Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-206-2019.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/206/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti V. bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky Q. a otca N., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti V. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí V. výživným vo výške 120 Eur mesačne a maloletého N. výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 09. 2019.
Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2019 do 30. 01. 2020 na maloleté deti V. vo výške 100 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 20 Eur mesačných splátkach a maloletého Y. vo výške 100 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 20 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom podaným dňa 10. 09. 2019 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa zveria do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletých detí každého zvlášť výživným vo výške 120 Eur mesačne vopred k jej rukám vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu. Otcovstvo k maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením na matrike. Koncom augusta 2019 sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval a od tohto obdobia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletých detí.
2. Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15. 10. 2019 potvrdil, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v auguste 2019 kvôli trvalým nezhodám a ochladnutiu partnerského vzťahu s matkou. S maloletými deťmi je však v pravidelnom kontakte, ich vzťah je dobrý. Matka mu v styku s deťmi nebráni. Jeho komunikácia s matkou ohľadom detí je dobrá. Otec v písomnom vyjadrení sa nevyjadril k návrhu v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Svoje vyjadrenie zameral na nesúhlas s matkou navrhovanou výškou výživného na maloleté deti. Navrhol súdu určiť výživné za každé maloleté dieťa vo výške 90 Eur mesačne čo odôvodnil jeho reálnymi finančnými možnosťami.
3. Opatrovník v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 01. 2020 návrh matky považoval za dôvodne podaný z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu,
výživu maloletých detí. Z vyjadrenia opatrovníka nevyplynulo zistenie nedostatkov v starostlivosti matky o maloleté deti. Matka pre výchovu maloletých detí má vytvorené vhodné bytové podmienky. Opatrovník v závere vyjadrenia doporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí výživným primerane jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu. Otcovstvo k maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade. Rodičia maloletých detí od augusta 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Z ich zhodného vyjadrenia vyplynulo, že od tohto obdobia neobnovili spolužitie o čo nemajú ani záujem. Od augusta 2019 ako nežijú v spoločnej domácnosti spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletých detí, spoločne nehospodária, ako rodina netrávia spolu čas. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 36 Zákona o rodine, a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka je z rodičov tá, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti tým, že im perie, varí, vodí ich do materskej škôlky, chodí na rodičovské združenie, k lekárovi, v prípade ochorenia je s nimi doma. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloleté deti tým, že ich vyzdvihuje z materskej škôlky a trávi s nimi čas do príchodu matky do jej domácnosti. Otec s maloletými deťmi bol najdlhšie v rozsahu 1 dňa. Maloleté deti v domácnosti otca neprespávajú. Sociálnym šetrením mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletých detí, v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Maloleté deti v domácnosti matky žijú od narodenia. Otec v súčasnosti býva v byte u kamaráta, nemá vytvorené bytové podmienky pre výchovu maloletých detí tak, aby im bol schopný zabezpečiť všestranný vývoj. Vzťah rodičov maloletých detí je nefunkčný z dôvodu, že majú iné názory na výchovu a stravovanie maloletých detí k čomu otec podotkol, že matka chce, aby sa deti stravovali zdravšie, avšak niektoré veci preháňa. Matka v tejto súvislosti uviedla, že otec od nej nepožaduje informácie, musí mu ich „tlačiť“. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav s prihliadnutím na vek maloletých detí, zotrvanie maloletých detí v domácnosti matky kde majú vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim a nevytvorenie vhodných bytových podmienok pre výchovu maloletých detí na strane otca maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd len pre úplnosť k rodičovskému vzťahu uvádza, že je potrebné, aby sa rodičia navzájom rešpektovali, vo výchove maloletých detí boli jednotní a otec bol viacej aktívny pri komunikácii s matkou. Súdu je zrejmé, že rodičovská komunikácia a vzťahy sú narušené emóciami spojenými s rozchodom rodičov maloletých detí. Rodičia si však musia uvedomiť potrebu kooperovať pri výchove maloletých detí, a preto za týmto účelom súd na rodičov apeluje, aby dobrovoľne absolvovali poradensko-psychologický proces
na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, alebo odborné poradenstvo v Centre pre deti a rodiny.
9. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý W. má 5 rokov, navštevuje MŠ, do ktorej sa uhrádza mesačne stravné 40 Eur, mesačný poplatok 16 Eur a polročne ZRŠ 30 Eur. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Zúčastňuje sa aktivít organizovaných MŠ, na čo sú mesačné výdavky vo výške 4 Eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, nebýva často chorý. Maloletý N. má 3 roky, navštevuje MŠ, do ktorej sa uhrádza mesačne stravné 40 Eur, mesačný poplatok 16 Eur, polročne ZRŠ 30 Eur. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, zúčastňuje sa aktivít organizovaných materskou škôlkou, na čo sú mesačné výdavky vo výške 4 Eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, nebýva často chorý. Matka spolu s deťmi býva v 2-izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom. Mesačné výdavky na bývanie matky s deťmi predstavujú 200 Eur. Otec maloletých detí býva v prenajatom 2-izbovom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 200 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 893,83 Eur a otec vo výške 774,99 Eur. Otec má uzavretú dohodu o vykonaní práce v obchodnej spoločnosti I. s.r.o., kde pracuje ako tesár a podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 70,15 Eur, čo matka spochybňovala. Otec po spochybňovaní jeho príjmu na základe dohody o vykonaní práce uviedol, že mu je vyplácaná odmena na základe dohody o vykonaní práce mesačne vo výške 150 Eur netto. Mesačný príjem otca tak predstavuje spolu 924,99 Eur. Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné kritériá návrhu matky v časti určenia výživného na každé maloleté dieťa vo výške 120 Eur mesačne vyhovel.
10. Neplnením si vyživovacej povinnosti otcom v súdom určenej výške mu vzniklo zročné výživné, ktoré mu súd povolil splácať v primeraných 20 eurových mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ako aj príjem otca.
11. Účastníci konania po vyhlásení rozsudku sa vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.