Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoPr-7-2019.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Y.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. X, F., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o určenie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a o náhrade mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 15Cpr/9/2017-55 zo dňa 29. novembra 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a o nároku na náhradu mzdy. Vychádzal zo zistenia, že dňa 11.03. 2016 uzavreli strany Služobnú zmluvu ktorou sa žalobcovi založil štátnozamestnanecký pomer dňom 15. marca 2016 do obsadenia miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo najdlhšie do 14.09. 2016, so skúšobnou dobou podľa § 28 ods. 1 zákona o štátnej službe tri mesiace. Listom zo dňa 13.06. 2016 oznámil žalovaný žalobcovi skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu dňom 15.05. 2016. Žalobca skončenie štátnozamestnaneckého pomeru prevzal dňa 14.06. 2016, čo potvrdil svojim podpisom. Žalovaný listom zo dňa 14.06. 2016 opravil dátum skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe tak, že zrejmou chybou v písaní bol chybne uvedený dátum 15.05. 2016, pričom správny dátum je 15.06. 2016, zásielka tohto listu bola uložená na pošte dňa 17.06. 2016, žalobca ju prevzal dňa 02.07. 2016. Podľa Úradného záznamu o opustení pracoviska žalobcom, žalobca dňa 14.06. 2016 o 7.25 hod. zápisom do dochádzkovej potvrdil príchod do práce, následne prevzal na personálnom oddelení CP ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru a opustil pracovisko. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie použil § 17 ods. 1 vety prvej; ods. 3 písm. b) ; § 25 ods. 1 písm. a) ; § 28 ods. 1; § 46 ods. 2; § 120 Zákona č. 400/2009 Z.z. ak o štátnej službe; § 72 ods. 1 vety prvej ; § 77 Zákonníka práce. Konštatoval, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu bol založený ku dňu 15.03. 2016, trojmesačná skúšobná doba by uplynula dňa 15.06. 2016, oznámenie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 14.06. 2016, teda v uvedenej trojmesačnej skúšobnej dobe. Čo sa týka ,,opravy,“ právny význam pre samotné ukončenie tohto pomeru z hľadiska dodržania trojmesačnej skúšobnej doby táto nemala.
1.1. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.; úspešnému žalovanému náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca vytýkajúc súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naďalej
trvá na skutočnosti, že skončenie štátnozamestnaneckého pomer mu nebolo doručené dňom 14.6 2016 a podpis na tejto listine je sfalšovaný. Uviedol, že dňa 14.6.2016 neplnil služobné úlohy, nebol na pracovisku a nebol ani v mieste bydliska. Navrhuje aby súd rozhodol, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dňom 15.6.2016 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer trval až do 14.9.2016. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky požiadavky po obsahovej stránke a súd v rozhodnutí relevantne zodpovedal podstatné skutkové a právne námietky žalobcu. Zo strany žalovaného bolo preukázané, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru a to dňom 14.6.2016, teda počas plynutia trojmesačnej skúšobnej lehoty. Prevzatie oznámenia žalobca potvrdil svojím podpisom a tvrdenie, že podpis nie je jeho je tendenčného charakteru. Žalovaný nepopiera, že žalobcovi zaslal poštou oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe - oprava a to z dôvodu, že v oznámení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru došlo ku chybe v písaní. Súd správne ustálil, že právne významná je skutočnosť kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o skončení a samotná oprava nezakladá účinky skončenia. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Na podklade vykonaného dokazovania, v zhodne so záverom súdu prvej inštancie možno konštatovať, že strany sporu dňa 11.03. 2016 uzavreli Služobnú zmluvu, ktorou sa žalobcovi založil štátnozamestnanecký pomer dňom 15. marca 2016 do obsadenia miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, alebo najdlhšie do 14.09. 2016, so skúšobnou dobou na tri mesiace podľa § 28 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o štátnej službe“). Listom zo dňa 13.06. 2016 oznámil žalovaný žalobcovi skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu dňom 15.05. 2016. Žalobca skončenie štátnozamestnaneckého pomeru prevzal dňa 14.06. 2016, čo potvrdil svojim podpisom. Žalovaný listom zo dňa 14.06. 2016 opravil dátum skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe tak, že zrejmou chybou v písaní bol chybne uvedený dátum 15.05. 2016, pričom správny dátum je 15.06. 2016, zásielka tohto listu bola uložená na pošte dňa 17.06. 2016, žalobca ju prevzal dňa 02.07. 2016. Ak teda súd prvej inštancie vychádzajúc z tohto stavu považoval žalobu žalobcu s použitím § 17 ods. 1 vety prvej; ods. 3 písm. b) ; § 25 ods. 1 písm. a) ; § 28 ods. 1; § 46 ods. 2; § 120 zákona o štátnej službe; § 72 ods. 1 vety prvej ; § 77 Zákonníka práce za nedôvodnú, bol jeho záver vecne správny.
