Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9Co-168-2019.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/168/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne : D. D. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. O.. D. X-S., Č., O., zast. JUDr. Jánom Jenčom, ul. 1. Mája 221/19, Poprad proti žalovaným : 1. VOLKSWAGEN BANK GmbH, Corso della Liberta 119, 39100 Bolzano BZ, Talianska republika, 2. X. S. W., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Q. X. X, XXXXX D., C., U. M., o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 19C/83/2018 - 47 z 15.02.2019 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Konanie zastavil a II. žalobkyni vrátil súdny poplatok 99,50 eur.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa podala uňho 5.10.2018 žalobu, ktorou sa domáha určenia, že je vlastníkom motorového vozidla Z. L. G. O. J.: X. XXXXBI, Q. Č. I., D.: P. a vrátenia zaisteného motorového vozidla , s tým, že nie je povinná uhradiť príslušnému útvaru policajného zboru nevyhnutné náklady, vzniknuté v súvislosti s jeho zaistením a úschovou, na tom skutkovom a právnom základe, že 17.6.2018 o 22.00 hod. bolo na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom zaistené pracovníkmi odboru kriminálnej polície, 1. operatívneho oddelenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. I. D. Z. L. G. O. J.: X. XXXXBI, Q. Č. I., D.: P.. Dôvodom zaistenia malo byť podozrenie z pozmeňovania identifikačných údajov vozidla a tak vzniklo podozrenie, že toto vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Podľa vyjadrenia polície by vlastníkmi odcudzeného motorového vozidla (aspoň z časti) mali byť žalovaní 1.,2. Pre krátkosť času sa polícii neozvali a nereagovali ešte ani na výzvu žalobkyne. Zároveň žalobkyňa bola poučená, aby si na zaistené vozidlo uplatnila vlastnícke právo na príslušnom súde, pričom Slovenská republika ako člen EÚ je povinný riadiť sa Nariadením rady (ES) č. 44/2001. Z podanej žaloby súd zistil, že žalobkyňa je Ukrajinskou štátnou občiankou a na území Slovenskej republiky nemá bydlisko, že Ukrajina nie je členom EÚ a teda v predmetnom spore nemá slovenský súd právomoc konať podľa Nariadenia. Urobil záver, že na predmetný spor sa musí uplatňovať zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Dôvodil, že podľa §1 zák. č.97/1963 Zb. (ďalej len zákon) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci. Podľa § 2 zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa § 37 zákona ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Ďalej , citujúc znenie § 161 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku
(C.s.p. ) poukázal na to, že medzi podmienky konania, ktorých splnenie súd skúma z úradnej povinnosti počas celého konania na súde, patrí právomoc súdu, t.j. zákonom vymedzený okruh otázok, ktoré súd je oprávnený riešiť. Súd nezistil, že by pre neho vyplývala právomoc podľa Medzinárodného práva súkromného a procesného o žalobe žalobkyne rozhodnúť. Zo žalobného návrhu mu vyplynulo, že bola orgánmi polície odkázaná na podanie žaloby, pretože je sporná otázka vlastníctva zadržaného motorového vozidla, že podľa vyjadrenia polície, pravdepodobnými vlastníkmi motorového vozidla sú osoby so sídlom a bydliskom na území Talianska. Zdôraznil, že skutočnosť, že motorové vozidlo bolo zadržané slovenskými justičnými orgánmi, nie je možné z hľadiska § 37 MPS uzavrieť, že žalovaní majú na území Slovenska majetok, pretože predmetom konania je určenie vlastníckeho práva. Na margo aplikácie noriem Európske únie, pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu uviedol, že ani podľa Nariadenia č.1215/2012 nie je daná právomoc tunajšieho súdu, že podľa článku 5 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II., že oddiel 2 pojednáva o právomoci v zmluvných veciach, mimozmluvnú zodpovednosť, o náhrade škody, o kultúrnych hodnotách, o fondoch, o nákladoch, oddiel 3 o právomoci vo veciach poistenia, oddiel 4 o spotrebiteľských zmluvách, oddiel 5 o pracovných sporoch, oddiel 6 rieši výlučnú právomoc týkajúcu sa nehnuteľností, obchodných spoločností, verejných registrov, patentov, ochranných známok a priemyselných vzorov alebo obdobných práv a konania o výkone rozsudkov, článok 7 dáva možnosť voľby právomoci. Vzhľadom k tomu, že slovenský súd konkrétne Okresný súd Michalovce nemá právomoc konať v predmetnom spore, konanie zastavil v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p., pretože žiaden zo žalovaných nemá na území SR bydlisko alebo sídlo. Konštatoval, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanú žalobu 99,50 eur, že zastavením konania pre nedostatok právomoc jej vznikol nárok na vrátenie poplatku podľa § 11 ods. 1,4 zák. č. 71/1992 Zb., ktorý jej podľa § 11 ods. 6 cit. zák. vráti Slovenská pošta a.s.
3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.
4. Citujúc znenie § 37 zák. č. 97/1963 Zb., poukázala na to, že je jednoznačné, že v spore ide o majetkové právo , o vlastníctvo k autu, ktoré bolo zaistené v zmysle zákonných predpisov a ktoré je v súčasnosti v úschove na území SR a tiež podľa právnych predpisov SR, nie je ho možné vydať nikomu z osôb, ktoré sa buď vlastníctva domáhajú, alebo v prospech ktorých vlastníctvo svedčí a toto motorové vozidlo, teda majetok žalobcu, resp. žalovaného sa nachádza na území SR, nemožno ho odtiaľto vziať, či vydať a bude sa nachádzať tu dovtedy, pokiaľ nerozhodne súd. Orgány SR ho nevydajú z miesta, kde sa od zaistenia už dlhodobo nachádza, bez rozhodnutia súdu, bez ohľadu na vôľu evidovaného, čo domnelého vlastníka. Preto mala za to, že je daná právomoc slovenského súdu, a preto Okresný súd Michalovce by mal v merite veci konať a rozhodnúť, komu náleží vlastníctvo predmetného osobného motorového vozidla. Poukázala na to, že zákon v predmetnom ustanovení hovorí o majetku na území SR, pričom nevyžaduje, aby išlo o nehnuteľný majetok, a tiež, sám zákon majetok špecifikuje na hnuteľný a nehnuteľný, avšak v tomto prípade má ísť o majetok v širšom ponímaní, teda hnuteľný aj nehnuteľný. Citujúc znenie § 3 ods. 1, 2, § 5, § 6, § 32 ods. 1 a § 37 zák. č. 97/1963 Zb., zdôraznila, že jej právny záver potvrdzuje aj ust. § 51 ods. 1. Mala za to, že jej práva boli rozhodnutím súdu porušené a bolo jej odňaté právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, aj podľa medzinárodných zmlúv. Navrhla uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení, na ktoré aj v celom rozsahu odkazuje.
7. Súd prvej inštancie správne vychádzal z vyššie uvedených zák. ust., § 1, § 2 a § 37 zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 161 ods. 1, 2 C.s.p. Jeho závery, že Okresný súd Michalove nemá právomoc konať v predmetnom spore, v dôsledku čoho aj konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 C.s.p. sú správne a zákonné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že žiaden zo žalovaných nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo. Zo skutočnosti, že motorové vozidlo bolo zadržané Slovenskými justičnými orgánmi, nie je možné z hľadiska ust. § 37 MPS uzavrieť, že žalovaní majú na území Slovenska majetok, a to už z toho dôvodu, že predmetom konania je určenie
vlastníckeho práva, že ide o spor k tomuto mot. vozidlu , ktorého vlastníctvo je pochybné. Predmetom konania vo veci samej je určenie vlastníckeho práva k zadržanému motorovému vozidlu Z. L. G. O. J.: X. XXXXBI, ktorého vlastníctvo je pochybné a nemožno preto jednoznačne urobiť záver a bezpochyby tvrdiť, že žalovaný v 2. rade, ktorý je občanom Talianskej republiky a žalovaný v 1. rade, ktorý má sídlo v Talianskej republike, majú aj majetok na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov nie je daná právomoc Okresného súdu Michalovce vo veci konať a z uvedeného dôvodu súd rozhodol správne, pokiaľ konanie zastavil pre nedostatok svojej právomoci.
8. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).