Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-1-2019.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobkyne: Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, J., v konaní zast. JUDr. Peter Homola, advokát, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, proti žalovanému: MOFINA spol. s r.o., so sídlom Súkenická 41, Modra, IČO: 31 355 021, v konaní zast. JUDr. Rastislav Vranec, advokát, Advokátska kancelária RV IURIS, so sídlom Mojmírova 13, Slovenský Grob, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 30.11.2018, je neplatné.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 29.1.2019 žalobkyňa navrhovala vydať rozsudok, ktorým súd určí, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce danej žalobkyni, je neplatná.
2. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 1.2.2008 bola medzi ňou a žalovaným ako zamestnávateľom uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej pre žalovaného vykonávala prácu na pozícii obchodnej manažérky hotela Majolika, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a žalovaný ho prevádzkuje. V novembri r. 2018 žalovaný doručil žalobkyni list označený ako Výpoveď zamestnávateľa zamestnancovi z pracovného pomeru. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu - konateľa spoločnosti, zo dňa 26.11.2018, sa žalobkyňa stala nadbytočnou z dôvodu zmeny jeho úloh, spočívajúcich v ukončení činnosti hotela Majolika. Žalovaný zároveň vo výpovedi uviedol, že pracovná pozícia prokuristu, ktorú žalobkyňa vykonávala, sa ruší. Tiež uviedol, že žalobkyňu nemá možnosť ďalej zamestnávať v mieste výkonu práce. Listom zo dňa 3.12.2018 žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný aj naďalej zamestnával. Súčasne požiadala o písomné rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré jej žalovaný následne doručil e-mailom dňa 19.12.2018.
3. Žalobkyňa mala za to, že ako zamestnankyňa nevykonávala pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii prokuristu, ale prácu na pozícii obchodnej manažérky, a tomu zodpovedali aj jej úlohy, ktoré vykonávala. Je pravdou, že bola valným zhromaždením žalovaného vymenovaná za prokuristu, ale v tej súvislosti je potrebné uviesť, že prokúra je osobitným typom zastúpenia na základe plnomocenstva, teda vzťah medzi prokuristom a podnikateľom nie je vzťahom pracovnoprávnym. Preto nie je možné uzavrieť pracovný pomer tak, aby druhom práce bol výkon povinností vyplývajúcich z funkcie prokuristu. Na druhej strane však nie je vylúčené, aby medzi prokuristom a podnikateľom bol uzavretý pracovnoprávny vzťah, v ktorom bude druhom práce iná činnosť, ako výkon funkcie prokuristu. Takýmto prípadom je aj prípad žalobkyne a žalovaného. Pritom žalobkyňa poukázala na judikatúru všeobecných súdov,
a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo 1269/2003. Z toho dôvodu zamestnávateľ nemohol urobiť rozhodnutie o organizačných zmenách, v dôsledku ktorého by došlo k zrušeniu pracovnej pozície prokuristu. Rozhodnutie o organizačných zmenách považovala žalobkyňa aj za účelové a nespĺňajúce zákonné požiadavky na takéto rozhodnutie. Žalovaný neurobil rozhodnutie o organizačných zmenách za účelom zmeny jeho úloh, technického vybavenia, ani nešlo o rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalovaný totižto, tak ako po predošlé roky, ukončil pracovný pomer so všetkými zamestnancami za tým účelom, aby mohol hotel na zimné mesiace zatvoriť, pretože v týchto mesiacoch bývala prevádzka hotela nerentabilná. Žalovaný prijal rozhodnutie o organizačných zmenách z dôvodu, že žalobkyňu nechce púšťať do priestorov hotela, pretože medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného, P. R., sa vedie súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa a P. R. sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti WEBSTAV s.r.o. a táto spoločnosť a P. R. sú zároveň spoločníkmi žalovaného. P. R.myselne bráni žalobkyni vo výkone jej práv spoločníčky z dôvodu, že predmetný hotel Majolika, resp. obchodné podiely sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To je aj hlavný dôvod, prečo bolo urobené rozhodnutie o organizačných zmenách a daná výpoveď - zabrániť žalobkyni k vstupu do hotela bez prítomnosti P. R..
4. Ďalej žalobkyňa poukázala na konštantnú judikatúru ohľadne základných predpokladov platnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien, a aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2204/2003. Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť účelové, musí vždy sledovať zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov, objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce. Preto sa vždy skúma, či nebolo rozhodnutie prijaté účelovo, len s cieľom podania výpovede konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávania jeho práce. Žalovaná na záver ešte uviedla, že ak mal žalovaný záujem platne skončiť pracovný pomer, tak ako výpovedný dôvod mal byť uvedený § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, v zmysle ktorého platí, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje.
5. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila listinné dôkazy - výpoveď, oznámenie žalobkyne a rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu uviedla, že s touto nedisponuje, nakoľko zamestnávateľ jej zmluvu pri vzniku pracovného pomeru nevydal.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.4.2019 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Žalovaný tvrdil, že dňa 28.1.2008 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili pracovnú zmluvu na druh práce prokurista. Medzi stranami nie je, a ani nebola uzatvorená žiadna iná pracovná zmluva. Žalobkyňa a konateľ žalovaného prevádzkovali hotel ako manželia, riadili ho z pozície konateľa a prokuristu a občas bolo potrebné vykonávať aj práce, ktoré vykonával akýkoľvek zamestnanec. Ak by žalobkyňa bola ako zamestnanec - obchodná manažérka, jej povinnosťou by bolo sa zapisovať do dochádzky. Žalobkyňa teda nevykonávala funkciu obchodnej manažérky. Žalovaný už dávnejšie plánoval ukončiť so žalovanou pracovný pomer a túto skutočnosť jej viac krát oznámil. Koncom augusta r. 2018 žalobkyňa sama navrhla žalovanému, že chce ukončiť pracovný pomer do konca roka, ale výpoveď žalovanému nikdy nepodala. Žalobkyňa vedela, aká je situácia v hoteli, a že za týchto podmienok sa hotel nedá prevádzkovať. Dôvodom výpovede bolo uzatvorenie prevádzky hotela a nemožnosť zamestnávať žalobkyňu. Všetky ostatné dôvody a informácie, uvedené v žalobe zo strany žalobkyne ohľadne skončenia pracovného pomeru, sú vymyslené a ničím nepodložené. Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou ako posledný, tzn. že žiaden zamestnanec už v hoteli nepracoval. Na základe uvedených skutočností žalovaný prijal dňa 2.10.2018 rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobkyňa si prevzala zásielku s výpoveďou na pošte dňa 30.11.2018. Dňa 3.12.2018 žalobkyňa zaslala žalovanému oznámenie v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce o neplatnosti výpovede. Na návrh žalovaného Okresný súd Bratislava I dňa 12.2.2019 potvrdil výmaz žalobkyne z obchodného registra ako prokuristu.
8. Žalovaný mal za to, že za stavu, kedy prevádzka hotela nefunguje, nebolo rozhodnutie o skončení pracovného pomeru účelové a je podložené fakticky, ako aj právne. Rozhodnutie o organizačnej zmene malo jediný deklarovaný cieľ, a to znížením stavu zamestnancov dosiahnuť efektívnosť práce a znížiť náklady. Ukončenie pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bolo jediný možný a zákonný spôsob, pretože iný spôsob ukončenia pracovného pomeru, uvádzaný žalobkyňou v
žalobe (podľa § 63 ods. 1 písm. a), nebol možný, lebo žalovaný ako zamestnávateľ alebo jeho časť sa nezrušoval. Žalovaný je právnickou osobou, ukončenie pracovného pomeru realizoval jeho konateľ ako štatutárny zástupca, na základe zrelej úvahy ako obchodník a osoba, ktorá je zodpovedná za hotel. Preto nie je možné spájať konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s ukončením pracovného pomeru žalobkyne.
9. Žalovaný ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, doručenku a potvrdenie súdu o vykonaní zápisu v obchodnom registri.
10. Vo vyjadreniach zo dňa 25.6.2019 a 30.7.2019 strany doplnili svoju argumentáciu a zotrvali na svojich návrhoch.
11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
12. Rozhodujúci skutkový stav tvrdený stranami (body 2 a 7) nebol sporný. Z toho dôvodu súd vykonal dokazovanie len listinnými dôkazmi.
13. Výsluch svedkov, dvoch dcér žalobkyne a konateľa žalovaného, súd nepripustil, považoval takýto dôkaz navrhnutý žalobkyňou za nadbytočný. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, aké práce v skutočnosti vykonávala. Žalovaný k tomu uviedol, že po odchode prevádzkarky T.. N. I.ažko hľadali náhradu, preto niečo prevzal on a niečo žalobkyňa, avšak práce zodpovedajúce náplni obchodného manažéra vykonával on. Tiež uviedol, že sa so žalobkyňou dohodli, že on bude konateľ a žalobkyňa prokurista, pracovný pomer však nepovažoval za riadny pracovný pomer.
14. Spor strán súd hodnotil ako pracovnoprávny, tzn. posudzoval ho podľa Zákonníka práce. Súd vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
15. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
16. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
17. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
18. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či medzi stranami vznikol platný pracovný pomer. Bolo totiž zrejmé, že sporné vzťahy súviseli s rozvodom manželstva žalobkyne a konateľa žalovaného, ktorí ako manželia viedli hotel prostredníctvom obchodnej spoločnosti. Súd sa snažil zmieriť manželov, pretože považoval za účelnejšie, aby sa vzťahy medzi nimi zjednodušili a všetky spory si vyriešili v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K dohode však nedošlo.
