Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoEk-9-2023.pdf
PDF · 91.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoEk/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., C. XXX/X, zast.: JUDr. Mgr. Viktor Balák, advokát, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Povstania 15, o vymoženie 827,86 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom 811 01 Bratislava, Zámocká 30, (predtým JUDr, Rudoflom Krutým, PhD, ktorý bol odvolaný ku dňu 31. 10. 2023), pod spis. zn. EX 11892/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 14Er/5/2009 - 40 zo dňa 21. 07. 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie oprávneného voči II. výroku o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu vedenú pod č. k. 14Er/5/2009 EX 11892/08 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju. II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ktorých výška bude určená samostatným uznesením súdom prvého stupňa po vydaní uznesenia ktorým konanie končí.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že poverením č. 5609 057533 zo dňa 15. 04. 2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava č. k. SR 09243/08 zo dňa 29. 09. 2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 22. 07. 2019 povinný zastúpený advokátom podal návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie. Okresný súd zo spisového materiálu zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 15. 02. 2008 zmluvu o úvere č. 191992, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 464,71 eur, ktorý tento mal vrátiť o zvýšený poplatok o výške 371,77 eur. Úver bol splatný v 10 mesačných splátkach po 83,65 eur počnúc dňom 15. 03. 2008. Zároveň v ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Okresný súd posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nemôže obsahovať neprijateľné podmienky, a ak také podmienky obsahovala, sú absolútne neplatné. Prvoinštančný súd skúmal predloženú rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VP“) a túto vyhodnotil ako neprijateľnú a tým aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobovala značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu bola obsiahnutá vo VP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nebola dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. V predmetnom prípade nebola rozhodcovská doložka dojednaná
individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do VP poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd dospel k záveru, že podpisom predmetnej zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Okresný súd vyslovil, že takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. Na základe uvedeného exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol o trovách exekučného konania tak, že tieto s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený, a to v plnom rozsahu, keďže podal návrh na exekúciu na základe nevykonateľného exekučného titulu. Taktiež v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 a ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému zaplatiť náhradu za vynaložené trovy exekúcie.
3. Proti uvedenému uzneseniu v rozsahu I. a II výroku podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku I. a II. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania vrátanie trov odvolacieho konania. Oprávnený namietal, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dojednaná vo VP uzavretá medzi ním a povinným umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Namietal, že je nepochybné, že povinný podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný VP a z tohto dôvodu uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VP neprichádzal do úvahy. Oprávnený bol vo svojom odvolaní toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľom, a preto je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa názoru oprávneného predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a preto nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti a teda mal za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
4. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal mu voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 38,24 eur. Uviedol, že tvrdenia oprávneného v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa sú účelové tvrdenia, s ktorými povinný nesúhlasí, a ktoré popiera. Povinný ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, a zároveň, že ako zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože zamedzuje spotrebiteľovi brániť svoje práva na nezávislom a nestrannom všeobecnom súde.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 16. 12. 2008 bola na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému. Následne dňa 09. 01. 2009 súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom. Z predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyplýva, že žalovanému (povinnému) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 844,45 eur (25 440 SK) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 836,49 eur (25 200 SK), od 20. 04. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 223,63 eur, Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy
o úvere č. 6191992 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15. 02. 2008. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil na základe rozhodcovskej doložky ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a rozhodol o trovách konania tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi vynaložené trovy exekúcie.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (platnom v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“); rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
16. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou, ktorá je súčasťou VOP a ktorá bola s povinným uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere na samostatnej listine papiera. Predmetnú rozhodcovskú doložku podrobil prvoinštančný súd prieskumu a
dospel k záveru, že ide o neprijateľnú a neindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka je súčasťou VP, je z tejto zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol povinný ovplyvniť. Rozhodcovskou doložku bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu, vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, a teda nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť dojednaní totižto nie je závislá od fyzického oddelenia, odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť preukázaná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná dodávateľom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013 uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Predpokladom pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné podmienky v rozhodcovskej doložke boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Zmluvu o úvere v tomto prípade podpísal povinný spolu s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou VP v ten istý deň, pričom uvedenie rozhodcovskej doložky sa skôr javí ako zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa a nie ako individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Povinný ako spotrebiteľ však obsah rozhodcovskej doložky nemohol nijako ovplyvniť, predmetná doložka, ktorá je súčasťou VP má formulárový charakter aj napriek tomu, že sa nachádzala na samostatnom liste papiera, predstavuje len zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto uvedené zmluvné dojednanie do zmluvy vložil, avšak v tomto prípade oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky.
17. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a teda je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná, a teda nevyvoláva žiadne právne účinky. Možnosť spotrebiteľa od rozhodcovskej doložky ktorá je súčasťou VOP odstúpiť nesvedčí o individuálnom dojednaní už bez tak absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Od rozhodcovskej doložky možno pri tom odstúpiť len v prípade, že je doložka platná, pričom absolútna neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 OZ spôsobuje, že rozhodcovská doložka je neplatná od začiatku, ex tunc, a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom ústavný súd v obsahovo podobnej veci uznal argumentáciu exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení (I. výrok) a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil z rovnakých dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie.
19. Odvolací súd v súvislosti s uznesením súdu prvej inštancie, pri ktorom rozhodol v exekučnom konaní o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok), považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania v § 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) účinná do 30. 06. 2016 vychádzala zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam súdu prvého stupňa s tým, že prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené. Medzi nimi bola aj úprava neprípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovoval inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 OSP. Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva z § 355 ods. 1 CSP, avšak vo vzťahu k uzneseniam stanovila, až na prípady upravené v § 355 ods. 2 CSP, neprípustnosť odvolania. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 OSP a v súčasnosti § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, a teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný CSP (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má totiž ísť len o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP ako lex generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.
20. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200 ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s § 355 ods. 1 CSP, a to nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP.
21. Keďže rozhodovanie o trovách exekúcie nie je rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, nie je naň možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP o prípustnosti odvolania.
22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia a následne nesprávne poučil účastníkov konania aj o prípustnosti odvolania, v dôsledku čoho musel odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného voči výroku II. odmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01. 04. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.