Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-2-2020.pdf
PDF · 110.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., R.. Gy. I. XXXX/X, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R. U., so sídlom R. U., Kapisztóryho 1, dieťa rodičov: matka - O. C.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., R.. Gy. I. XXXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom R. U., Podzámska 32, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Tatiana Timoranská a otec K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., N. Q. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom, so sídlom R. U., Hlavné nám. 7, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu R. U. č. k. 16P/100/2019-17 z 19. júla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) uznesením č. k. 16P/100/2019-17 z 19. júla 2019 nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého bol otec oprávnený sa s maloletým dieťaťom K. C., nar. XX. XX. XXXX stýkať každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod. po dobu troch mesiacov a následne každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 15.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po realizovaní styku dieťa matke odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Ďalším výrokom určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1 a § 365 ods. 1 CMP.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ - otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 06. 2019 domáha zmeny úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu tak, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov. Spolu s návrhom vo veci samej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh odôvodňoval tým, že manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P 19/2014-30 z 16. septembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. októbra 2014. Súd schválil dohodu rodičov ohľadom úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, podľa ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otec povinný prispievať na jeho výživu sumou 80 eur mesačne s tým, že mal. dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Styk otca s mal. dieťaťom upravený nebol,
pretože sa rodičia vedeli dohodnúť. Po rozvode manželstva otec dieťaťa odišiel pracovať do Holandska a na Slovensko sa vrátil v roku 2018. Otec prejavil záujem s mal. dieťaťom sa stretávať aj napriek tomu, že styk upravený nebol, avšak matka bránila otcovi v kontakte s dieťaťom. Otec sa obrátil na ÚPSVaR Nové Zámky, na základe čoho bolo vyvolané stretnutie dňa 25. 09. 2018. Matka bráni styku otca s mal. dieťaťom rôznymi výhovorkami a prípravou a realizáciou programu v termínoch, keď sa malo dieťa stretnúť s otcom. V mesiacoch september, október, november 2018 mu bol umožnený len minimálny styk s dieťaťom. Otec nadobudol presvedčenie, že matka sa manipuláciou a citovým vydieraním snaží vytesniť otca z jeho života, bráni dieťaťu prespávať u neho. Dieťa má 7 rokov a prespalo mimo svojej matky asi 10-krát, z toho 4-krát u jeho rodičov a 6-krát u jej rodičov. Dieťa spáva s matkou v jednej posteli napriek tomu, že má svoju detskú izbu. Dieťa odmieta vykonávať bežné činnosti u jeho rodičov bez telefonického súhlasu matky. Pri odchode domov k matke má dieťa melancholickú náladu, je smutné. Na základe týchto skutočností navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého by mal právo sa stretávať s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v mesiaci od piatka 18.00 hod. do nedele 17.00 hod., cez vianočné sviatky párne roky od 18.00 hod. 23.12. do 27.12. do 18.00 hod., v nepárne roky od 18.00 hod. 27.12. do 18.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roku, cez letné prázdniny od 01.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Polovicu veľkonočných sviatkov a polovicu jarných prázdnin podľa uváženia súdu s tým, že mal. dieťa u otca prespí. Otec si dieťa prevezme v mieste bydliska mal. dieťaťa a na tom istom mieste dieťa včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie včas a riadne pripraviť.
