Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: N. zastúpenému Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 50 560 611 proti žalovanej: N. zastúpenej JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 1, IČO: 45 005 125 o zaplatenie 4.159,50 EUR s príslušenstvom, a sumy 357,19 EUR ako suma splátky do budúcna

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi istinu 4.159,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu o zaplatenie mesačných splátok vo výške 357,19 EUR počnúc od 31.3.2017 so splatnosťou vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia celého dlhu z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 84,19 %, ktoré je žalovaná povinná z a p l a t i ť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.857,52 EUR a 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 357,19 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia, 357,19 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia, 357,19 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia, 357,19 EUR od 1.5.2013 do zaplatenia, 357,19 EUR od 1.6.2013 do zaplatenia, 357,19 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, 357,19 EUR od 1.8.2013 do zaplatenia, 357,19 EUR od 1.9.2013 do zaplatenia, a trovy konania a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoj návrh odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 19.6.2012 uzavrel so žalovanou Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť uznaný dlh v 60-tich mesačných splátkach po 357,19 EUR od januára 2013, so splatnosťou vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom ku dňu podania žaloby (20.9.2013) sa žalovaná dostala do omeškania so splatením splátok za obdobie mesiacov január až august 2013, v celkovej výške 2.857,52 EUR. Žalovaná napriek opakovaným výzvam dlžnú sumu nezaplatila ani čiastočne. Súčasne si uplatnil aj zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,75 % ročne. 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca navrhol vykonať dôkazy : Dohodu o uznaní dlhu z 19.6.2012, neskôr, v priebehu súdneho sporu navrhol vykonať dôkaz výsluchom strán sporu. 4. Poslednú úpravu petitu žaloby vykonal žalobca návrhom zo dňa 6.3.2017, na základe čoho, súd Uznesením pod sp. zn. -145 z 20.3.2017, pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu v celom rozsahu, takže výška žalovanej istiny je 17.859,50 EUR s prísl. a povinnosť žalovanej platiť mesačné splátky po 357,19 EUR počnúc od 31.3.2017, so splatnosťou vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia celého dlhu.

5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. -10 dňa 14.10.2013, ktorým uložil žalovanej zaplatiť žalovanú sumu v celom rozsahu, vrátane náhrady trov konania. 6. Žalovaná v odpore k platobnému rozkazu dňa 22.11.2013 dôvodila, že návrh žalobcu je v rozpore s dohodami, ktoré boli predmetom ich jednaní, pretože žalobca aj napriek jej nepriaznivej situácii dal do Dohody o uznaní dlhu pevné termíny splatnosti a mesačné, sumy, pričom žalovaná nemala možnosť si túto dohodu preštudovať skôr, ako jej ju žalobca predložil na podpis na T. Nemohla sa k nej predtým vyjadriť, preto sa domnieva, že bola proti svojej vôli dotlačená podpísať takúto dohodu, ktorá vôbec nezohľadňovala jej podmienky. Preto navrhla súdu žalobu zamietnuť ako predčasnú a nedôvodenú. 7. Svoje tvrdenia podporila dôkazmi : výpis e-mailovej komunikácie zo dňa 3.5.2012, výpis mailovej komunikácie zo dňa 13.6.2012, návrh dohody, výpis mailovej komunikácie zo dňa 15.6.2012. 8. Vo vyjadrení k žalobe dňa 25.6.2014 ďalej žalobkyňa doplnila svoje skutkové tvrdenia o tom, že nie je vôbec jasné, pri každej splátke aká je splátka istiny a aká je presná výška úroku. V podstate skrýva tieto dve veličiny a takouto nejasnosťou môže dôjsť s najväčšou pravdepodobnosťou k dvojitému úročeniu v prospech žalobcu, čím by mala byť žalovaná vystavená ešte vyššej finančnej záťaži. 9. Okresný súd Košice I. v spore rozhodol rozsudkom sp.zn.č. -173 zo dňa 13.10.2017 tak, že zaviazal žalovanú k úhrade istiny 13.700 EUR spolu s úrokmi z omeškania takto : vo výške 8,75 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.5.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.6.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.8.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.11.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.12.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.1.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.3.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.4.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.5.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.6.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.9.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.3.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.4.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.5.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.6.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.7.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.9.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.1.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.2.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.3.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.4.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.5.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.6.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.7.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.8.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.9.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.10.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.11.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.1.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.2.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.3.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.4.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.5.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.6.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.7.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.8.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.9.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,33 EUR od 1.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti (o zaplatenie 4.159,50 EUR titulom úrokov z pôžičky a platieb do budúcna) žalobu zamietol, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,73 %.

