Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/31/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Ing. Dušan Kuruc, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, správca úpadcu SVK sport, s.r.o. v konkurze, Solivarská 8371/28A, 080 01 Prešov, IČO 45 429 529 právne zastúpeného Mgr. Adriánom Fabianom, advokátom, Tkáčska 2, 080 01 Prešov proti žalovanému v 1. rade: C. Y., L.. XX.XX.XXXX, C. L. XX, XXX XX G.M., žalovanému v 2. rade: N. O., L.. XX.XX.XXXX, J.Á. XXXX/X, XXX XX G., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, o uloženie povinnosti v súlade s ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -97 zo dňa 15.10.2019 takto

rozhodol:

I. M e n í uznesenie tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty do všeobecnej podstaty úpadcu SVK sport, s. r. o. v konkurze, Solivarská 8371/28A, 080 01 Prešov, IČO 45 429 529 sumu 5.100,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu ako správcu na uloženie povinnosti v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štatutárnemu orgánu úpadcu C. Y. a N. O. zamietol. Žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako správca úpadcu SVK sport, s. r. o. v konkurze sa návrhom, ktorý doručil súdu prvej inštancie dňa 9.1.2018, domáhal vydania rozhodnutia na uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sankciu 5.100,- eur z dôvodu porušenia povinnosti žalovaných ako štatutárnych zástupcov úpadcu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že správca návrh odôvodnil zistením, že návrh na vyhlásenie konkurzu na úpadcu nebol podaný včas, pretože zo súvah úpadcu jednoznačne vyplýva jeho predĺženie, a to vzhľadom na výšku majetku a výšku jeho záväzkov v období rokov 2012, 2013 a 2014. Úpadca sa dostal do stavu predlženia v priebehu roka 2012, pretože k 31.12.2012 bola výška vlastného imania -19.171,- eur. V ďalších rokoch sa negatívny vývoj vlastného imania výrazne prehlboval a jeho hodnota k 30.9.2014 vyplývajúca z účtovnej závierky zo dňa 27.10.2014, ktorá bola prílohou návrhu úpadcu

na vyhlásenie konkurzu, bola vo výške - 180.366,- eur. Úpadcov návrh na vyhlásenie konkurzu zo dňa 26.11.2014 bol doručený Okresnému súdu Prešov dňa 19.12.2014, pričom sa jedná o oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože konatelia úpadcu, vzhľadom na odbornú starostlivosť o predĺžení úpadcu museli a mali vedieť od 15.3.2013, čím im vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr do 13.4.2013 (do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení podľa 11 ods. 2 ), a preto im vznikla povinnosť uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 5.100,- eur. Žalobca ďalej v podanom návrhu uviedol, že písomne vyzval konateľov úpadcu na preukázanie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Títo do podania návrhu však splnenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu nijako nepreukázali.

4. Žalovaní s návrhom nesúhlasili, čo odôvodnili tým, že konali s odbornou starostlivosťou s poukazom na situáciu a obchodné zvyklosti v danom odvetví, keď sa snažili zabezpečiť a doslova zachrániť spoločnosť úpadcu hľadaním nových kontraktov, čo sa v tomto odvetví mení zo dňa na deň. V tej súvislosti predložili čestné prehlásenia a zmluvy o budúcej zmluve s potenciálnymi obchodnými partnermi.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.1.2015 sp. zn. bolo začaté konkurzné konanie proti dlžníkovi - spoločnosti SVK sport, s.r.o.. Uznesením zo dňa 19.3.2015 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a zároveň ustanovil predbežného správcu Ing. Dušana Kuruca do funkcie správcu úpadcu.