4. Prvoinštančný súd zo správy od kolízneho opatrovníka, doručenej súdu dňa 15. 07. 2019 zistil, že dňa 03. 07. 2019 bol realizovaný pohovor s rodičmi a mal. dieťaťom formou párovej konzultácie. Otec mal. dieťaťa uviedol, že má záujem zabezpečovať dieťaťu striedavú osobnú starostlivosť. Po rozvode manželstva styk s dieťaťom upravený právnou cestou nebol z dôvodu predpokladu, že sa s matkou dieťaťa budú vedieť dohodnúť. Otec sa stretával s dieťaťom spravidla každú sobotu na pár hodín s tým, že dieťa v jeho domácnosti neprespávalo. Otec sa zdržiaval asi 2 roky pracovne v zahraničí. Počas tejto doby sa s dieťaťom nestretával. Dieťa navštevovali len starí rodičia z otcovej strany. Po návrate na Slovensko v roku 2018 sa styk realizuje každú sobotu v intervale pár hodín. Súčasný styk otec nepovažuje vzhľadom k veku dieťaťa za dostatočný a mal záujem o jeho rozšírenie aj mimosúdnou dohodou s matkou vrátanie prespávania, s čím matka nesúhlasí. Matka uviedla, že otec po návrate zo zahraničia o dieťa neprejavil žiadny záujem, prioritne dieťa navštevovali rodičia otca. Dieťa u otca doposiaľ nespávalo, jeden alebo dvakrát prespalo v domácnosti starých rodičov z otcovej strany. Matka sa vyjadrila, že dieťa nebude chcieť u otca prespávať z dôvodu, že sa ho bojí. Kolízny opatrovník apeloval na otca mal. dieťaťa ohľadne návrhu na striedavú osobnú starostlivosť. Matke odporučili, že v súčasnosti nie je dôvod na to, aby nebol rozšírený styk otca s mal. dieťaťom. Otec súhlasil s tým, aby mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a rodičia sa dohodli na úprave styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s mal. dieťaťom každý párny víkend od piatku do nedele s tým, že po dobu prvých troch mesiacov nebude dieťa v domácnosti otca prespávať. Po uplynutí troch mesiacov je otec oprávnený sa s dieťaťom stretávať za tých istých podmienok už aj s prespávaním mal. dieťaťa v domácnosti otca. Čas odovzdania na styk a preberania zo styku si rodičia dohodnú s prihliadnutím na rozsah hodín maloletého dieťaťa v nasledujúcom školskom roku. Rodičia uviedli, že touto úpravou styku sa budú riadiť po návrate matky s mal. dieťaťom z letnej dovolenky, t. j. od XX. 07. 2019. Dieťa uviedlo, že pokiaľ s tým maminka súhlasí, súhlasí tiež. Otec má nový byt, v ktorom doposiaľ dieťa nebolo, lebo je tam neporiadok a musí otec najprv upratať. V súčasnosti sa styk s otcom realizuje v domácnosti babky a dedka. Dieťa sa vyjadrilo, že sa tatina bojí, pretože jemu a maminke robí stále problémy, zavolal na nich aj tety z úradu, ktoré potom prišli k nim domov. Kolízny opatrovník uviedol, že dieťa má vytvorený pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Dominantnou osobou je matka, s ktorou trávi najviac času. Vo vzťahu k otcovi neverbalizoval v rámci rozhovoru žiadny negatívny zážitok, okrem uvedenej skúsenosti.
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku s maloletým dieťaťom je dôvodný. V konaní o rozvod manželstva styk otca s maloletým dieťaťom upravený nebol, pretože v čase rozhodovania súdu sa realizoval na základe dohody rodičov, každú druhú sobotu. Následne otec mal. dieťaťa odišiel pracovať do zahraničia a vrátil sa asi po 2 rokoch v roku 2018. Počas tohto obdobia sa s dieťaťom nestretával. Dieťa bolo v kontakte len s jeho rodičmi. Po návrate zo zahraničia prejavil snahu stretávať sa s dieťaťom, čo bolo realizované len počas soboty na určitý čas. Otec mal záujem byť s dieťaťom dlhšie a pravidelnejšie, v čom mu bránila matka tým, že zariaďovala pre dieťa program v čase, keď sa malo stretnúť s otcom. Otec sa obrátil na príslušný úrad, na základe čoho bolo vyvolané stretnutie v septembri 2018. Stretávania sa s dieťaťom do podania návrhu
vo veci samej boli realizované len minimálne. Z dôvodu potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. dieťaťom, kde rešpektoval dohodu rodičov spísanú u kolízneho opatrovníka. Súd určil hodiny od kedy do kedy bude dieťa u otca. Súd považoval neodkladné opatrenie nariadené v záujme mal. dieťaťa a tak, aby boli presne určené termíny, kedy sa má otec stýkať s dieťaťom, aby matka mohla dieťa na styk riadne pripraviť. Určené časové obdobie troch mesiacov bude slúžiť na to, aby sa zlepšili vzájomné vzťahy medzi otcom a mal. dieťaťom, aby maloleté dieťa nadobudlo istotu u otca tak, aby následne mohlo u neho prespávať. Je rovnako povinnosťou otca pôsobiť na mal. dieťa a vytvoriť si pozitívne citové vzťahy k dieťaťu vzhľadom na jeho vek a predchádzajúce obdobie, kedy sa s dieťaťom dlhšiu dobu z dôvodu plnenia si pracovných povinností nestretával vôbec. