Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/7/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľky: L.. H. N., X.. XX.XX.XXXX, V. L. D. XX, L., proti odporcovi: V. N., X.. X.XX.XXXX, V. L. D. XX, L., maloletý G. V., X.. X.X.XXXX, L. D. XX, L., o nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu odporcovi priblížiť sa k neplnoletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. októbra 2018 č.k. -10 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a odporcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi, aby sa k maloletému dieťaťu G.Y. V., X.. X.X.XXXX nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 100 m a navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľkou, že zo strany odporcu dochádzalo opakovane v jej neprítomnosti ako matky maloletého k zastrašovaniu maloletého búchaním, klopaním na dvere bytu, v ktorom maloletý spolu s matkou bývajú, nepretržitým zvonením na zvonček pred bytovými dverami, a to v skorých ranných hodinách, pred odchodom syna do školy, keď bola v práci, alebo vo večerných hodinách, keď išla venčiť psov, ktoré zastrašovanie trvalo vždy 30 minút až hodinu. Po pohrození odporcovi políciou mal odporca pokračovať v sledovaní a v zastrašovaní na ulici. Podľa navrhovateľky bol odporca v minulosti liečený na psychiatrii. Tvrdila, že odporca ohrozuje zdravie a plnohodnotný život maloletej osoby, jej syn má strach odísť z bytu do školy, keď je odporca pred dverami alebo ho vidí v okolí domu, čo odporca využil a nahlásil na úrad, že dieťa nechodí do školy.

3. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení , , ods., , , prvá veta a (ďalej len „“).

4. Skonštatoval, čo je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia a svoje odôvodnil tým že na základe skutočností uvedených v návrhu mal za dostatočne preukázané splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovateľkou navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za osvedčené, že telesná aj duševná integrita maloletého dieťaťa bola konaním odporcu narušená a že je v záujme jeho ochrany potrebné chrániť túto osobu tým, že odporca sa nebude môcť k maloletému dieťaťu priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 100 m.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa s odôvodnením. že navrhovateľka mala vo veci plný úspech, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle .

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca a žiadal ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu aj náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľkou popísané udalosti sa nestali a jej tvrdenia nie sú pravdivé, sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Mal za to, že uvedené tvrdenia súvisia so snahou navrhovateľky zabrániť mu v užívaní nehnuteľnosti - bytu na adrese D. XX v ich spoločnom vlastníctve s navrhovateľkou, ktorý je predmetom sporu o vyporiadanie spoluvlastníctva medzi nimi, ktorý v súčasnosti navrhovateľka obýva a v záujme zabránenia mu v jeho užívaní vymenila zámky na byte, bol preto viackrát na polícii s tým, že mu navrhovateľka bráni vo voľnom vstupe do bytu. V snahe zabrániť mu v užívaní tohto bytu sa navrhovateľka uchýlila k nepravdivým tvrdeniam a do sporu zaťahuje aj svojho syna G. V., X.. X.X.XXXX, ktorého nevidel od roku 2016, nikdy ho nezastrašoval, nesledoval, neprenasledoval na ulici, ani inde, čo platí aj o navrhovateľke. Nikde nezvonil a nekopal do dverí 30 min. ani hodinu a trestné oznámenie, ktoré navrhovateľka na neho podala pre nebezpečné prenasledovanie, polícia po výsluchu dňa 21.9.2018 odmietla. Tiež nenahlasoval na ÚPSVaR, že maloleté dieťa navrhovateľky nechodí do školy a tvrdenie, že spôsobuje záškoláctvo syna navrhovateľky považoval za absurdné. Uvedené tvrdenia navrhovateľka nepreukázala žiadnym vyjadrením ÚPSVaR, ktoré by to preukazovalo. Uviedol tiež, že navrhovateľka podala v roku 2017 žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. ), v ktorom žiadala prikázanie nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a zaviazania ho na vyplatenie jej 50% z trhovej ceny nehnuteľnosti, prípadne ho zaviazať na odpredaj bytu do 17.12.2017, s čím nesúhlasil, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov, ako aj vzhľadom k tomu, v akom stave sa predmetná nehnuteľnosť nachádzala a nemal ani o ňu záujem, za nemožné považoval predať ju v termíne určenom navrhovateľkou. Predmetné konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľkou. Už v uvedenom súdnom konaní sa snažil s navrhovateľkou dohodnúť na predaji bytu, na jeho vyčistení, ako aj na uhrádzaní dlhu na zálohových platbách, ktorý vznikol ešte za života ich matky a na uhrádzaní ďalších zálohových platieb, avšak bez úspechu. Platil a aj naďalej platí bytovému družstvu polovicu zálohových platieb, hoci nemôže svoj majetok užívať, čo vie preukázať aj výpisom z účtu. Pre neuhrádzanie dlhu navrhovateľkou na zálohových platbách a neplnenia polovice mesačných zálohových platieb za byt, bol jej dlh voči bytovému družstvu dňa 28.2.2018 podľa Upomienky č. XXXXXXX v sume 3 006,66 Eur a k vyprataniu bytu špecializovanou firmou pristúpila až keď došlo k hrozbe exekúciou. Napriek tomu, že firme Exit sťahovanie zaplatil viac ako 200 Eur, jednu z izieb odmietli dokončiť. Do bytu mal záujem ísť výlučne iba za účelom skontrolovať v akom stave je nedokončená izba, dopratať ju a skontrolovať byt. Konštatoval, že ho navrhovateľka opakovane od marca 2018 v emailoch vyzývala, aby v nasledujúcu sobotu v jej prítomnosti prišiel do spoločného bytu dopratať izbu a ako podmienku pre to, aby mu dala kľúče od bytu a umožnila mu tak vstup do neho, žiadala od neho podpísanie hmotnej zodpovednosti za svoje osobné veci a aktuálny nález od psychiatra, pričom na neho vyvíjala nátlak s poukazovaním na hroziacu exekúciu, ktorú sama spôsobila a ktorá by finančne poškodila aj jeho. Keďže nemohol v navrhovateľkou stanovený termín prísť a prišiel v iný deň a požiadavky navrhovateľky odmietol, navrhovateľka mu cez zavreté dvere bytu vulgárne nadávala a do nehnuteľnosti ho nevpustila, pričom uviedla, že má prísť ďalšiu sobotu, ale iba ak bude mať nález od psychiatra. Na základe týchto skúseností s navrhovateľkou prestal k bytu a domu na D. XX chodiť a navrhovateľka ho opätovne začala vyzývať, aby prišiel do bytu od augusta 2018. Odporca mal za to, že v danom prípade neexistuje žiadna skutočnosť a ani dôkaz, ktoré by preukazovali tvrdenia navrhovateľky, táto žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení súdu nepreukázala, a preto nemohla osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov a z uvedeného dôvodu existujú vážne pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Z návrhu navrhovateľky nie je podľa neho ani zrejmé, kde sa údajný skutok mal stať, v akom byte, na akej adrese, nie sú zrejmé žiadne bližšie okolnosti a navrhovateľka neuviedla žiadne dôkazy (napr. svedecké výpovede), ktoré by jej tvrdenia v minimálnej miere preukazovali a ktoré by mohli osvedčiť potrebu úpravy pomerov. Mal za to, že súd nemôže vychádzať výlučne z vymyslených tvrdení navrhovateľky, ktoré nijakým spôsobom nepreukázala, v opačnom prípade by akékoľvek tvrdenia navrhovateľa viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, pričom podľa neho musia v danom prípade existovať vážne pochybnosti o potrebe úpravy pomerov.

7. Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 15.11.2016, označenom ako doplnenie návrhu, a vyjadrení na tvrdenia odporcu v jeho odvolaní, uviedla, že odporca v priebehu mesiacov marec a apríl 2018 opakovane v jej neprítomnosti v bytovom dome na D. XX, v ktorom sa nachádza byt zdedený spoločne s odporcom v pomere 50:50 po ich matke H.. H. N., zomrelej dňa X.XX.XXXX, opakovane zastrašoval jej dieťa v ranných hodinách pred vyučovaním a počas vyučovania, rovnako vo večerných hodinách v čase po 21.15 hod., keď išla venčiť psov. Uviedla, že svedkovia sú, len neboli ňou uvedení na PZ z dôvodu, že ju príslušník PZ upozornil na to, že na základe šetrenia nemajú v kompetencii udelenie zákazu priblíženia sa, rovnako sú svedkovia aj na to, keď odporca po nej na ulici vykrikoval, svojim konaním ju aj jej syna poškodzuje. Uviedla, že menila zámok na dverách predmetného bytu z dôvodu zastrašovania jej syna, na čom trvala aj sociálna pracovníčka, ktorá prišla na podnet odporcu, ktorý mal zo svojho mobilu volať na ÚPSVaR. Odporca videl jej syna v jej prítomnosti, a videl ho tiež aj odvtedy, keď ho sledoval na ulici. Jej syn má zdravotné problémy, individuálny študijný plán, čo vie aj odporca a jeho manželka, preto si vyprosuje jeho urážanie advokátom odporcu vyjadrovaním sa, že je záškolákom. Konštatovala, že žalobu na vyporiadanie dedičstva v roku 2017 podala na podnet notárky, ktorá mala na starosti dedičské konanie. O vypratanie predmetnej izby v byte na D. XX vyzývala odporcu aj k následnému predaju tohto bytu, pričom so synom od marca 2018 majú už zbalené veci. Mala už cez realitku nájdených dvoch kupcov, avšak odporca nesúhlasil. Bez jeho pričinenia tiež oslovovala spoločnosti na odpratávanie vecí z bytu ešte vo februári 2018 a aj počas vypratávania ho oslovila, aby sa pričinil a pridal k vyprataniu jeho izby, ktorú možnosť mal roky a v emailoch mal písané, že sa má vopred ozvať a že je ochotná si pre tento účel čerpať aj dovolenku. Uviedla, že syn je školopovinné dieťa a odporca chodí výhradne večer a tiež, že prišiel iba 8.4.2018, keď už odchádzali so synom z bytu a odporca zavádza, že mu neotvorila dvere a že spoza dverí mu vulgárne nadávala. Nakoľko sa odporca opakovane vyjadril, že jej veci vyhodí do zberného dvora, požadovala od neho podpísanie hmotnej zodpovednosti. Odporca ju zavádza ohľadom vypratania a predaja bytu a odmieta akékoľvek osobné stretnutia s ňou. Doložila prílohy týkajúce sa emailovej komunikácie s odporcom ohľadom bytu.