6. Žalovaní nepopreli účtovné údaje uvedené v návrhu. V priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach, že konali s odbornou starostlivosťou, pričom poukázali na to, že úpadcovi sa od jeho vzniku v roku 2010 darilo. Vzhľadom na vývoj situácie v textilnom priemysle v rokoch 2013 a 2014 došlo k útlmu, čo sa prejavilo v menšom množstve zákaziek. Keďže chceli udržať zamestnanosť, snažili sa nájsť nové zákazky, s čím im pomáhal aj Ing. J.Á., predseda predstavenstva A T A K, výrobné družstvo, pre ktoré vykonávali šitie všetkých produktov. Najmä prostredníctvom spoločnosti Medrescue, s.r.o. mali realizovať zákazku v objeme 850.000,- eur pre Ministerstvo školstva v Líbyi, čo malo zabezpečiť dostatočné príjmy aj na plnenie záväzkov. Nakoľko však došlo k personálnym zmenám na ministerstve, túto sa nepodarilo zrealizovať. Obdobne mali realizovať plnenie aj pre spoločnosť GEMOR Fashion, s.r.o. a pre spoločnosť VZORODEV PRODUKT, s.r.o.. V tom čase, vzhľadom na dlhodobejšiu spoluprácu, komunikovali o spolupráci aj so športovými klubmi, ktoré od nich predtým odoberali tovar. Mali záujem o pokračovaní plnenia, pričom mali už aj predbežné dohody, avšak vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa to nepodarilo zrealizovať. Obchodná marža úpadcu predstavovala cca 30 % hodnoty objemu jednotlivých zákaziek, pričom sa to vyvíjalo podľa aktuálnej situácie.

7. V konaní vypočutý svedok Ing. G. J., predseda predstavenstva A T A K, výrobné družstvo uviedol, že úpadca bol vytvorený ako dodávateľ A T A K, výrobné družstvo, pretože toto malo vytvorené dostatočné množstvo zákaziek s nízkou efektivitou. Úpadcovi sa spočiatku darilo, no následne došlo ku kríze, keď sa etablovali čínski dodávatelia na európskom trhu. Preto sa zaujímali o ďalšie možnosti na líbyjskom, ako aj na holandskom, švajčiarskom a belgickom trhu.

8. Na preukázanie svojich tvrdení predložili žalovaní čestné vyhlásenia štatutárnych orgánov obchodných partnerov, ktorí prehlásili, že viedli obchodné rokovania s úpadcom na získanie jednotlivých zákaziek, ktoré sa napokon nezrealizovali, a to zákazka v objeme 850.000,- eur na obdobie rokov 2014

- 2016 z dôvodu zmeny režimu v Líbyi (spoločnosť Medrescue, s. r. o., /č.l. 82/), zákazka v objeme 180.000,- eur na obdobie rokov 2013 - 2014 z dôvodu zvýšenia cien základných surovín (GEMOR Fashion s.r.o. /č.l. 85/), zákazka v objeme 20.000,- eur v roku 2014 z dôvodu finančných problémov odberateľa (FIVOJA, s.r.o. /č.l. 87/) a zákazka v objeme 30.000,- eur v roku 2014 z dôvodu zvýšenia cien výrobných nákladov a presmerovania výroby do lacnejších krajín (Vzorodev produkt s.r.o. /č.l. 95/). Zároveň žalovaní predložili aj zmluvy o budúcich zmluvách medzi úpadcom a FIVOJA, s.r.o. /č.l.

84/ a GEMOR Fashion s.r.o. /č.l. 86/, ktoré potvrdzujú skutočnosti uvedené v predložených čestných prehláseniach.

9. Žalobca namietal, že čestné prehlásenia ako aj zmluvy o budúcich zmluvách sú formulované veľmi všeobecne a nie je z nich zrejmé, či by tieto zákazky boli pre úpadcu ziskové, aká by bola miera vyprodukovaného zisku a či by dokázali odvrátiť úpadok úpadcu. Poukázal na to, že zákazky textilnej a odevnej výroby sú vzhľadom na nízku cenu práce a zisky veľkoproducentov charakterizované nízkou pridanou hodnotou, a teda aj nízkym ziskom. Žalovaní tak nepreukázali, že pri týchto zákazkách to malo byť inak. Z výpovede svedka zároveň vyplýva, že malo ísť o zákazky pre A T A K, výrobné družstvo, ktorého úpadca bol iba subdodávateľom, teda zisk by sa delil medzi tieto subjekty. Úpadok bol pritom spôsobený sústavnou produkciou straty z podnikateľskej činnosti textilnej výroby. Z predložených dôkazov tak nevyplýva, že žalovaní konali s odbornou starostlivosťou.

10. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení až 3, , a , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ktoré definujú úpadok, povinnosť predchádzaniu úpadku, povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a osobitnou zodpovednosťou s osobitnou sankciou zaplatiť do konkurznej podstaty sumu zodpovedajúcu dlžníkovmu základnému imaniu zapísanému v príslušnom registri v prípade nesplnenia tejto povinnosti ako aj dôkaznú povinnosť subjektov na preukázanie dôvodov na vylúčenie ich zodpovednosti.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že úpadca už od roku 2012 vykazoval vo svojom účtovníctve zápornú výšku vlastného imania. V tom čase, ako aj neskôr, úpadca vykonával riadne svoju podnikateľskú činnosť a mal obchodné aktivity, z ktorých dosahoval príjmy a zisk. K trvalému predĺženiu vlastného imania došlo až ku koncu roka 2014, pričom úpadca v rámci možností svoje záväzky uhrádzal. Žalovaní v súvislosti s prijatými opatreniami poukázali na snahu nadviazať novú obchodnú spoluprácu a zachovávať doterajšiu obchodnú spoluprácu, ku ktorej však v konečnom dôsledku nedošlo, avšak iba z dôvodov, ktoré úpadca nemohol ovplyvniť a nespôsobil ich, najmä v súvislosti so situáciou na textilnom trhu. Žalovaní produkovanými dôkazmi, ktorých dôvodnosť žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, vylúčili svoju zodpovednosť za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu tým, že sa snažili prijať vhodné a primerané opatrenia, ktoré by rozbehli podnikanie a znamenali by ozdravenie spoločnosti. V čase, keď takéto opatrenia prijímali pritom nemohli vedieť, či budú úspešné alebo nie. Bolo by neúčelné prijímať akékoľvek opatrenia na prosperovanie podniku spolu s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Za konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné považovať také konanie, ktoré zodpovedá postaveniu konajúcej osoby a možno dôvodne predpokladať, že cieľom takéhoto konania je vyriešenie úpadku. Teda ak sa dlžník snaží konaním iným ako konkurz vyriešiť úpadok, možno toto konanie dôvodne považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úpadca mal plánovanú aktívnu obchodnú spoluprácu s inými podnikateľskými subjektmi do konca roka 2014, preto zohľadňujúc očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku ( ) súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaní svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas neporušili, keďže po tom, čo zhodnotili, že spolupráca sa už napriek prijatým opatreniam realizovať nebude, podali návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 19.12.2014. Skutkové tvrdenia žalovaných týkajúce sa sporu, na popretie ktorých žalobca žiadne relevantné dôkazy neoznačil, považoval súd prvej inštancie za nesporné ( ).

12. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaní preukázali konanie s odbornou starostlivosťou, a preto zamietol návrh správcu na uloženie povinnosti v zmysle .