10. O odvolaní žalobcu proti rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. -208 dňa 15.1.2019 tak, že zrušil rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti základu i výšky ostávajúcej časti uplatneného nároku, súd umožní stranám, aby doplnili svoje tvrdenia a uplatnili i prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany. Po prípadnom doplnení dokazovania na základe návrhov strán súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) a stým, že podľa názoru súdu II. inštancie, že vo všeobecnosti požiadavka určitosti právneho úkonu smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania, teda aby stranám bolo jasné a i objektívne poznateľné, čo je jeho predmetom. Právny úkon je neurčitý, pokiaľ obsahové vyjadrenie prejavu vôle je možné vykladať rôznymi spôsobmi, pričom ani za pomoci interpretácie právneho úkonu nemožno určiť konkrétny obsah právneho úkonu. Naproti tomu právny úkon je nezrozumiteľný vtedy, ak ani za pomoci výkladových metód ( a ) nie je možné zistiť, čo je jeho obsahom, teda čo ním malo byť vyjadrené. Z týchto všeobecných východísk podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že hoc súd prvej inštancie v rozdielnosti údaja o celkovej výške pôžičky vyjadreného v bodoch 1, 2 a 4 dohody o uznaní (13.700 EUR) oproti údaju v jej bode 5 (21.431,48 EUR) vzhliadol zároveň vadu v určitosti a zrozumiteľnosti prejavenej vôle, jedná sa, nakoľko inak konkrétny obsah len umožňuje dvojaký výklad, o nedostatok výlučne určitosti. V otázke určitosti právnych úkonov sú právna teória i súdna prax zajedno v tom, že k záveru o neurčitosti právneho úkonu je možné dospieť až po tom, čo pochybnosti o jeho určitosti nemožno odstrániť ani výkladom. Túto požiadavku súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nepremietol. Interpretáciou zmluvných ustanovení totiž možno podľa názoru odvolacieho súdu bez ťažkostí dospieť k jednoznačnému záveru, že v sume 21.431,48 EUR, ktorú mala žalovaná podľa dojednania v bode 5 dohody o uznaní žalobcovi vrátiť, boli premietnuté tiež úroky vo výške 9% ročne od poskytnutia pôžičky až do dňa zročnosti (31.12.2017), ktoré mala žalovaná žalobcovi zaplatiť podľa dojednania v tom istom bode dohody. 11. V priebehu súdneho sporu sa strany opakovane snažili o mimosúdne dojednanie, ku ktorému však napokon nedošlo. 12. Vzhľadom na to, Okresný súd Košice I. dňa 28.3.2019 vyzval strany sporu, aby sa písomne vyjadrili k zostávajúcemu predmetu sporu. 13. Žalobca dňa 12.4.2019 a 8.5.2019 vo svojich písomných podaniach uviedol že, ohľadne určitosti výšky úrokov žalobca rovnako súhlasí s názorom krajského súdu, a teda že prípadnú nejednoznačnosť ustanovení Dohody o urovnaní možno odstrániť za pomoci výkladových metód, a preto úkon nemôže byť ani čiastočne neplatný. Žalobca zastáva názor, že interpretáciou ustanovení Dohody o uznaní dlhu je možné dospieť k jednoznačnému záveru tak o výške poskytnutej pôžičky, ako aj o výške dohodnutého úroku z pôžičky. Žalobca je toho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je jasne a zrozumiteľne vysvetlený jeho právny názor, z ktorého možno nepochybne vyvodiť záver, že žalobou uplatňovaný nárok je čo do dôvodu a výšky dôvodný a že podanej žalobe je potrebné v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, a to obzvlášť s tvrdeniami ohľadne skutočnosti, že uzatvorenie dohody jej privodilo ujmu, resp. že jej uzatvorením zhoršila svoje zmluvné postavenie. Uzavretie dohody bolo najmä v záujme žalovanej, keďže v opačnom prípade by žalobca pokračoval v súdnom a následne v exekučnom vymáhaní predmetných pôžičiek. Žalovanej bolo dané na výber, buď žalobca bude pokračovať v ich súdnom vymáhaní, alebo žalovanej poskytne možnosť splatiť vzniknutý dlh mimosúdne, a to dokonca v splátkach, avšak za podmienky poskytnutia adekvátneho protiplnenia spočívajúceho v primeranom zabezpečení záväzku (uznanie dlhu) a v povinnosti žalovanej vrátiť spolu s pôžičkou tiež úrok z pôžičky. K tvrdeniam žalovanej o tom, že nemala žiadnu možnosť ovplyvniť obsah dohody a že žalobca využil jej omyl, či využil lesť, žalobca opätovne uvádza, že zmluvná sloboda žalovanej nebola žiadnym spôsobom obmedzená a teda žalovaná nemala povinnosť dohodu so žalobcom uzatvoriť. Dohoda nebola žalovanej nanútená, práve naopak, táto predstavovala možnosť za dohodnutých podmienok splatiť vzniknutý dlh v splátkach, čo sa žalovaná rozhodla využiť. To, že si žalovaná text dohody riadne neprečítala, nemôže byť žalobcovi na ujmu a nemôže mať žiaden vplyv na platnosť uzatvorenej dohody. Pripustenie argumentácie žalovanej by malo za následok, že na vyslovenie neplatnosti akejkoľvek zmluvy, by postačovalo tvrdenie jednej zo zmluvných strán, že zmluva je pre ňu nevýhodná a že nevedela, čo podpisuje. Žalobca pripomína, že vzťah medzi ním a žalovanou nie je spotrebiteľským vzťahom - žalobca v tomto zmluvnom vzťahu nevystupuje v postavení dodávateľa a žalovaná nevystupuje v postavení spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca argumenty žalovanej za účelové a nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedenú úhradu istiny a úrokov z omeškania zo strany žalovanej, týmto žalobca navrhol upresnenie žalobného petitu tak,