8. Odporca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k uvedenému podaniu navrhovateľky zotrval na tom, že navrhovateľka svoje tvrdenia ohľadom údajného zastrašovania jej maloletého dieťaťa sú nepravdivé, zavádzajúce a ničím nepodložené. Vo svojom vyjadrení opätovne len uviedla svoje tvrdenia a tieto nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Odvoláva sa na trestné oznámenia podané na polícii, ktoré však boli odmietnuté, na svedkov, ktorých nikdy nemenovala, hoci túto možnosť mala v návrhu aj vo vyjadrení, a ktorých svedectvo nepredložila, a na údajné vyjadrenia lekárov. Uviedol, že navrhovateľkou predložená emailová komunikácia nepreukazuje údajné zastrašovanie jej maloletého dieťaťa, ale len problematickú komunikáciu medzi nimi ohľadom vyporiadania zdedeného majetku, čo však nie je a nemá byť predmetom konania o neodkladnom opatrení, ktoré mu má brániť priblížiť sa k jej maloletému dieťaťu. Mal naďalej za to, že uvedené tvrdenia súvisia so snahou navrhovateľky zabrániť mu v užívaní predmetného bytu v ich spoločnom vlastníctve, ktorý je predmetom sporu o jeho vyporiadanie a ktorý užíva výlučne navrhovateľka. K zastrašovaniu či prenasledovaniu maloletého syna navrhovateľky nikdy nedošlo, ani v mieste bydliska, ani v škole, pričom nemá ani vedomosť o tom, akú školu maloletý navštevuje a navrhovateľka o údajnom zastrašovaní ani nepredložila relevantné dôkazy. Považoval neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia sa k maloletému dieťaťu navrhovateľky za nepotrebné z dôvodu, že k žiadnemu ohrozeniu maloletého dieťaťa nedochádza. Mal za to, že takéto neodkladné opatrenie by malom slúžiť práve na ochranu maloletého dieťaťa a nie pre osobné záujmy navrhovateľky, spočívajúce v zabránení mu v prístupe k ich spoločnému majetku. V súvislosti s konaním navrhovateľky poukázal tiež na to, že navrhovateľka na verejnosti pred cudzími ľuďmi v jeho prítomnosti a aj v neprítomnosti šíri klamstvá, že nie je prirodzeným otcom svojho maloletého syna Lukáša, ktorý sa pred takýmito tvrdeniami nevie brániť. Uvedené vyplýva aj z emailovej komunikácie doloženej navrhovateľkou (email zo dňa 20.11.2017), teda do sporu zaťahuje ich maloleté deti. Napriek relevantnosti tvrdení navrhovateľky ohľadom predmetného bytu uviedol, že navrhovateľka už v minulosti zavádzala ohľadom skutočností, či v byte býva/nebýva so synom podľa situácie tvrdila, že v byte nebýva a keď chcel vymeniť zámok na dverách od bytu, tvrdila, že v byte býva a má v ňom osobné veci. Nikdy nič z bytu neodcudzil, čo nie je zrejmé ani z vyjadrenia navrhovateľky a ani polícia ho v žiadnej údajnej krádeži nepredvolala. Mal tiež za to, že náklady spojené s užívaním bytu by mala hradiť navrhovateľka, nakoľko byt užíva a on ho neužíva. V marci 2018 súhlasil v časovej tiesni z dôvodu hroziacej exekúcie s vyprataním bytu a izby firmou, ktorú zabezpečila navrhovateľka a súhlasil aj so zaplatením za vypratanie. Nesúhlasil a nesúhlasí s vyrovnaním dlhu z platby záujemcu pri predaji bytu. V marci 2018 chcel zrealizovať aj predaj predmetného bytu, preto oslovil realitnú kanceláriu, ktorá chcela do neho prísť na ohliadku s kupcom, v čom bránila práve navrhovateľka a bez kľúčov sa do

bytu nedostal, nesúhlasila ani s inzerátom na predaj bytu, ktorý podal, pričom navrhovateľke nič nebráni odstrániť veci z izby, nakoľko nie sú jeho. Doložil tiež doklady týkajúce sa predmetného bytu.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

10. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

11. V danom prípade navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu odporcovi približovať sa k jej neplnoletému synovi na vzdialenosť 100 m a bolo potrebné postupovať podľa ustanovení upravujúce inštitút neodkladných opatrení.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdŕžala alebo niečo znášala.

16. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

19. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť.

21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená ( ). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné

opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením nariadiť odporcovi navrhovateľkou navrhovaný zákaz priblíženia k jej neplnoletému synovi. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe skutočností uvedených v návrhu mal za dostatočne preukázané splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovateľkou navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za osvedčené, že telesná aj duševná integrita maloletého dieťaťa bola konaním odporcu narušená a že je v záujme jeho ochrany je potrebné chrániť túto osobu tým, že odporca sa nebude môcť k maloletému dieťaťu priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 100 m. Neuviedol pritom, na základe akých dôkazov mal tvrdenia navrhovateľky za preukázané a jej nárok za osvedčený.

23. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o osvedčenosti nároku navrhovateľkou na nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím nepreukázala a nedoložila na ich podporu a preukázanie žiadne listinné dôkazy a ani neoznačila žiadne dôkazné prostriedky. Jej tvrdenia v návrhu o zastrašovaní jej neplnoletého syna odporcom neboli ani riadne konkretizované a už vôbec nie podopreté dôkazmi osvedčujúcimi potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Naopak jej tvrdenia obsahujú predovšetkým a v podstate len okolnosti týkajúce sa bytu na D. XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve s odporcom.

24. Keďže navrhovateľka neosvedčila nárok na nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia a existenciu ohrozenia jej maloletého syna zo strany odporcu žiadnymi relevantnými dôkazmi, t.j. potrebu úpravy pomerov požadovaným neodkladným opatrením, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. (, ).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/