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešným žalovaným v konaní priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v a , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že v konaní bolo nepochybné, že úpadca už od roku 2012 vykazoval vo svojom účtovníctve zápornú výšku vlastného imania, čo bolo preukázané účtovnými dokladmi, ktoré neboli relevantným spôsobom spochybnené. Úpadca tak bol od roku 2012 predĺžený. Dôkazy produkované žalovanými však nemožno vyhodnotiť ako dôkazy preukazujúce, že žalovaní konali s odbornou starostlivosťou. Predložené čestné prehlásenia ako aj zmluvy o budúcich zmluvách sú formulované veľmi všeobecne a žiadnym spôsobom nepreukazujú, že by nimi deklarované možné budúce zákazky boli pre úpadcu ziskové, aká by bola miera vyprodukovaného zisku a či by dokázali aj reálne odvrátiť úpadok úpadcu. Žalovaní v tomto konaní nepredložili žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázali mieru ziskovosti predmetných potenciálnych zákaziek a na základe ktorých by mohol súd prvej inštancie vyhodnotiť, že čestné prehlásenia a zmluvy o budúcich zmluvách preukazujú, že žalovaní konali s odbornou starostlivosťou. Žalovaní totiž nepredložili žiadne dôkazy týkajúce sa nákladov (materiál, nájmy, mzdy, odvody, provízie sa sprostredkovanie a pod.), možného čistého zisku a ani schopnosti vyprodukovať v danom období deklarované množstvá športového oblečenia. Svedok pri svojom výsluchu pritom uviedol, že úpadca bol vytvorený ako dodávateľ pre A T A K, výrobné družstvo. Uvedené potvrdzujú aj účtovné doklady úpadcu, ktoré preukazujú, že takmer celá produkcia úpadcu počas jeho činnosti bola pre A T A K, výrobné družstvo, materiál na výrobu dodával úpadcovi A T A K, výrobné družstvo, prevádzka úpadcu sa nachádzala v priestoroch vo vlastníctve A T A K, výrobné družstvo a úpadca vykonával svoju činnosť na zariadeniach patriacich A T A K, výrobné družstvo. Zo žalobcom predložených dokladov je nepochybné, že úpadok úpadcu bol spôsobený sústavnou produkciou straty z podnikateľskej činnosti z textilnej výroby. Žalovaní predloženými dôkazmi nepreukázali, že včas podali návrh na vyhlásenie konkurzu a ani nepreukázali, že by postupovali s odbornou starostlivosťou.

15. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním im bola doručená dňa 13.11.2019.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.

19. Podľa účinného do 28.4.2015 predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné

výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

20. Podľa konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

21. Podľa účinného do 31.12.2015 dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

22. Podľa účinného do 31.12.2015 osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. Ak je takýchto osôb viac, v časti, v ktorej je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou. Zodpovednosti sa zbaví tiež ten, kto nie je oprávnený konať v mene dlžníka samostatne, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení.

23. Podľa účinného do 31.12.2015 správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby mu v určenej lehote preukázali, či túto povinnosť riadne a včas splnili. (ods. 1). Ak vyzvaná osoba v určenej lehote nepreukáže, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušila alebo že konala s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, správca podá návrh, aby súd uznesením uložil vyzvanej osobe zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom (ods. 2). Ak vyzvaná osoba nepreukáže súdu, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušila alebo že konala s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, súd ju uznesením zaviaže zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom; ak tento čas nie je známy, vychádza sa z dlžníkovho základného imania zapísaného v deň začatia konkurzného konania. Uznesenie súd doručí správcovi a tomu, koho uznesenie zaväzuje; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie do 15 dní od doručenia správca alebo ten, koho uznesenie zaväzuje (ods. 3).

24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.1.2015 sp. zn. bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi - spoločnosti SVK sport, s.r.o.. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV 5/2015 zo dňa 9.1.2015. Uznesením zo dňa 19.3.2015 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a zároveň ustanovil predbežného správcu Ing. Dušana Kuruca do funkcie správcu úpadcu. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV 13/2015 zo dňa 21.1.2015. V rozhodnom období, potrebnom pre ustálenie vzniku zodpovednosti konateľov v posudzovanej právnej veci v zmysle ustanovenia , vykonávali pôsobnosť štatutárneho orgánu v súvislosti s podaním, resp. nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaní, ktorí boli teda osobami právne zodpovednými za podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, ktorej výška základného imania predstavuje sumu 5.100,- eur. V zmysle ustanovenia je povinnosťou konateľa spoločnosti

s ručením obmedzeným viesť predpísanú evidenciu a účtovníctvo. Žalovaní boli do funkcie konateľov úpadcu menovaní od 1.3.2010 a sú nimi aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Zo žalobcom predložených súvah a účtovnej závierky úpadcu vyplýva, že k 31.12.2012 majetok úpadcu predstavoval 43.213,- eur, záväzky 62.384,- eur a vlastné imanie - 19.171,- eur (súvaha zostavená dňa 15.3.2013); k 31.12.2013 majetok úpadcu predstavoval 187,- eur, záväzky 134.780,- eur a vlastné imanie - 134.593,- eur; k 31.12.2014 majetok úpadcu predstavoval 11.058,- eur, záväzky 200.150,- eur a vlastné imanie