že „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 10.954,43 RUR“, a to titulom úrokov z pôžičky, čo nepovažuje za zmenu žaloby v zmysle a nasl. , ale za upresnenie žalobného petitu. 14. Žalovaná vo svojom vyjadrení k zostávajúcemu predmetu sporu a k návrhu žalobcu uviedla, že majúc vedomosti o Uznesení Krajského súdu v Košiciach a jeho odôvodnení, naďalej trvá na svojich doterajších vyjadreniach vo veci. Dohodu o uznaní dlhu považuje za uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na , pretože sa jedná o písomnosť, ktorá obsahuje ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné a žalovaná to považuje za zavadzajúce a nezrozumiteľné pre žalovanú a podpísaním si takto zhoršila svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody jej privodzuje ujmu. Poukázal na vyjadrenie bodu 6 odvolania žalobcu, ktorým spochybňuje e-mailovú a osobnú komunikáciu strán pre uzatváraním dohody, z ktorej je zrejmá miera ochoty riešenia veci, avšak v súlade s dojednaniami v čase uzatvárania pôžičiek. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode, už boli vopred pripravené, napísané a žalobcovi išlo predovšetkým o to, aby žalovaná podpísala uznanie dlhu. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára podľa bodu 5. dohody, žalobca ako veriteľ vopred pripravil pre žalovanú ako dlžníka a žalovaná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah, hoci sa o to pokúšala niekoľkokrát. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie záväzku. V rozpore s ustanovením a pri uzatvorení Dohody o uznaní dlhu zo dňa 19.5.2012 vo vzťahu k novácii pôvodného záväzku žalovanej, jej nahradením novým záväzkom, dohoda neobsahuje vôľu strán zachytenú v písomnej forme a to dohodu strán o nahradení pôvodného záväzku žalovanej novým záväzkom tak, aby tento úmysel strán bol nepochybný. V pochybnostiach sa pôvodný záväzok nepovažuje za zrušený. Ak si strany nedohodli úroky, veriteľ má právo iba na vrátenie istiny, t.j. sumy požičaných peňazí a podľa jej názoru tlak veriteľa na dlžníka, ktorý presahuje mieru dobrých mravov, je v rozpore s právom a právnym predpisom. Je nesporné, že žalovaná sa ocitla v nerovnom postavení so žalobcom, u ktorého je lepšia znalosť práva dostupnosť právnych služieb, a tak možnosť vopred pripraviť jednostranne napísanú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Žalovaná chcela splátky, avšak musela podpísať celú dohodu, pričom ani len netušila význam toho, čo podpisuje. V prípade tejto peňažnej pôžičky žalovaná od počiatku trvala na tom, že ju splatí a nemienila nikdy využiť ustanovenia o premlčaní. V právoplatnej časti Rozsudku sp. zn. zo dňa 13.10.2017 týmto žalovaná oznámila splatenie istiny vo výške 13.700 EUR úhradou na účet žalobcu dňa 25.6.2018, úhradou úrokov z omeškania vo výške 2.785,59 EUR dňa 25.6.2018, ako aj úhradu trov súdneho konania vo výške 403,09 EUR dňa 25.6.2018. Žalovaná zároveň namietala, že nový návrh žalobcu nie je zmenou žaloby, pretože mení žalobný návrh v časti výšky úroku z omeškania z požadovaných 8,75 % ročne na 9 % ročne, ako aj retroaktivitu uplatnenia úroku z omeškania od dňa poskytnutia pôžičky a nie tak, ako sám žalobca navrhol od 1.2.2013 do zaplatenia v zmysle napr. Uznesenia sp. zn. -145 na základe jeho podania zo dňa 6.3.2017 - s uvedenými zmenami žalovaná nesúhlasí. Žalobca vykonal výpočet úroku z omeškania vo výške 9 % ročne v rozpore so svojim pôvodným návrhom petitu a ako celkovú výšku úroku uviedol sumu 10.945,43 EUR. 15. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 16. Podľa článku 11 ods. 1 úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 17. Podľa článku 11 ods. 2CSP pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. 18. Podľa článku 11 ods. 3 kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. 19. Podľa podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 20. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 21. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 22. Výška pôvodne žalovanej sumy vymedzenej žalobou zo dňa 3.9.2013 bola 2.857,52 EUR s príslušenstvom, následne, na základe návrhu žalobcu bola súdom pripustená zmena žaloby uznesením sp.zn.č. -59 zo dňa 9.3.2015 na sumu 9.286,94 EUR s príslušenstvom, ďalej uznesením sp.zn.č. -131 zo dňa 13.1.2017 bola súdom pripustená zmena žaloby o sumu 6.786,61 EUR s príslušenstvom a napokon, uznesením sp.zn.č. -145 zo dňa 20.3.2017 bola súdom