6. Žalobca založil svoju obranu na tvrdení, že Oznámenie o skončení služobného pomeru dňa 14.06. 2016 neprevzal, podpis na tejto listine je sfalšovaný, keďže dňa 14.6.2016 si neplnil služobné úlohy, nebol na pracovisku a nebol ani v mieste bydliska. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.
7. Vychádzajúc z uvedených zásad žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o sfalšovaní podpisu na Oznámení o skončení služobného pomeru, o neplnení služobných úloh a neprítomnosti na pracovisku ani v mieste bydliska v deň doručenia nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Práve naopak, toto tvrdenie je vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými žalovaným. Z osobného spisu žalobcu - Úradného záznamu o opustení pracoviska žalobcom zo dňa 14.06. 2016 (č.l. 43) vyplýva, že žalobca dňa 14.06. 2016 o 7.25 hod. zápisom do dochádzkovej knihy potvrdil príchod do práce. Následne prevzal na personálnom oddelení CP ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru k 15.6. 2016. Bez oznámenia dôvodu svojej nadriadenej opustil pracovisko. Nezapísal svoj odchod z pracoviska do dochádzkovej knihy. Neuzamkol kanceláriu, neodovzdal kľúč od kancelárie, nepripravil agendu na odovzdanie. Tieto skutočnosti potvrdili traja zamestnanci žalovaného v Úradnom zázname, ktorý je podpísaný R.. Y.I. Y., R.. L. Q. E. Y.. A. F.I.U.. Vychádzajúc z tohto dôkazu má odvolací súd hodnoverným spôsobom za vyvrátené tvrdenie žalobcu, ktorému čeliť len slovným spochybnením, bez dôkazu o opaku nepostačuje.
8. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je aj tvrdenie žalobcu, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobcovi doručené až dňa 2. júla 2016, po uplynutí skúšobnej doby. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 42), že žalobcovi bola týmto dňom doručená oprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, keďže zrejmou chybou v písaní v Oznámení zo dňa 13.06. 2016 bol chybne uvedený dátum skončenia 15.05. 2016, pričom správne mal byť dátum 15.06. 2016. Prijatý záver súdu prvej inštancie o tom, že doručenie opravy dátumu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru spôsobenej zrejmou chybou v písaní žalobcovi nemá vplyv na ukončenie pomeru z hľadiska dodržania trojmesačnej skúšobnej doby, treba považovať za vecne správny. Účelom opravy je napravenie očividných pochybení, ku ktorým dochádza pri administratívnych prácach, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou, alebo sú následkom chyby v počítaní. Ide o následok náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá písomnosť vyhotovuje a ktorá je úplne zjavná. Opravu možno vykonať, kedykoľvek ju orgán ktorý písomnosť vystavil zistí. Pokiaľ žalovaný v skončení štátnozamestnaneckého pomeru vystaveného dňa 13.06. 2016 uviedol dátum skončenia 15.05. 2016 jedná sa nepochybne o zjavné zlyhanie mechanickej činnosti osoby, ktorá list vystavovala, a táto zrejmá nesprávnosť nemá vplyv na dodržanie lehoty predpokladanej v § 28 ods. 1 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ktorú žalovaný dodržal, a preto doručením listu zo dňa 13.06. 2016,ktorý žalobca prevzal dňa 14.06. 2016 došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe.
9. Keďže žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom bránené v uplatnení prostriedkov procesnej obrany v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania na prvoinštančnom súde, a obranu žalovaného spôsobilým spôsobom nevyvrátil, je nutné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, v dôsledku čoho došlo odvolacím k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods.2 C.s.p.. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému aj vzhľadom na jeho postavenie v konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).