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Záverom dodal, že je v záujme mal. dieťaťa, aby sa rodičia na styku dohodli a realizovali ho tak, že bude sledovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. dieťaťa, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podanie odvolania odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho závery nezodpovedajú jeho zisteniam, pokiaľ ide o skutkový stav veci a nevyplývajú z vykonaného dokazovania v rozsahu, v akom bolo toto vykonané pre účely vydania neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že otcovi nebránila v styku s mal. synom, tento sa so synom stretáva každú sobotu od 7.30 hod. do poobedňajších hodín, niekedy do večera. Nikdy nežiadal inú úpravu styku, nenamietal rozsah a nedožadoval sa ani prespávania syna u neho. Keď ju otec oslovil, že chce so synom stráviť čas v inom dni alebo v inom rozsahu, nebránila mu. Išlo skôr o iniciatívu starých rodičov, nie otca, ktorí chceli vziať maloletého na viacdňový výlet, maloletý však ísť nechcel. Tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v značnej časti poprela ako nepravdivé alebo skreslené, ako napríklad tvrdenie, že matka po rozvode vzájomnú dohodu o styku prestala rešpektovať a bránila otcovi v styku. To otec prestal o syna javiť záujem, javili ho len starí rodičia. Ďalej uviedla ako príklady neumožnenie prístupu otcovi do elektronickej žiackej knižky, či neumožnenie hrávať futbal, zákaz vycestovať s otcom na dovolenku. Nesúhlasila ani s tým, že mal. K. pri odchode domov k matke máva melancholickú náladu, je smutný, nekomunikuje s okolím, ohrýza si nechty. Uvedené absolútne poprela, pretože pri návrate domov je vysmiaty a doma sa blázni. Za absurdné považuje, aby sa podrobila vyšetreniu u klinického psychológa, či netrpí psychickou diagnózou. S poukazom na uvedené skutočnosti matka nesúhlasila so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti, pretože na takéto rozhodnutie nie sú splnené podmienky. V súčasnosti nie je daný ani dôvod na zmenu doterajšej úpravy stretávania sa, keďže stretávanie sa na základe dohody rodičov funguje. Otec má tendenciu striktne určiť termíny stretávania sa, je prístupná dohode, ktorá zohľadní aj postoj mal. dieťaťa. Matka nedôveruje otcovi, že by v prípade zverenia syna do striedavej starostlivosti bol schopný sa o maloletého celodenne samostatne starať, keď v minulosti mal problémy s drogami a bol za to aj podmienečne odsúdený. Otec navyše nemá vo svojom byte vytvorené podmienky pre maloletého a náhla zmena pomerov by nebola v záujme mal. dieťaťa.
8. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec mal. K., ktorý uviedol, že tvrdenia matky ohľadom stretávania sa so synom počas sobôt nie je pravdivé. So synom sa stretal v sobotu len na pár hodín, t. j. od 7.30 hod. do 13.00 hod. výnimočne do 19. hod. Uvedený styk sa realizoval do času, kedy maloletý začal navštevovať základnú školu, potom sa styk realizoval každú druhú sobotu. Pokiaľ ide o prespávanie u otca, maloletý súhlasil, ak bude súhlasiť aj matka. Matka odmietala pri komunikácii o možnom výlete alebo dovolenke, že maloletého nepustí samého. Pokiaľ ide o prístup do elektronickej žiackej knižky je pravda, že ho nežiadal od matky, požiadal priamo riaditeľa školy, pretože matka nekomunikuje. Poukázal na návštevu maloletého v škole a školskej družine. Ďalej reagoval na tvrdenia matky ohľadom futbalu, že ho nebaví. Matke maloletého navrhol, aby sa dohodli na úprave práv k maloletému, aby syna ušetrili od všetkých vecí, vzniknú pokiaľ sa nedohodnú. Trvá na tom, že maloletý má melancholickú náladu pri návrate k matke, vyjadril aj obavy, že sa mama bude hnevať za niektoré činnosti, ktoré s otcom robil, napríklad, že sa kúpal v bazéne. Nesúhlasil s tým, že nemá pre maloletého vytvorené podmienky, hoci býva s rodičmi a garsónku, ktorú má v prenájme využíva na činnosti, ktorými by rušil rodičov. Matka s maloletým užíva byt, ktorý bol financovaný na úver, na ktorom naďalej figuruje, a teda si nevie zabezpečiť vlastné bývanie. Matka maloletého nemá snahu a záujem nájsť si
lepšie zamestnanie, pracuje len na polovičný úväzok. S poukazom na uvedené nepovažuje skutočnosti uvedené v odvolaní matky založené na pravdivom skutkovom podklade, sú účelové v snahe vykresliť dieťa v negatívnom svetle a zabrániť mu tak v styku so synom. Záverom dodal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zachovávajúce právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi, čo je v najlepšom záujme mal. dieťaťa.
9. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Zdôraznil, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom, resp. jeho rozšírenie je potrebné a rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Pokiaľ má otec snahu stretávať sa so synom pravidelne, je potrebné upraviť rozsah stretávania tak, aby mal aj otec dostatočný priestor a možnosť prehlbovať svoj vzťah s maloletým. Poukázali na to, že obaja rodičom sa na takejto úprave dohodli 03. 07. 2019, kedy bol realizovaný pohovor s mal. K., ktorého postoj k novej úprave styku bol pozitívny. V rámci pohovoru rodičov s kolíznym opatrovníkom otec upustil od striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by nebola za súčasnej situácie v najlepšom záujme mal. K..
XX. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/100/2019-17 z 19. júla 2019, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca a nariadil neodkladné opatrenie preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 prvá veta CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až 369 CMP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania. Súd podľa Civilného mimosporového poriadku nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Zrušiť nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V Civilnom mimosporovom poriadku je osobitne upravený procesný postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).
17. Odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a právna úprava sa nemôže vzťahovať na minulý čas, pretože Civilný mimosporový poriadok v jeho tretej časti obsahuje len úpravu niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu, keď v zmysle § 365 až § 368 CSP je možné nariadiť neodkladné opatrenia vo veciach o ochrane maloletého, výživného, osobnej starostlivosti a vo veciach povolenia
súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých na neodkladné opatrenie. O úprave styku rodiča s maloletým je potrebné aplikovať právnu úpravu v ust. § 324 a nasl. CSP.
18. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj Charty základných práv a Dohovoru o právach dieťaťa najlepší záujem zostáva prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to Civilný sporový poriadok už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.
19. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je splnenie zákonných podmienok, ak to je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ktorú musí mať súd aspoň osvedčenú. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že po rozvode manželstva s matkou maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, v ktorej však nebol upravený styk otca s mal. synom, pretože sa na styku vedeli dohodnúť. Následne odišiel pracovať do zahraničia, kedy sa opäť snažil obnoviť styk s dieťaťom, ale nastal problém v komunikácii s matkou, ktorá mu začala brániť v styku so synom. Snaží sa rôznymi aktivitami dieťa zamestnať tak, aby nemalo priestor na styk s otcom a tým ho vytesňuje z jeho života. Matka odmietala umožniť, aby mal. K. prespával u otca, ktorý býva trvale so svojimi rodičmi. K. bol pod vplyvom matky, čo sa prejavovalo najmä tým, že odmietalo vykonávať bežné činnosti bez súhlasu matky. Poukazujúc na uvedené skutočnosti mal otec za preukázanú naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov účastníkov.
20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a k schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. Článok 3 odsek 2 Dohovoru poskytuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho zohľadnenie ako prvoradého hľadiska pri akýchkoľvek postupoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére.
25. Úlohou neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je zabezpečiť, aby bolo o dieťa postarané, aby bola v nevyhnutnej miere zabezpečená jeho výživa i zo strany rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti (ak rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nedokáže sám plne hradiť náklady dieťaťa), a aby nenastala situácia, že dieťa nebude mať vôbec kontakt s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti. Neodkladným opatrením sa kontakt rodiča s dieťaťom upravuje dočasne iba v takom rozsahu, aby sa udržiavala citová väzba dieťaťa s rodičom. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd pri preskúmavaní dôvodnosti podaného návrhu.
XX. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, teda že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a otec osvedčil splnenie podmienok pre vyhovenie podanému návrhu. Tieto podmienky boli splnené tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.