pripustená zmena žaloby na celkovú sumu 18.216,69 EUR (17.859,50 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie mesačných splátok vo výške 357,19 EUR počnúc od 31.3.2017 so splatnosťou vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia celého dlhu). 23. Dňa 8.5.2019 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade úrokov z pôžičky vo výške 10.945,43 EUR. Tento návrh žalobcu súd podľa jeho obsahu ( ) posúdil ako návrh na zmenu žaloby, pretože žalobca navrhol žalovanú sumu navýšiť o sumu 6.428,74 EUR ako bol zostávajúci predmet žaloby po poslednej úprave žaloby a po právoplatnom rozhodnutí súdu (žalovaná suma po poslednej zmene žaloby bola : 18.216,69 EUR, mínus právoplatne priznaná suma : 13.700 EUR, a teda, doposiaľ nebolo ešte nerozhodnuté o sume 4.516,69 EUR, pričom však žalobca dňa 8.5.2019 navrhol rozhodnúť o sume 10.945,43 EUR, čo je o 6.428,74 EUR viac). Na základe toho súd o návrhu žalobcu na zmenu žaloby rozhodol na pojednávaní dňa 30.1.2020 tak, že žalobcom navrhovanú zmenu žaloby nepripustil. 24. Preto zostávajúcim predmetom žaloby po právoplatnom priznaní sumy 13.700 EUR s prísl. je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.159,50 EUR titulom úrokov z pôžičky (bod 44.rozsudku), čo potvrdil vo svojich vyjadreniach právny zástupca žalobcu dňa 8.5.2019, a na pojednávaní dňa 16.5.2019. Nakoľko v zrušujúcom rozhodnutí súdu druhej inštancie nie je vyslovený odlišný právny názor na pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne nároku na zaplatenie mesačných splátok vo výške 357,19 EUR počnúc od 31.3.2017 so splatnosťou vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia celého dlhu, tak súd opätovne dospel k rovnakému záveru a žalobu v tejto časti zamietol (z dôvodu nešpecifikovaného a nepreukázateľného nároku). 25. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.1.2020, na ktoré boli strany sporu riadne a včas predvolané, žalobca dňa 19.12.2019, žalovaná dňa 29.12.2019. 26. Na pojednávanie sa dostavili strany sporu, nové návrhy na doplnenie dokazovania nemali, zotrvali na svojich písomných vyjadreniach preto súd rozhodol tak, že vyhlásil dokazovanie za skončené.