- 189.092,- eur, teda že sa úpadca dostal do stavu predĺženia v priebehu roku 2012 a negatívny vývoj vlastného imania sa aj naďalej prehlboval. Správca zároveň písomne vyzval žalovaných podľa . Tieto skutočnosti napokon neboli medzi stranami sporné.

25. Pojem úpadku vymedzujú právne predpisy, najmä . Záver o tom, či spoločnosť je alebo nie je v úpadku teda nie je záverom skutkovým, ale záverom právnym, ktorý sa vyvodzuje zo skutkových zistení, či spoločnosť napĺňa znaky vymedzenia úpadku. Keďže v konaní neboli popreté tvrdenia správcu o existencii úpadku spoločnosti už v roku 2012 a uvedené vyplýva aj predložených účtovných dokladov, odvolací súd dospel k záveru, že konatelia úpadcu museli a mali vedieť o úpadku vo forme predĺženia spoločnosti najneskôr od 15.3.2013, teda povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu im vznikla najneskôr dňa 13.4.2013. Odvolací súd sa tak nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k trvalému predĺženiu vlastného imania úpadcu došlo až ku koncu roka 2014. Z uvedeného tak vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť úpadcu nebola podaná včas, tak ako to ukladá .

26. Podstatnou spornou otázkou v posudzovanom prípade je, či konatelia úpadcu po zistení úpadku konali s odbornou starostlivosťou, čo by ich podľa zbavilo zodpovednosti. Posúdenie, či určité konanie je alebo nie je konaním s odbornou starostlivosťou v zmysle , je znova právnou otázkou. Súčasťou riešenia tejto otázky je však aj posudzovanie predpokladaných vplyvov určitých úkonov, ich užitočnosť a vhodnosť v daných súvislostiach, ďalej možnosti konajúcich osôb tieto vplyvy svojich úkonov predvídať. Posudzovanie týchto otázok si pritom spravidla vyžaduje odborné znalosti, keďže ide o posúdenie správnosti odhadu (prognózy) zodpovednej osoby na základe určitých empirických poznatkov, skúseností a racionálnych výpočtov alebo odhadov. Až na základe posúdenia tohto vzťahu medzi konaním danej osoby a predpokladanými (alebo medzičasom nastalými) následkami tohto konania možno potom urobiť právny záver, či určité konanie napĺňalo alebo nenapĺňalo požiadavku odbornej starostlivosti.

27. Podľa základných princípov sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech.

28. Ak sa teda žalovaní v posudzovanej veci dovolávali toho, že postupovali s odbornou starostlivosťou, bolo ich povinnosťou tvrdiť a dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť záver, že ich konanie zodpovedalo . Boli teda povinní tvrdiť a dokázať, že ich rozhodnutie pokračovať aj naďalej v podnikateľskej činnosti ako doposiaľ, bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovaných ako konateľov spoločnosti a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja podnikania a nových príležitostiach objektívne opodstatňovalo ich rozhodnutie nepodať návrh na konkurz.

