykonal len zmeny v skutkovej vete, teda upravil skutok tak, aby zodpovedal dokazovaniu na hlavnom pojednávaní. K zachovaniu totožnosti skutku stačí, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v obžalobe a následne zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , je tri roky až osem rokov.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne. V evidencii priestupkov má doposiaľ jeden záznam, pre priestupok zo dňa 28.7.2017 proti verejnému poriadku. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný nebol posledných desať rokov súdne trestaný, posledné odsúdenie je z roku 1985. Pozitívne bol charakterizovaný svojim zamestnávateľom Tatranská mliekareň, a. s. Kežmarok, ako aj na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.

Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť ani priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle .

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomery na strane obžalovaného, tento od roku 1985 súdne trestaný nebol, možno konštatovať, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, bol riadne zamestnaný. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný bol okrem iného obmedzený zákazom kontaktu s poškodenou, ako aj zákazom priblíženia sa k poškodenej, z ich spoločnej domácnosti sa odsťahoval ku svojej dospelej dcére a to hneď v deň prepustenia z väzby na slobodu, pričom aj po prepustení z väzby naďalej pracoval. V neposlednom rade súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, je živiteľom rodiny. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že uloženie trestu spojeného s odňatím slobody, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a rovnako tak by tento trest negatívne postihol aj jemu blízke osoby, predovšetkým maloleté deti, ktoré sú odkázané na výchovu a starostlivosť oboch rodičov, teda aj jeho. Súd mal za to, že v danom prípade na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov s odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Hrozba možnej premeny trestu počas plynutia skúšobnej doby, resp. aj po nej v zákonom uvedených lehotách bude najlepšie plniť svoj účel, teda aby obžalovaný v budúcnosti

viedol riadny život. Na posilnenie tohto účelu mu bola zároveň súdom uložená povinnosť, ktorá mu má napomôcť predchádzať možným negatívnym vplyvom na jeho osobu. Takto uložený trest je podľa názoru súdu dostačujúcim na zabezpečenie generálnej a individuálnej prevencie, ktorá je zmyslom .

Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria súd v súlade s uložil obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a, písmeno b/ .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.