S k u t k o v ý stav :

27. Zo zhodných tvrdení strán sporu bolo zistené, že žalobca v období od 19.5.2009 do 3.9.2010 poskytol žalovanej finančné pôžičky v celkovej sume 13.700 EUR. 28. Dňa 19.6.2012 žalobca a žalovaná podpísali písomnú Dohodu o uznaní dlhu. V dohode je uvedené, že veriteľ požičal dlžníkovi nasledovné čiastky: dňa 19. mája 2009 sumu 2500 EUR, dňa 16. júla 2009 sumu 2000 EUR, dňa 4. augusta 2009 sumu 3800 EUR, dňa 5. augusta 2009 sumu 600 EUR, dňa 6. augusta 2009 sumu 4000 EUR, dňa 3. septembra 2010 sumu 800 EUR. V bode 3/ je uvedený účel uzavretia dohody, t.j. v záujme ukončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , v ktorom si veriteľ uplatnil všetky pohľadávky uvedené v bode 1/ tejto dohody; čím došlo k spočívaniu premlčacej lehoty a pohľadávka uvedená v bode 1/ ako prvá v poradí, preto nie je ku dňu podpisu tejto dohody premlčaná, čo svojím podpisom dlžník potvrdzuje. V bode 4/ dlžník prehlásil, že v celom rozsahu svoj dlh uvedený v bode 1/ tejto dohody vo výške 13700 EUR, čo do dôvodu (prijatie pôžičky), aj výšky uznáva. V bode 5/ sa veriteľ s dlžníkom dohodli o tom, že dlžník svoj dlh uvedený v bode 1/ tejto dohody splatí v 60 mesačných splátkach vo výške 357,19 EUR (k XXXXXX je to 17399 EUR a W. je to 21.431,48 EUR), počnúc mesiacom január 2013 s tým, že jednotlivé splátky budú splatné vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Účastníci dohody sa súčasne dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi úrok vo výške 9,00 % ročne odo dňa poskytnutia pôžičky do jej splatenia. 29. Návrh dohody o uznaní dlhu zo dňa 13.6.2012 je totožný s Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 19.6.2012, okrem znenia čl. II., bod 2, ktorý znie, cit. „Veriteľ s dlžníkom sa dohodli, že sa nestanovuje termín vrátenia pôžičky, nakoľko je dlžník stále vo veľmi ťaživej životnej situácii. Dlžník zároveň ale prehlasuje, že ako náhle sa jej situácia zlepší, začne uhrádzať svoj dlh v splátkach, až kým nebude splatený celý dlh. Predbežne dlžník zhodnocuje svoju situáciu a možnosť splatenia dlhu na dobu 3,5 roka, t. j. začiatok splácania predpokladá na január 2013 a predbežne do 31.12.2015. Účastníci dohody sa zatiaľ nedohodli na výške úroku, o nej budú jednať samostatne. Okrem toho, v Dohode z 19.6.2012 je navyše obsiahnutý text, týkajúci sa účelu tejto dohody, t.j. späťvzatie žaloby pod sp.zn.č. . 30. Žalovaná ešte pred podpísaním Dohody o uznaní dlhu (19.6.2012), v e-mailovej komunikácii adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 3.5.2012 domáhala predloženia dohody, na ktorej obsahu sa dohodli pri osobných stretnutiach so žalobcom s tým, že eviduje bližšie neurčený, nešpecifikovaný dlh voči žalobcovi, a súčasne namietala neexistenciu dohody so žalobcom o výške splátok, o lehotách splatnosti splátok a celého dlhu, o výške úrokov, ktoré boli zakomponované do textu návrhu Dohody o uznaní dlhu.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 31. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 32. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 33. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

