Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-601-2010.pdf
PDF · 69.24 KB
Case nature
Subarea
5Er/601/2010
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Peter Peružek, Cintorínska 1, Hlohovec, proti povinnému: Q. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. Č.J. XXXX/XX, Z., o vymoženie úroku z omeškania 13% ročne zo sumy 49,39 eur od 30.11.2003 do 14.09.2005, trov konania 16,60 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. V danej veci Okresný súd Nové Zámky dňa 08.06.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Exekútorský úrad Popradská 70, Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“).
2. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/214/2019 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
3. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
4. V zmysle § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Nakoľko uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/214/2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného a v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod na zastavenie konania, preto v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
7. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
8. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnenému nemožno pripočítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného neprichádza do úvahy. Rovnako neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný ešte v čase, keď povinný nebol oddĺžený. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nakoľko exekučný poriadok v čase začatia exekučného konania takúto možnosť nepripúšťal. 10. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keď k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného prišlo deväť rokov po začatí exekúcie, a preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. 11. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. 12. Ústavný súd k takýmto, resp. obdobným prípadom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, súd poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70, vo veci Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v danom prípade exekútora), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. 13. V danom prípade bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, teda nie je možnosť na zaviazanie na znášanie trov exekúcie povinného, nakoľko neexistuje možnosť nakladať s jeho majetkom. Pokiaľ ide o oprávneného, znenie § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku nie je možné použiť, ako je už vyššie uvedené, keďže oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Znenie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2012, nie je taktiež možné aplikovať v predmetnej exekúcii, keďže predmetná exekúcia sa začala v roku 2010 a zákon číslo 348/2011 Z.z. prechodné ustanovenia neobsahuje, t.j. z prechodného ustanovenia nevyplýva, že by ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.