Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-1215-2011.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Subarea
6Er/1215/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., IČO: 45 322 571, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, zast.: Sidor a partneri, s. r. o., IČO: 52 635 970, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti povinnému: P. K. Y., B.. XX.X.XXXX, X. V. Š. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: Ing. JUDr. Róbert Tutko, Exekútorský úrad so sídlom Čučmianska dlhá 26, Rožňava, o vymoženie 9.633,41 eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda na základe žiadosti súdneho exekútora, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vydal dňa 25.11.2011 pod sp. zn. 6ER/1215/2011-11 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny s príslušenstvom a trov exekúcie. Keďže exekučný titul v tomto prípade tvorí zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3Zm/38/2011-14, súd postupoval podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a skúmal či je možné v konaní pokračovať, alebo sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
2. Dňa 20.1.2016 oprávnený súdu doručil doplnený návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ku ktorému pripojil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere 3.3..2006 a dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. 2766154 3 01/20060303. Z obsahu podania oprávneného vyplýva, že zmenka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je zabezpečovacou zmenkou k úveru, pričom pri podpise vyššie označenej dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinným. Oprávnený ďalej uviedol, že jeho právny predchodca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému ako stavebnému sporiteľovi finančné prostriedky výlučne na stavebný účel. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v zmluve o úvere. Pokiaľ sa týka vyplnenia samotnej zmenky, tomu došlo na základe dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky a za podmienok, že povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia biankozmenky sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. Právny predchodca oprávneného oznámil vyplnenie zmenky povinnému a vyzval ho na úhradu zmenkovej sumy, povinný však zmenkovú sumu neuhradil. Zmenková suma ku dňu vyplneniu zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s príslušenstvom.
3. Súd uznesením č. k. 6Er/1215/2011-29 zo dňa 4.11.2016 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s odôvodnením, že z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie ani z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/38/2011-14 súd nemal preukázané, že v konaniach v ktorých sa zo zákona vyžaduje doplnenie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
nepostačuje, ak oprávnený reagoval, napísal podanie adresované súdu, ale nesplnil tie povinnosti, ktoré mu uložil zákon, teda nepreukázal to, čo preukázať v stanovenej lehote mal. Oprávnený vie, aké podklady má doplniť, pretože je to uvedené priamo v zákone. Ak to v stanovenej lehote neurobí, znamená to, že svoj návrh v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.
4. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 5CoE/256/2018-89 zo dňa 18.4.2019 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že ďalšom konaní je súd prvej inštancie v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku prihliadne na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, vyhodnotí prípadné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z obsahu spisu vyplýva len fakt, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ostatné predpoklady pre prípadné zastavenie exekúcie musí posúdiť exekučný súd. Ak dospeje k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva nemohla byť zabezpečená zmenkou, alebo pri uzatváraní záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania (z ktorého si oprávnený uplatňuje nárok na plnenie) existoval rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, súd exekúciu zastaví, alebo v opačnom prípade, ak nič z uvedeného nezistí, bude súd v exekúcii pokračovať. V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trnave je preto súd povinný opätovne posúdiť, či vo veci je alebo nie je daný konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
12. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonávanej zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti novely, t.j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Týmito náležitosťami sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov,
ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V prípade, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nesplní svoju povinnosť uloženú mu zákonom a nedoplní návrh na vykonanie exekúcie o uvedené náležitosti, z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t. j. bez toho, aby súd vykonával akékoľvek dokazovanie, príp. iné procesné úkony.
13. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podané včas. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f, nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015, t.j. že zákonná lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.1.2016. Oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 20.1.2016, teda včas. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nárok uplatnený zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného vznikol na podklade oprávneným predloženej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2766154 zo dňa 3.3.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného
- veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. a dlžníkom. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a povinný v tomto právnom vzťahu vystupoval nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca oprávneného vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Uvedená zmluva tak nepochybne podľa svojho obsahu patrí medzi spotrebiteľské zmluvy, lebo obsah a text zmluvy vrátane Dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky, bol vopred pripravený právnym predchodcom oprávneného, bez možnosti povinného meniť ich text a obsah. Z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2766154 zo dňa 3.3.2006 a Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, bez ohľadu na vtedy účinné znenie definície spotrebiteľskej zmluvy ustanovenej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd pri rozhodovacej činnosti zohľadnil Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.9.2017 a s poukazom na prechodné ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1. januára 2008 sa ustanoveniami účinnými od 1. januára 2008 ktoré upravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 31.decembra 2007 s výnimkou, že vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2007 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V rozhodovanej veci nárok oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) vznikol do 31. decembra 2007, na základe čoho súd konštatuje, že na posúdenie Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere použil ustanovenia účinné v čase podpísania predmetnej zmluvy.
14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V exekučný súd zistil, že jeho súčasťou sú listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal právnemu predchodcovi oprávneného nárok proti povinným - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Bratislava V a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd konštatuje, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by zmenkový súd pred vydaním zmenového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu síce právny predchodca oprávneného ako navrhovateľ opísal charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali, avšak len z uvedeného nemožno usudzovať, že sa aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania zaoberal a na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Naopak, z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalovaná zmenková suma bola v návrhu uvedená v celku, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Z uvedeného exekučný súd vyvodzuje, že ak by sa zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zaoberal aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže, nielen čisto zmenkovým abstraktným vzťahom, musel by sa zaoberať najskôr tým, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená
suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) žalovaná suma pozostáva, pretože len tak by vedel následne preskúmať a uzavrieť, či uplatnený nárok mal základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne či nedošlo k rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Vzhľadom na uvedené sa exekučný súd prikláňa k záveru, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenku, a teda odčlenil zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
15. Ďalej exekučný súd posudzoval, či spotrebiteľská zmluva obsahovala nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol, alebo či súd v základnom konaní prihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Za neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil tie, podľa ktorých si právny predchodca oprávneného mohol účtovať poplatok za spracovanie medziúveru, vydanie biankozmenky a poplatok za vedenie úverového účtu. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru a poplatku za vydanie biankozmenky, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nebolo zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zo zmluvy tiež vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter a mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd teda vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
17. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že zmenkový súd v základnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, a to dokonca na také, ktoré mali vplyv na výšku uplatneného a priznaného nároku, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti zrejmé, že niektoré tieto poplatky, ak nie všetky, si právny predchodca žalovaného v žalobách uplatňuje. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Keďže trovy exekúcie boli súdnemu exekútorovi zaplatené počas trvania exekúcie, súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).