Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/243/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, proti žalovaným: 1/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, a 2/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o nejasnom návrhu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. -103 zo dňa 20. mája 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a v 2. rade p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobný petit považoval za nezrozumiteľný, neurčitý, skutkovo nevymedziteľný a v konečnom dôsledku nevykonateľný. Uznesením vyzval žalobcu na odstránenie vád podania, na odstránenie nedostatkov formulácie petitu, na uvedenie čoho presne sa v konaní domáha a za aké má súd považovať jeho podanie. Tiež žalobcu vyzval na riadne odôvodnenie podania a na doplnenie opisu skutkového stavu, označenie dôkazov na preukázanie tvrdení a žiadal pripojiť ich k ich návrhu. Žalobca ani v doplnení návrhu jasne a zrozumiteľne neuviedol, čoho sa v konaní domáha, či sa domáha vydania rozhodnutí v iných súdnych konaniach, ktoré uviedol v návrhu a ani neuviedol, či má jeho podanie považovať za návrh na vydanie neodkladného opatrenia alebo za návrh vo veci samej. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Z uvedených dôvodov preto podanie žalobcu ako nejasné a neúplné odmietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vytýkal súdu prvej inštancie nesplnenie procesných podmienok. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy. Žiadal o vyselektovanie svojich podaní a o ich priradenie k doplnenému návrhu, pretože majú na rozhodnutie vo veci podstatný význam. Vo veci vykonal viacero podaní na príslušný súd, v ktorých formuloval žalobný návrh a v zmysle výzvy ho aj spresnil. Zopakoval svoje vyjadrenia, ktoré boli uvedené aj v pôvodnom návrhu a predložil aj väčšinu dôkazov spolu s podaným návrhom. Navrhoval, aby súd uložil žalovaným povinnosť predložiť súdu kompletnú projektovú dokumentáciu stavby rodinného domu žalovaných, pretože mu nebola do dnešného dňa predložená. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a uložiť žalovaným povinnosť vrátiť predmet zmluvy.

3. Žalovaný v 1. rade k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti v zmysle , predovšetkým neobsahuje rozsah v akom rozhodnutie napáda, čo je predpoklad na odmietnutie odvolania. Absenciu rozsahu v akom sa

rozhodnutie napáda, nemožno ani dodatočne konvalidovať, pretože ide o obsahovú náležitosť každého jedného podania. Odvolacie dôvody žalobca iba vymenoval, nezahrnul ich do obsahovej stránky odvolania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania považuje za správne, pretože podanie žalobcu bolo nejasné a nezrozumiteľné. Dokumenty, ktoré žalobca predkladal, nesúviseli s konaním a nebolo jasné, čo ich predložením sleduje. V odvolaní zmenil petit žaloby na odstránenie stavby, o čom súd nie je v tomto štádiu konania oprávnený rozhodovať. Požiadavky žalobcu sú nezrozumiteľné a chaotické. Žiadal odvolanie žalobcu odmietnuť pre nesplnenie obligatórnych náležitostí a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná v 2. rade s k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa a , ktoré podľa v spojení s ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s , pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

7. V zmysle ,,Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.“

8. V zmysle ,,(1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.“

9. V zmysle ods. 1 ,,V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

10. Ustanovenia a vymedzujú všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti pre žalobu. Žaloba musí obligatórne obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Za rozhodujúce skutočnosti sú považované údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Žalobný petit je určením toho, čo žalobca žiada.

11. Podanie žalobcu bolo nezrozumiteľné, zmätočné a nespĺňalo náležitosti vyžadované zákonom. Žalobca podal návrh, z ktorého je zrejmé, že navrhovaný petit je neurčitý a nezrozumiteľný a skutkové okolnosti nesúvisia s podaním alebo úplne absentujú. Súd prvej inštancie pre zrejmé nesprávnosti žaloby žalobcu uznesením vyzval na odstránenie vád podania v zmysle , kde ho vyzval, aby vady odstránil tak, že: ,,jednoznačne uveďte, čoho konkrétne sa týmto podaním domáhate - doplňte znenie žalobného návrhu tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný, musí byť z neho zrejmé, čoho sa návrhom domáhate voči žalovaným - je potrebné presne určiť, čo konkrétne žiadate, ako má súd konkrétne vo veci rozhodnúť; jednoznačne uveďte, čoho konkrétne sa týmto podaním domáhate - či má súd Vaše podanie považovať len za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo je to žalobný návrh vo veci samej, resp. v ktorej časti ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a v ktorej časti ide o návrh vo veci samej; doplňte pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností pre uplatnenie požadovaného nároku - riadne odôvodnenie žaloby a opísania skutkového stavu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tie pripojte k návrhu.“ Zároveň žalobcu poučil v zmysle o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Výzva na odstránenie vád podania spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach bola doručená žalobcovi dňa 11.04.2019.

12. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 11.04.2019 (č. l. 20), v ktorom opísal stav z predchádzajúceho podania. V ostatných častiach podania sa domáhal rôznych žalobných návrhov, ktoré boli ako predtým neurčité a nezrozumiteľné, a z toho dôvodu nevykonateľné. V doplnení návrhu len zopakoval tie skutočnosti, ktoré už uviedol v pôvodnom podaní bez toho, aby reagoval na konkrétne časti uznesenia, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád a aj mu uviedol, ako ich má odstrániť.

13. Obe podania povinného možno označiť za podania nezrozumiteľné, neurčité a bez opísania skutkových pravdivých a úplných okolností, na základe ktorých by mohlo prebiehať súdne konanie. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď podanie žalobcu odmietol pre vyššie vytýkané nedostatky a vady, pretože nebolo jasné o čom má rozhodovať, na základe akých skutočností a nebol formulovaný jasný petit, ktorý by bol vykonateľný. Súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, keď vyzval žalobcu na odstránenie vád podania - spresnenie jeho obsahu tak, aby bolo jasné a zrozumiteľné, čoho sa žalobca v konaní domáha a v konečnom dôsledku, aby bolo vydané rozhodnutie spôsobilým exekučným titulom z pohľadu jeho formálnej vykonateľnosti. Žalobný petit, resp. žalobný návrh musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby bolo konanie a rozhodnutie, ktoré bude vydané možné považovať za vecne správne a v súlade so zákonom. Súd v odôvodnení výzvy správne a jasne poučil žalobcu, že ak nevykoná požadované opravy a doplnenia, podanie odmietne. Postup súdu prvej inštancie bol správny a v súlade so zákonom. Ak žalobca chcel, aby sa vo veci konalo, mal odstrániť vady podania minimálne v takom rozsahu, na aký ho vyzval súd. Súd súčasne s výzvou na odstránenie vád podania žalobcu v zmysle poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Súd je v zásade vždy povinný poučiť strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na centrum právnej pomoci. Žalobca mohol na odstránenie nedostatkov podania požiadať centrum právnej pomoci alebo advokáta, ktorý by mu vady podania odstránil a podanie nemuselo byť odmietnuté, ale prebehlo by riadne dokazovanie vo veci. Žalobca však túto možnosť nevyužil, vady podania neodstránil. Preto súd prvej inštancie rozhodol vecne a správne, keď toto neurčité podanie odmietol.

14. V zmysle ,,súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

15. V zmysle ,,ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“

16. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel vynaložiť.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s a per analogiam. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, pretože im vznikli trovy konania, ktoré by inak nevznikli, čím boli v konaní úspešní. Preto im vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov celého konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )