Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_1Co-46-2019.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/46/2019
Uznesenie
Krajský súd v Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému A. S., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., Z. XXX/XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky 25, o zaplatenie 4.125,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29. novembra 2018 č.k. 25Csp/50/2017 - 249 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku istinu 2.502,44 eur, úrok vo výške 229,44 eur, úrok z omeškania vo výške 2,22, eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.502,44 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 229,44 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, poplatok za poistenie vo výške 6,03 eur a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o zostávajúcej časti nároku žalobcu uplatneného žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2017, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 4.125,37 eur spolu s úrokom 229,44 eur, úrokom z omeškania 2,22 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.125,37 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 229,44 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, titulom dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej so žalovaným dňa XX.XX.XXXX, a to potom, ako jeho rozsudok vydaný dňa 30.11.2017 č.k. 25Csp/50/2017-109, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.622,93 eur s 5% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 7.2.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 22%, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.4.2018 č.k. 1Co/47/2018-200 zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Po vrátení veci, poukazom na názor Krajského súdu v Košiciach v uznesení zo dňa 27.4.2018 č.k. 1Co/47/2018-200 a jeho odkaz na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 3Cdo 146/2017, súd vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, s účinnosťou do 31.5.2014, v znení zákona č. 106/2014 Z.z., § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení zákona č. 132/2013 Z.z. s účinnosťou do 9.6.2013, a vychádzajúc z obsahu úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXXXXXXXX, Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko a.a., ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok, dokladu o lustrácii v SRBI (Prevádzkovateľ bankového registra
informácií Slovak Banking Credit Bureau s.r.o.) a uzavrel, že zmluva uzatvorená stranami sporu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až k) a y) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu, preto úver nie je možné v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov a námietky žalovaného vznesené v konaní sú právne nedôvodné. Dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25Csp 50/2017-109 bol žalovaný zaviazaný na úhradu istiny žalobcovi vo výške 1.622,93 eur s 5 % úrokom z omeškania od 7.2.2017 do zaplatenia, súd zaviazal žalovaného na úhradu zostatku istiny a dohodnutého úroku vo výške 229,44 eur. Výrok o príslušenstve (zostatku) priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom od 1.2.2013, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z. , s účinnosťou od 1.2.2013.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP s odôvodnením, že žalobca mal v konaní plný úspech vo veci, a preto má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol zmeniť uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania a žalobcovi priznať náhradu trov konania v rozsahu 21,32%. Žalovaný vo svojom odvolaní v podstate tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil z dôvodu, že miera úspešnosti žalobcu predstavuje 60,66% a miera úspešnosti žalovaného predstavuje 39,34%, nakoľko výška žalovanej istiny bola 4.125,37 eur a súd rozsudkom priznal žalobcovi sumu vo výške 2.502,44 eur, a keďže žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 2.502,44 eur a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 1.622,93 eur, vzájomný pomer úspešnosti medzi žalobcom a žalovaným je 21,32 % a v takomto rozsahu podľa žalovaného patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že žalobou si pôvodne uplatnil nárok na úhradu istiny 4.125,37 eur, pričom súd najprv priznal žalobcovi istinu vo výške 1.622,93 eur s úrokom z omeškania a žalobu vo zvyšku zamietol a potom, ako na základe odvolania žalobcu odvolací súd rozhodnutím zo dňa 27.4.2018 sp. zn. 1Co/47/2018 zrušil rozsudok v časti zamietajúceho výroku a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, prvoinštančný súd priznal žalobcovi istinu aj v zostávajúcej časti a správne rozhodol o trovách konania. Upozornil, že zo strany žalovaného ide o zjavne bezúspešné bránenie práva, ktorým bezúčelne navyšuje trovy konania a zaťažuje súd, preto vyzval žalovaného, aby odvolanie vzal späť v celom rozsahu, v opačnom prípade navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol s poukazom na čl. 5 CSP.
7. Rozsudok v prvom výroku, v ktorom súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku istinu 2502,44 eur, úrok vo výške 229,44 eur, úrok z omeškania vo výške 2,22, eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2502,44 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 229,44 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, poplatok za poistenie vo výške 6,03 eur nebol napadnutý odvolaním, preto nie je predmetom odvolacieho konania a nadobudol právoplatnosť.
8. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutej časti uznesenia odvolací súd konštatuje, že postupu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver, že v tomto prípade je daný v plnom rozsahu nárok žalobcu na náhradu trov konania.
10. Zo súdneho spisu bezpochyby plynie, že v danom spore výška žalobcom uplatnenej istiny činila 4.125,37 eur, súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30. novembra 2017 č.k. 25Csp/50/2017-109 priznal žalobcovi nárok na istinu 1. 622,93 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 7.2.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 22%. Výrok, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.622,93 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 7.2.2017 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2018. Na základe odvolania žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (4.125,37-1.622,93 = 2.502,44 eur) a proti výroku o trovách konania, odvolací súd uznesením zo dňa 27. apríla 2018 č.k. 1Co/47/2018-200 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Po vrátení veci tak súd prvej inštancie rozhodol o zostávajúcej časti nároku žalobcu, t.j. nároku žalobcu na úhradu istiny 2.502,44 eur s príslušenstvom a o trovách konania, rozsudkom zo dňa 29. novembra 2018 č.k. 25Csp/50/2017-249 tak, že žalobe žalobcu vyhovel aj v jej zostávajúcej časti, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku istinu 2.502,44 eur s príslušenstvom. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný. Súd prvej inštancie tak správne pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v ktorom je premietnutá základná zásada úspechu v spore vychádzajúca zo zásady zodpovednosti strany sporu za výsledok sporového konania. To znamená, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania vzniknuté v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Pretože podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, správne súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Zo všetkých týchto dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v preskúmavanej časti rozsudku súdu prvej inštancie, sú neopodstatnené odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce správnosť napadnutého výroku o trovách konania, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v tejto jeho časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd založil na ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).