29. Žalovaní tak na preukázanie svojho konania s odbornou starostlivosťou boli povinní tvrdiť a dokázať konkrétne skutočnosti, teda nielen, že rokovali o konkrétnych obchodoch a s kým, aká bola šanca na úspech týchto rokovaní, ale aj akú šancu mala spoločnosť prípadné záväzky z týchto obchodov plniť, a akým spôsobom sa tieto výsledky mohli reálne prejaviť na hospodárení spoločnosti a na šanci uspokojiť veriteľov tak, aby to vyrovnalo dôsledky oneskoreného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd sa pritom stotožňuje s námietkami žalobcu, že konatelia nepreukázali, že nimi deklarované možné budúce zákazky by boli pre úpadcu ziskové, aká by bola miera vyprodukovaného zisku a či by dokázali aj reálne odvrátiť úpadok úpadcu. Odvolací súd zároveň udáva, že len všeobecné názory konateľov úpadcu o prípadnom pozitívnom vývoji spoločnosti na základe už vtedy známych informácií ako nízka ziskovosť,

nárast nákladov a vstup konkurencie zo zahraničia je ťažko predstaviteľný. Taktiež nie je zrejmé, ako bolo možné zabezpečiť plánovanú expanziu do zahraničia, keď s dôsledkami ekonomickej krízy sa zahraničie potýkalo rovnako ako slovenský trh. Bolo teda povinnosťou žalovaných dokázať konkrétne okolnosti, ktoré by túto nereálnosť vyvracali, teda ktoré by preukázali, že úpadca by dosahoval zisk, ktorý by reálne postačoval na uspokojovanie jeho veriteľov.

30. Odvolací súd tak vzal čestné prehlásenia a zmluvy o budúcich zmluvách, predložených žalovanými za základ svojej úvahy pri hodnotení dôkazov o zachovaní odbornej starostlivosti zo strany žalovaných a dospel k záveru, že žalovaní ani týmito dôkazmi nepreukázali také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že odbornú starostlivosť zachovali. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena potom je, že súd skutočnosť, ktorá sa mala takto dokázať, za dokázanú nepovažuje, ale naopak, vychádza z toho, že nenastala.

31. Žalovaní sa bránili v prvom rade tým, že zachovali odbornú starostlivosť. Túto ich obranu si osvojil aj súd prvej inštancie, odvolací súd však tento jeho záver považuje za nesprávny. Konanie s odbornou starostlivosťou je konštruované ako liberačný dôvod osoby, ktorá mala podať návrh na konkurz, teda osoby konajúcej v mene dlžníka ( ), v dôsledku toho teda povinnosť dokázať zachovanie tejto starostlivosti zaťažuje osobu, ktorá sa tohto liberačného dôvodu dovoláva. V posudzovanej veci ale odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní nepreukázali, že by po 15.3.2013 potrebnú odbornú starostlivosť zachovali.

32. Podľa už citovaného treba konaním s odbornou starostlivosťou rozumieť konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Toto vymedzenie odbornej starostlivosti je teda podobné ako napr. vymedzenie všeobecnej povinnosti konateľa podľa zaobstarať si a pri svojom rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Pri posudzovaní, či má alebo nemá štatutárny orgán podať návrh na konkurz v zmysle , koná teda s odbornou starostlivosťou len vtedy, keď si zadováži všetky podstatné informácie a posúdi ich s ohľadom na svoje skúsenosti a funkciu a na základe nich potom vyhodnotí, či sú tu také okolnosti, ktoré opodstatnene umožňujú prijať záver, že napriek existencii úpadku spoločnosti existuje reálna možnosť jej uzdravenia aj bez podania návrhu na konkurz inými opatreniami, ktoré zároveň vykoná. Pri tom je povinný uvážiť jednak aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu spoločnosti, možnosti ďalšieho podnikania na trhu v doterajšom predmete činnosti alebo preorientovania podnikania spoločnosti na iný segment, reálnu ziskovosť takéhoto podnikania spoločnosti, teda možnosť dosahovať zisky, ktorými sa podarí uspokojiť veriteľov spoločnosti, a tiež to, či všetky tieto ciele je možné dosiahnuť v priemernom časovom rámci. Posudzovanie, či štatutárny orgán zachoval potrebnú odbornú starostlivosť, sa vykonáva vždy spätne, k okamihu, keď štatutárny orgán robil svoje rozhodnutie, avšak za súčasnej znalosti dôsledkov, ku ktorým toto rozhodnutie viedlo. Pri takomto posudzovaní možno podľa odvolacieho súdu aplikovať tzv. „business judgement rule“, t. j. pravidlo obchodníckeho úsudku, ktoré je vo všeobecnosti vyjadrený aj v ustanovení prvej vete . Podstata tohto pravidla vyjadruje, že štatutárny orgán nie je voči spoločnosti zodpovedný za každý neúspech podnikania spoločnosti, teda za každú hospodársku stratu alebo škodu, ktorá vznikla v dôsledku jeho podnikateľského rozhodnutia. S každým podnikateľským rozhodnutím je totiž spojené určité riziko a toto riziko (dôsledky rozhodnutia) nie sú v okamihu rozhodovania vždy presne odhadnuteľné a kvantifikovateľné. Ak by bol štatutárny orgán zodpovedný vždy za každú stratu alebo neúspech, znamenalo by to, že štatutári (a v širšom zmysle manažéri) by neboli ochotní ísť do čo len mierne rizikovejšieho obchodu, čo by ale vo výsledku znamenalo riziko, že mnohé podnikateľské príležitosti by zostali nevyužité a zabíjalo by ducha podnikania.