27. Odvolací súd považuje za preukázané, že doterajšie konanie odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým K. každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod. po dobu troch mesiacov a následne každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 15.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po realizovaní styku dieťa matke odovzdá v mieste bydliska matky. Správne súd prvej inštancie konštatoval splnenie zákonných podmienok pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, pretože z návrhu otca ako aj listín doručených do súdneho spisu a konania pred súdom prvej inštancie, pretože je zrejmé, že styk medzi otcom a mal. K. je problematický a medzi rodičmi sú ohľadom styku nezhody. Uvedený stav osvedčuje aj písomné odvolanie matky, v ktorom niekedy nedôvodne popiera tvrdenia otca, pričom faktom zostalo, že maloletý nemal plnohodnotný a rovnocenný styk s otcom. Po rozvode manželstva, kde rodičia nežiadali upraviť styk s dieťaťom prebiehal styk otca s mal. K. každú druhú sobotu, a to až do času, kým otec neodišiel za prácou do Holandska. Po návrate zo zahraničia v roku 2018 nastali nezhody medzi rodičmi ohľadom realizácie styku. Počas neprítomnosti otca na území Slovenskej republiky sa maloletý s otcom nekontaktoval, kontakt prebiehal len s rodičmi otca - starými rodičmi maloletého. Po návrate mal však otec záujem o širší styk so synom, čo sa ukázalo ako problematické. Odvolací súd vychádzajúc aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky má za preukázané, že mal. K. prechováva pozitívny vzťah k obom rodičom, teda rovnako tak k otcovi ako aj k matke. Je logické, že matku vzhľadom k tomu, že s ňou trávi väčšinu času a ktorá mu poskytuje väčšinu osobnej starostlivosti považuje za ústrednú osobu vo svojom živote a prejavuje jej väčšiu náklonnosť, chce, aby bola spokojná, a aby sa na neho nehnevala, aby ho pochválila. Z doposiaľ vykonaného dokazovania v konaní sa odvolaciemu súdu nejaví, že by matka signifikantne ovplyvňovala názory a postoje maloletého tým smerom, že by v ňom vyvolávala negatívne emócie vo vzťahu k otcovi, nebodaj ho v jeho očiach očierňovala. Drobné prejavy maloletého, ktorý vo vzťahu k matke prejavuje potrebu potvrdzovania jeho správania vo vzťahu k otcovi sú prítomné. Zrejmé je, že maloletý má pozitívny vzťah aj k otcovi. Pokiaľ ide o vyjadrenia otca v návrhu a následne aj vo vyjadrení k odvolaniu, odvolací súd je toho názoru, že postoj mal. K., ktorý podľa otca nechce vykonávať bežné činnosti bez ich odkomunikovania s matkou vychádza z výchovy, ktorú mu nastavila matka. Rešpektuje jej názory, postoje, výchovné metódy a praktiky, ktoré si osvojil následne po tom, ako bol matke zverený do jej osobnej starostlivosti, teda aj počas pobytu otca v zahraničí. Vzhľadom na to, že je naučený na určitý systém výchovy je prirodzené, že sa matkou nastavenými pravidlami riadi stále bez ohľadu na to, v akom prostredí a s akou osobou sa nachádza. Ak teda ide o aktivity, ktoré s ním chce otec vykonávať, pričom maloletý si nie je istý, či sú tieto aktivity v súlade s pravidlami jeho výchovy, a či by s nimi matka súhlasila, snaží sa nájsť formu, ako uvedené zistiť napríklad tým, že si to nechá odsúhlasiť priamo matkou. V tomto smere odvolací súd zároveň apeluje na otca, aby bol trpezlivý vo vzťahu k mal. synovi, ktorý si postupne zvyká na jeho prítomnosť a jeho spoločnosť. Podľa vyjadrení otca sa s maloletým počas pobytu v zahraničí nestýkal, čo mohlo vytvoriť určitú „priepasť“ medzi otcom a synom, keďže maloletý mal v čase odchodu otca približne 5 rokov a dva roky, kedy kontakt s otcom podľa všetkého neprebiehal, ale prebiehal s rodičmi otca, mohli mať za následok narušenie ich vzájomných väzieb.
28. Odvolací súd pokiaľ ide o odvolacie dôvody poznamenáva, že matka v odvolaní neuviedla žiadne podstatné argumenty, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z celého konania je zrejmé, že styk mal. syna a otca neprebieha riadne. Matka v odvolaní poukazovala na nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia otca čo sa týka bežných vecí a starostlivosti o spoločného syna, prístup k elektronickej žiackej knižke, voľba voľno-časových aktivít pre dieťa, nezhody ohľadom zahraničnej dovolenky s maloletým. Uvedené však nemá vplyv na rozhodnutie súdu, ktorým upravuje styk otca s mal. dieťaťom, keď nielen otec, ale aj maloletý má záujem o spoločné stretnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že styk maloletého s otcom je jednoznačne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, je pre neho prínosom, čo má následne na maloletého pozitívny vplyv v jeho ďalšom živote, osvojac si v živote význam roly matky aj otca. Keďže rodičia nemajú v súčasnosti žiadnu úpravu styku, hoci majú súdom schválenú rodičovskú dohodu, ale styk si v nej neupravili, a teda styk sa realizuje výlučne na základe ich vzájomnej dohody, uvedené sa v praxi ukázalo ako problematické, a odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za potrebné, dočasne, teda do rozhodnutia súdu vo veci samej, upraviť styk aspoň formou nariadeného neodkladného opatrenia. Navyše je aj v záujme matky a maloletého K., teda nielen v záujme otca, aby maloletý mal stanovený režim styku s otcom. Nič pritom nebráni matke, aby umožnila styk otca s mal. K. aj mimo súdom upraveného rámca.
29. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky je neopodstatnené, a teda nevzhliadol dôvod na zmenu napadnutého uznesenia, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).