Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/225/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. O. nar. XX.XX.XXXX a H. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov Ing. K. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ul. H.. Z. č. X v H. zastúpenej advokátkou JUDr. P. G. so sídlom na G. ul. č. XX v H. a Y. A. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Y. K. č. X v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.5.2019 č.k. - 80 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o znížení výživného a v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil výživné od povinného otca pre mal. O. A. nar. XX.XX.XXXX zo 100 Eur mesačne na 80 Eur mesačne a pre mal. H. A. nar. XX.XX.XXXX z 80 Eur mesačne na 60 Eur mesačne od 1.12.2018 do budúcna a upravil styk otca s maloletými deťmi, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 10.4.2015 č.k. - 34. V prevyšujúcej časti návrh matky na zníženie výživného a návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o znížení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Uplatnila odvolací dôvod podľa ust. . Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za rozporuplné, nakoľko konajúci súd na jednej strane zvýraznil prioritu plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a na strane druhej prijal záver, že zníženie výživného je založené na objektívnych dôvodoch spočívajúcich v tom, že sa otcovi narodilo ďalšie dieťa, preto prestal pracovať v zahraničí a momentálne má veľmi nízky príjem. Nesúhlasila s týmto tvrdením, nakoľko deti z predchádzajúceho manželstva nemôžu niesť následky konania rodičov a otec je povinný prispôsobovať svoje aktivity tak, aby si v prvom rade plnil vyživovaciu povinnosť k deťom. Otec v konaní netvrdil, že nie je schopný vykonávať prácu zodpovedajúcu jeho pôvodnej kvalifikácii a ani nepreukázal, že z iných objektívnych dôvodov (napr. zdravotných) nie je schopný vykonávať inú, resp. ďalšiu zárobkovú činnosť tak, aby mohol zabezpečiť všetky svoje deti. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu nákladov na odôvodnené potreby mal. detí, predovšetkým mal. O., čo by za splnenia ostatných zákonných predpokladov odôvodňovalo zvýšenie pôvodne určeného výživného. V závere namietala, že k zmene majetkových pomerov otca došlo na základe subjektívnych skutočností a nie objektívnych dôvodov, ktoré otec nemohol predpokladať alebo ovplyvniť.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol určiť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám mal. detí s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky nesúhlasil s dôvodmi jej odvolania a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom konajúci súd správne opísal zmenu pomerov na jeho strane a vysporiadal sa s dôvodmi, pre ktoré prestal pracovať v zahraničí. Zdôraznil, že na Slovensko sa nevrátil len kvôli novej rodine ale aj kvôli záujmu stretávať s deťmi z predchádzajúceho manželstva, s ktorými bol pre prácu v zahraničí len v minimálnom kontakte. Poukázal na to, že sa mu zvýšia výdavky súvisiace s realizáciou styku. V závere navrhol podané odvolanie zamietnuť, nakoľko nebolo podané v zákonnej lehote.

5. Matka v odvolacej duplike uviedla, že poznámka otca o oneskorenom podaní odvolania nie je dôvodná, nakoľko napadnutý rozsudok jej bol doručený 7.2.2019 a odvolanie prijate elektronickou podateľňou súdu 12.2.2019.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané. 7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “). 8. Podľa CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa (ďalej len „ “) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 11. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o znížení výživného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. v spojení s a dospel k záveru, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K návrhu otca na odmietnutie podaného odvolania odvolací súd uvádza, že na tento postup odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko odvolanie matky bolo podané včas, nota bene v zákonnej odvolacej lehote tak, ako to vyplýva z obsahu spisu. Z doručenky je zrejmé, že právna zástupkyňa matky prevzala rozsudok 7.2.2019 (č.l. 91) a odvolanie bolo podané elektronicky 12.2.2019. (č.l. 91), podateľňou prevzaté 15.2.2019., nota bene odvolanie bolo podané včas a v zákonnej lehote ( ods1 ). Vzhľadom na uvedené odvolací súd na predmetné vyjadrenie otca neprihliadol a včas podané odvolanie matky prejednal.

14. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 16. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 17. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 18. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,e“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 19. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia i v spojení s ustanovením , dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa (detí) vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa (detí) v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípade k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. 20. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. , pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zmene výživného, najmä riadne nevyhodnotil a neposúdil zmenu pomerov tak u maloletých detí, ako aj u otca, a v ich vzájomnej súvislosti.

21. Obaja rodičia sa v konaní domáhali zmeny výživného, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 10.4.2015 č.k. - 34, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie porovnať pomery účastníkov v čase posledného rozhodnutia a ich súčasnými pomermi. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že konajúci súd čiastočne vyhovel návrhu otca na zníženie výživného, keď mal za to, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, pretože v čase poslednej úpravy výživného mal ako nekvalifikovaný stavebný robotník v Holandsku príjem 2000 Eur mesačne, následne v roku 2017 uzavrel manželstvo a vrátil sa na Slovensko, v dôsledku čoho sa podstatne znížil jeho príjem. Konajúci súd nepovažoval uvedenú skutočnosť za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania otcom maloletých ( ) a akceptoval, že otec chcel žiť po uzavretí manželstva so svojou rodinou a dodal, že dôvodom vrátenia sa otca na Slovensko bol aj záujem na častejšom stretávaní sa s maloletými. Ďalej konštatoval, že podľa predložených mzdových listov má otec len symbolický príjem, jeho skutočný príjem je problematické zistiť, preto pri určení výživného vychádzal z potencionality príjmu, teda zo sumy ktorú otec v konaní priznal ako svoj príjem (450 Eur mesačne), ktorý názor je neakceptovateľný odvolacím súdom. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené dôvody sú nepostačujúce na to, aby mohol súd spravodlivo rozhodnúť o zmene (znížení resp. zvýšení vyživovacej povinnosti). Nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie z hľadiska zásady potencionality príjmov povinného a uspokojil sa s faktickým stavom, ktorý posúdil ako odôvodňujúci zníženie výživného. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo skúmať, aké je vzdelanie a pracovné skúsenosti otca, ako sú na trhu práce Slovenskej republiky platení ľudia v rovnakom odbore (ako v odbore, v ktorom pracoval v Holandsku) a či by takúto prácu otec mohol reálne získať na Slovensku. Až následne možno zistiť výšku potencionálneho príjmu otca, z ktorej možno vychádzať pri určení/zmene výživného. Zdôrazňuje, že potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto podstatnej časti je založené na domnienkach, v dôsledku čoho absentuje účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a odôvodnenosti. Odvolací súd je toho názoru, že z takto vykonaného dokazovania ani zo zisteného skutkového stavu nie je možné vyhodnotiť a posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. detí, v dôsledku čoho nie je zachované ani právo detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča nie je zrejmá, teda závery súdu prvej inštancie o rozhodujúcich skutočnostiach sú nezrozumiteľné a nedostatky odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

22. Odvolací súd uvádza, že v prípade každého rozhodovania o vyživovacej povinnosti (teda aj v prípade rozhodovania o zníženie vyživovacej povinnosti) musí súd náležite skúmať všetky relevantné okolností a aspekty, kam nesporne patrí i zistenie (preukázanie) oprávnených potrieb oprávnených, teda v tomto prípade mal. detí. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd tento aspekt náležite neskúmal, teda konkrétne neustálil výšku oprávnených potrieb mal. detí, čo je jedným zo základných predpokladov rozhodnutia o určení výživného. Len po riadnom ustálení oprávnených potrieb maloletého a po riadnom ustálení možností a schopností obidvoch rodičov (teda nie len rodiča, o ktorého výške vyživovacej povinnosti sa v konaní rozhoduje), prípade po zohľadnení ďalších relevantných skutočností, môže dôjsť k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené sa prejednávaná vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávania základného dokazovania). 24. Z týchto dôvodov odvolací sú rozsudok vo výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným. Dôsledne zistiť a vyhodnotiť zmenu pomerov nie len na strane maloletých, ale aj na strane povinného otca, za tým účelovom vyhodnotiť zmenu jeho príjmu, posúdiť jeho výdavky, uviesť, ktoré z nich považoval za nevyhnutné, a na ktoré neprihliadal. Na základe zisteného skutkového stavu posúdiť, či sú tu dôvody, pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov z hľadiska princípu potencionality alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

26. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.