Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-40-2019.pdf
PDF · 69.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Eliškou Čonkovou v právnej veci navrhovateľa: mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, prostredníctvom opatrovníka Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom F.. C. Q., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trebišov, proti matke: KH., bytom W. a otcovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté P. bytom Z., o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že odporca v 2. rade P. G., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého M. G., nar. XX.XX.XXXX z matky Z. Z., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 14.06.2019 sa maloleté dieťa M. G. v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov domáhalo zapretia otcovstva, ktoré svedčí P. G., nar. XX.XX.XXXX.
2. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Podľa § 87 ods. 1 Zákona, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Podľa § 88 ods. 1 Zákona, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Podľa § 94 ods. 2 Zákona, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
3. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
4. Podľa § 96 ods.1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
5. Podľa § 96 ods.2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva
6. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí, že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje.
7. Rozhodnutie o zapretí otcovstva odporcu v 2. rade je aj v záujme mal. M.. Záujem maloletého na zapretí otcovstva vyplýva z jeho práva na poznanie jeho biologických rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení biologického a právneho otcovstva. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Aj v danej právnej veci z vykonaného dokazovania teda vyplýva konkrétna osoba, ktorá má byť skutočným otcom maloletého dieťaťa, preto zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov význam.
8. Nakoľko rodičom maloletého dieťaťa uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15Pc/34/2018 rozhodoval o prípustnosti podania takéhoto návrhu samotným maloletým a vyslovil, že podanie tohto návrhu je prípustné. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že P. G., ktorému svedčí otcovstvo k maloletému M., nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 221 Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a/ je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b/ to ustanovuje tento zákon. 11. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletého M. odporca v 2. rade a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletého, nakoľko sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do rodného listu maloletého, súd návrhu vyhovel. Je potrebné uprednostniť prioritu prirodzenej rodiny a poznanie biologického otca, pretože biologické rodičovstvo je základom pre rodinné vzťahy a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana.
12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa ho výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku.