Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Ek/2036/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mária Teslíková, nar. 28.03.1979, trvale bytom Heydukova 29, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47232773, proti povinnému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX A.-B. V., o vymoženie 5808,94 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 17.12.2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.11.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky v sume 5 808,94 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu

- rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 15.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2011 a vykonateľnosť dňa 17.04.2011.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.12.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 808,94 Eur od 18.04.2011 do zaplatenia. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) „Doplňujúce informácie o peňažnom nároku“ uviedol, že vyzval v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku povinného na plnenie v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu a k návrhu okrem iného pripojil aj Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 08.08.2019 adresovanú povinnému a podací lístok od Slovenskej pošty, a.s. č. UC268029731SK zo dňa 13.08.2019. Vyšší súdny úradník na základe funkcionality Slovenskej pošty a.s. na stránke https://tandt.posta.sk/ vykonal sledovanie zásielky č. RE160126195SK za účelom zistenia, či zásielka bola povinnému doručená. Z výsledku doručenia zistil, že zásielka bola vrátená späť odosielateľovi z dôvodu neznámeho adresáta. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, musí byť preukázané, že povinný bol na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo že bola s povinným uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa dôvodovej správy ide o to, aby oprávnený neprekvapoval povinného po uplynutí relatívne dlhšej doby návrhom na exekúciu. V prípade nepreukázania vyššie uvedených skutočností súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne v dotknutej časti. Zdôraznil, že zámerom zákonodarcu v danom prípade bolo zamedziť nárastu úrokov cieleným vyčkávaním so začatím exekúcie, resp. s podaním návrhu na jej vykonanie. Zaviedla sa tak osobitná civilnoprávna sankcia spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ postihnutý následkom, že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré vzniklo po vykonateľnosti exekučného titulu. Právna norma má veriteľa motivovať k tomu, aby návrh

na vykonanie exekúcie podal najneskôr do troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. V ustanovení § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, je stanovená požiadavka na to, aby sa predmetná výzva reálne dostala do sféry vplyvu povinného, alebo aby povinný uzavrel s oprávneným dohodu o postupnom splnení pohľadávky a aby to oprávnený súd osvedčil. Oprávnený nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno, že postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Nebolo možné akceptovať situáciu, keď výzva na splnenie pohľadávky bola zaslaná na adresu, na ktorej sa povinný už vôbec nezdržiava. Na záver podotkol, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby podal návrh na vykonanie exekúcie už skôr, teda do troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu. Nakoľko sa návrhom uplatňoval nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh bol podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bolo preukázané že povinný bol na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, čím si oprávnený nesplnil povinnosť tak, ako mu to ukladá ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

3/ Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že povinný uzatvoril s oprávneným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, pričom po uzatvorení kúpnej zmluvy bolo zistené, že toto motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti, z ktorého dôvodu bolo oprávnenému zadržané, odňaté a odovzdané osobe do Nemeckej republiky. Rovnako z predmetného súdneho rozhodnutia vyplýva, že súdu sa nepodarilo doručiť povinnému žiadnu písomnosť v priebehu súdneho konania, a preto mu bol zo strany súdu ustanovený opatrovník pre súdne konanie. Oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal vedomosť, že povinný má hlásený trvalý pobyt na ulici Konventná 621/3 v Bratislave, a že nemá hlásený žiadny prechodný pobyt. Skutočnosť, či sa povinný na adrese trvalého pobytu naozaj zdržiava však oprávnený potvrdiť nemôže, rovnako ani či sa povinný náhodou nezdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Oprávnený reálne očakával, že mu bude ako poškodenému nahradená škoda v rámci trestného konania, ktoré podľa jeho vedomostí do dnešného dňa nie je ukončené. Vzhľadom na uvedené mal za to, že okresný súd pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie v časti opakujúceho sa plnenia z dôvodu, že povinnému nebola reálne doručená výzva oprávnenej na plnenie, nepostupoval správne. Okresný súd vo svojom rozhodnutí síce nespochybnil, že oprávnený vyzval povinného na plnenie doporučenou listovou zásielkou doručovanou na adresu jeho trvalého pobytu (teda na adresu, kde by sa mal zdržiavať), ale svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vlastného šetrenia zistil, že táto výzva sa nedostala do sféry vplyvu povinného, nakoľko ju poštový prepravca vrátil oprávnenej s označením adresát neznámy. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie mal za to, že výklad ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, ktorý aplikoval okresný súd, vytvára značnú nerovnováhu medzi účastníkmi exekučného konania, kedy umožňuje povinnému vyhýbať sa preberaniu poštových zásielok a na druhej strane ukladá neprimeranú povinnosť oprávnenému vyhľadávať miesto, kde by sa mohol povinný zdržiavať a zabezpečiť preukázanie, že jeho výzva sa dostala do sféry vplyvu povinného, čo je prakticky nereálne.