33. Štatutárny orgán by teda nemal zodpovedať za stratu alebo neúspech spoločnosti v tých prípadoch, kedy napriek zachovaniu všetkých povinností, ktoré od neho možno žiadať, urobil rozhodnutie, hoci sa toto rozhodnutie neskôr ukázalo ako nevýhodné, resp. viedlo k strate alebo neúspechu spoločnosti. Tento princíp by sa potom mal uplatňovať aj pri posudzovaní odbornej starostlivosti v zmysle , ktorá je aj normatívne konštruovaná podobne ako požiadavky odbornej starostlivosti podľa prvej vety . Na to, aby sa však konanie štatutárneho orgánu mohlo považovať za konanie s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, musia byť splnené viaceré kritériá, ktoré z týchto ustanovení čiastočne výslovne vyplývajú a čiastočne ich možno vyvodiť s ohľadom na vymedzený účel zakotvenia tejto požiadavky. Predovšetkým je potrebné, aby konateľ spoločnosti s

ručením obmedzeným konal so starostlivosťou primeranou funkcii, teda štatutárneho orgánu, ktorému je zo zákona zverené obchodné vedenie spoločnosti ( ) a ktorý môže v mene spoločnosti urobiť všetky úkony navonok a dovnútra, ktoré považuje za potrebné, a okrem valného zhromaždenia spoločnosti nie je povinný sa riadiť príkazmi nikoho; rovnako však nie je povinný ani na také pokyny čakať. Konkrétne konanie konateľa pri svojom rozhodovaní možno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou len vtedy, ak zároveň spĺňa tieto podmienky: (1) nesmie byť vedené akýmikoľvek inými záujmami než záujmami spoločnosti a jej veriteľov, (2) v čase urobenia rozhodnutia toto rozhodnutie nesmie zjavne odporovať záujmom spoločnosti a (3) konateľ musí rozumne predpokladať, že toto rozhodnutie takémuto prospechu slúži. Len keď sú splnené tieto konkrétne kritériá konania konateľa, možno dospieť k záveru, že konal s odbornou starostlivosťou v zmysle (a aj , aj keď o jeho aplikáciu v prerokúvanej veci nejde).

34. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že sú dané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaných podľa tým, že nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Keďže žalovaní nepreukázali, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušili alebo že konali s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci ich zodpovednosť, sú teda povinní uhradiť do konkurznej podstaty sankciu v sume dlžníkovho základného imania zapísaného v obchodnom registri, teda sumu 5.100,- eur. Keďže úpadca má dvoch konateľov, odvolací súd ich zaviazal podľa na jej náhradu spoločne a nerozdielne.

35. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené nerozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol. Keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, ani na jeho zrušenie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil a návrhu žalobcu vyhovel.

36. Pretože odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o závislom výroku o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní podľa , v spojení s ustanovením , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré sú povinní nahradiť neúspešní žalovaní. O výške trov konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dovolanie nie je prípustné ( ).