P r á v n y záver:

34. Zostávajúcim predmetom žaloby po právoplatnom priznaní sumy 13.700 EUR s prísl. je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.159,50 EUR titulom úrokov z pôžičky a sumy 357,19 EUR ako suma splátky do budúcna. 35. Poskytovanie peňažnej pôžičky je obvykle spojené s platením úrokov. Úrok je odplata za užívanie peňažnej požičanej sumy (istiny) a platí sa v určitom dohodnutom percente za určité obdobie (spravidla jedného roka). Ich výška je síce stanovená dohodou oboch zmluvných strán, nemôže byť však stanovená tak vysoko, že by bola v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by sa jednať zo strany veriteľa o úžeru, čo je trestným činom. Takáto dohoda by bola v takomto prípade neplatná. 36. Z Dohody o uznaní dlhu zo dňa 19.6.2012 je zrejmé, že pri jej spísaní bola dodržaná obligatórna písomná forma uznania dlhu, ktorú predpisuje v . Ďalej je zrejmé, že v tejto dohode sú obsiahnuté aj esenciálne náležitosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle , t.j. v bode 4. jednostranné vyhlásenie žalovanej, ako dlžníčky o tom, že uznáva dlh v celkovej sume 13.700 EUR, ktorý má voči žalobcovi, s uvedením právneho dôvodu, ktorým boli jednotlivé pôžičky poskytnuté žalobcom v období od 19.5.2009 do 3.9.2010, a s prísľubom žalovanej (v bode 5.), že tento svoj dlh zaplatí v 60 mesačných splátkach. 37. Z výsledkov vykonaného dokazovania (nové dôkazy strany sporu nenavrhli) a s ohľadom na celkom jednoznačný záver odvolacieho súdu v otázke určitosti právnych úkonov, súd dospel k záveru, že interpretáciou zmluvných ustanovení možno podľa dospieť k jednoznačnému záveru, že v sume 21.431,48 EUR, ktorú mala žalovaná podľa dojednania v bode 5 dohody o uznaní žalobcovi vrátiť, boli premietnuté tiež úroky vo výške 9 % ročne od poskytnutia pôžičky až do dňa zročnosti (31.12.2017). 38. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania ( , ods. 2 ). a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 39. Dohodnuté úroky z pôžičky vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy v tomto prípade, pre porovnanie nielen že neprevyšovali, ale ani nedosahovali výšku úrokov zo spotrebiteľských a iných úverov s dohodnutou splatnosťou od 1 do 5 rokov, ktoré v tom čase poskytovali banky, ktorá sa pohybovala vo výške 12,93 % ročne, a teda dohoda strán sporu o výške úrokov z pôžičky nebola v rozpore s dobrými mravmi ( ). 40. Preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z pôžičky v kapitalizovanej sume a tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. 41. Nakoľko v zrušujúcom rozhodnutí súdu druhej inštancie nebol vyslovený odlišný právny názor na pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne nároku na zaplatenie mesačných splátok vo výške 357,19 EUR počnúc od 31.3.2017 so splatnosťou vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia celého dlhu, tak súd opätovne rozhodol tak, že žalobu v tejto časti zamietol v II. výroku aj z dôvodu, že tento nárok uplatnený žalobcom v rámci zmeny žaloby 6.3.2017 nebol nijako špecifikovaný tak, aby mohol byť v prípadnom rozhodnutí vykonateľný. 42. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v tomto rozsudku.

T r o v y konania :

43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Podľa zásad o náhrade trov konania ( ) súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho konečného úspechu, vo výške 84,19 % (zo 100 % žalovanej sumy 18.216,69 EUR /17.859,50 + 357,19/ už bola súdom už právoplatne priznaná suma 13.700 EUR, a v terajšom rozhodnutí bol priznaný zostatok žalovanej sumy vo výške 4.159,50 EUR, na základe čoho bol žalobca úspešný v rozsahu 92,09 % a neúspešný 7,90%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa ust. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).