4/ Podľa druhá veta Exekučný poriadok (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7/ Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

10/ Podľa § 53 ods. 4 druhej vety Exekučného poriadku z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

11/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že je nedôvodná a v celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým čiastočne zamietol návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12/ Exekučný titul bol vydaný dňa 15.03.2011, pričom vykonateľnosť nadobudol dňa 17.04.2011. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný priznanú pohľadávku vrátane jej príslušenstva pred podaním návrhu neuhradil ani čiastočne. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu až dňa 11.11.2019, čo predstavuje viac ako 8 rokov po vykonateľnosti exekučného titulu. Zákonodarca postihuje dlhodobé vyčkávanie stratou možnosti vymáhať opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, pokiaľ nebol povinný na splnenie povinnosti vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. pokiaľ s ním nebola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

13/ V prípade, že chcel oprávnený v exekúcii vymôcť aj úroky, ako opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, musel súdu preukázať, že povinného vyzval na splnenie pohľadávky. V sťažnosti nevyvrátil vyšším súdnym úradníkom zistené skutočnosti, že sa uvedenú výzvu povinnému nepodarilo doručiť, nakoľko bol na uvedenej adrese neznámy. Tvrdil však, že si svoju povinnosť podľa § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku splnil, keď povinnému výzvu zaslal na adresu uvedenú v exekučnom titule, pričom výklad uvedený v napadnutom uznesení podľa neho umožňuje povinnému vyhýbať sa preberaniu poštových zásielok a na druhej strane ukladá neprimeranú povinnosť oprávnenému vyhľadávať miesto, kde by sa mohol povinný zdržiavať.

14/ Sudca sa s uvedeným názorom oprávneného nestotožnil. Aby výzva, ako jednostranný hmotnoprávny úkon oprávneného smerujúci k splneniu zákonom stanovenej povinnosti podľa § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku, vyvolala účinky, musí byť povinnému aj doručená. Za doručenú sa považuje vtedy, ak mal (povinný) objektívnu možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Ak by súd pristúpil na tvrdenia oprávneného, potom by sa jednalo zo strany oprávneného len o formálne vyhotovenie výzvy, ktoré bez jej riadneho doručenia nesledovalo skutočný úmysel zákonodarcu - po dlhej dobe od vydania exekučného titulu neprekvapovať povinného, ktorý úmysel vyplýval z dôvodovej správy k zákonu (ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok) a ktorý uvádzal už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení. Podľa názoru sudcu znenie citovaného ustanovenia „aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný“ v sebe bezpochyby zahŕňa nielen samotné vyhotovenie výzvy, ale aj možnosť povinného objektívne sa zoznámiť s obsahom takej výzvy. Takú možnosť však povinný nemal, pokiaľ bol na adrese doručovania neznámy. Iná situácia by bola, pokiaľ by sa napr. v mieste doručenia zdržiaval, no zásielku si neprevzal, pretože v takom prípade sa povinný mohol objektívne s výzvou oboznámiť. Oprávnený tak nepreukázal súdu, že výzvu skutočne doručil povinnému, resp. nevyvrátil skutočnosti zistené vyšším súdnym úradníkom o tom, že zásielka s výzvou nebola povinnému vôbec doručená ani neuviedol také argumenty, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho úradníka. Preto možno uzavrieť, že si oprávnený nesplnil povinnosť vyzvať povinného na splnenie dlhu tak ako mu to ukladá ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku.

15/ Oprávnený sa do situácie, keď naňho prešlo bremeno preukazovania splnenia povinnosti uvedenej v § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku, dostal z vlastného pričinenia, keď podal návrh na vykonanie exekúcie po 8 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu, aj napriek tomu, že už v základnom konaní

sa povinnému nepodarilo doručiť žiadnu písomnosť. Pretože sa povinnému nepodarila výzva doručiť (nemal objektívnu možnosť zoznámiť sa s jej obsahom) z dôvodu, že na adrese jej doručenia bol neznámy, následkom bolo nesplnenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku ako podmienky na vymoženie pohľadávky aj s opakujúcim sa príslušenstvom po 3 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie po 8 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu navyše za situácie, že povinný od vzniku exekučného titulu neuhradil ani časť pohľadávky, v sebe nesie riziko, že povinný zmení adresu, prípade stratí právnu subjektivitu, alebo bude na jeho majetok vedený konkurz a pod.. Dôvodom pre ktorý by mal exekučný súd zrušiť napadnuté rozhodnutie, nemohla byť ani skutočnosť, že oprávnený očakával náhradu škody v rámci trestného konania, pretože exekučným titulom je rozhodnutie civilného (nie trestného) súdu a otázka náhrady škody v trestnom konaní nebola doposiaľ právoplatne rozhodnutá. Na záver možno dodať, že veriteľ sa má aktívne starať o svoje pohľadávky, čo v tomto prípade znamenalo skôr sa domáhať jej splnenia núteným spôsobom (exekúciou).

16/ Keďže oprávnený nepreukázal, že by povinného vyzval na splnenie pohľadávky v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, bol postup vyššieho súdneho úradníka, ktorým jeho návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva zamietol, správny. Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.