19. Súd dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovný pomer. Zákonník práce nezakazuje vzájomné zamestnávanie manželov, v danom prípade ani nešlo o zamestnávanie medzi manželmi, keďže žalovaný je právnickou osobou.
20. Strany uzavreli písomnú pracovnú zmluvu, ktorá obsahovala náležitosti vyžadované § 43 ods. 1 Zákonníka práce, formálne zmluva obsahovala aj druh práce. V pracovnej zmluve uviedli, že žalovaná bude vykonávať druh práce: prokurista, ku ktorej pracovná charakteristika je určená v popise práce. Popis práce mal pritom tvoriť samostatnú súčasť pracovnej zmluvy. Po podpise zmluvy dňa 28.1.2008 si strany už žiadnu ďalšiu charakteristiku práce písomne nedohodli, žalovaný nemal ani žiadny interný
predpis, ktorý by popis práce uvádzal. Podľa súdu ani nemohol, pretože prokurista nie je druhom práce, ako na to správne poukazovala žalobkyňa. Prokúra je osobitným druhom podnikateľského splnomocnenia, ktoré sa zapisuje do obchodného registra, podobne ako štatutárne orgány oprávnené konať za obchodnú spoločnosť.
21. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1269/2003, na ktorý poukazovala žalobkyňa, a taktiež aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.1997, sp. zn. 5 Cdo 92/97. Z oboch rozhodnutí vyplýva záver, že funkciu štatutárneho orgánu a prokuristu nie je možné vykonávať v pracovnom pomere, čo ale nebráni tomu, aby fyzická osoba uzavrela so spoločnosťou aj pracovnú zmluvu na iný druh práce než konateľ, resp. prokurista.
22. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že nemožno vylúčiť, že niektorý zo spoločníkov a konateľov by vykonával administratívne práce ako zamestnanec, ale takýto zamestnanecký pomer by musel byť dohodnutý so všetkými náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, že došlo k uzavretiu pracovného pomeru a že činnosť spoločníka a tiež konateľa si vzájomne nekonkurujú.
23. Tieto predpoklady boli podľa súdu vo vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou dodržané.
24. Pri posudzovaní platnosti pracovnej zmluvy súd považoval za dôležité, že žalobkyňa skutočne vykonávala pre žalovaného rôzne práce pri prevádzke hotela a pri organizovaní hotelových akcií, ktoré boli do určitej mieri aj riadiace. Išlo o také práce, ktoré spoluvlastník bežne vykonáva pri prevádzkovaní hotela, zamestnanci takéto práce obvykle vykonávajú v pozícii prevádzkara. Žalobkyňa pred súdom popísala práce, ktoré vykonávala, to, že ich vykonávala, žalovaný nepoprel, sám žalovaný uviedol, že žalobkyňa vybavovala určité objednávky, starala sa o zásobovanie kuchyne, komunikovala so zákazníkmi o cenových ponukách. Nebolo dôležité, či sa žalobkyňa zapisovala do dochádzky, či práce vykonávala každodenne v rozsahu bežnej pracovnej doby, a ani to, či sa práce vykonávané žalobkyňou dajú považovať za obchodné manažovanie. Dôležité pre vyhodnotenie platnosti pracovného pomeru bolo, že žalobkyňa prácu vykonávala, že strany sa zmluvou po dlhé roky riadili, jej platnosť nikdy nespochybnila žalobkyňa ani spoločník žalovaného a strany sa aj dohadovali o skončení pracovného pomeru. Nešlo preto len o predstieraný pracovný pomer.
25. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nie je podľa Zákonníka práce sankcionované neplatnosťou. Jednu podstatnú náležitosť zmluvy - druh práce, si strany dohodli ústne a konkludentne. Neplatnosti zmluvy sa napokon žiadna strana ani nedovolávala.
26. Dôsledkom uvedených záverov súdu o existencii pracovného pomeru je, že nemôže obstáť výpoveď, dôvodom ktorej je zrušenie funkcie prokuristu. Žalovaný skutkovo vymedzil výpovedný dôvod zrušením funkcie prokuristu a nadbytočnosť žalobkyne odôvodnil zmenami úloh spočívajúcich v ukončení činnosti v hoteli a nemožnosťou ju ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Ako prokurista však žalobkyňa nemohla byť nadbytočná, pracovnú pozíciu prokuristu nie je možné zrušiť za účelom zabezpečenia efektívnosti práce alebo z dôvodu zmeny úloh. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca (napr. R 3/1992).
27. Na základe uvedeného súd uznal argumentáciu žalobkyne, že žalovaný výpoveďou sledoval iný účel, než vyžaduje § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
28. Keďže skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s § 63 ods. 1 písm. b), a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci celkový úspech, preto jej bola priznaná plná náhrada trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.