Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/78/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, proti povinnému: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, o vymoženie sumy 100,00 Eur s príslušenstvom, ktoré konanie bolo začaté na exekútorskom úrade Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, so sídlom úradu B. X., F., pod sp. zn. EX 5704/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -51 zo dňa 10.09.2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -51 zo dňa 10. 09. 2019 potvrdzuje.

Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.) a zároveň ju zastavil (výrok II.). Súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že doručením návrhu súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi sa dňa 29.10.2013 začalo exekučné konanie, vedené pod sp. zn. EX 5704/2013, na vymoženie pohľadávky vo výške 100,00 Eur priznanej vykonateľným rozhodnutím ÚDZS PP 501/04163/2011 zo dňa 30.06.2011 vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po vydaní poverenia č. 5505 048999 zo dňa 10.12.2013. Uznesením č.k. -32 zo dňa 19.07.2016 súd nepripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť súdny exekútor, o ktorej rozhodol okresný súd tak, že túto odmietol ako podanú neoprávnenou osobou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.2019. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok štátu č. 3/2015/ÚDZS, uzavretej medzi oprávneným a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a. s., v spojení s prílohou k tejto zmluve, mal okresný súd preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom aktuálneho exekučného konania, bola postúpená na tretí subjekt. Tento subjekt sa na základe rozhodnutia súdu nestal účastníkom konania. Je zrejmé, že aktuálny oprávnený nie je nositeľom hmotného práva vyplývajúceho z exekučného titulu, na základe čoho súd postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. 3. Zároveň exekučný súd konštatoval, že oprávnený svojím procesným postupom zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, a preto nesie zodpovednosť za výsledok konania v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe čoho mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote podanie označené ako „sťažnosť“, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že súd zmenu účastníka konania povolí. Odvolací súd predmetné podanie v súlade s ust. podľa jeho obsahu posúdil ako odvolanie, a to s prihliadnutím na to, že uplatnenie sťažnosti v danom prípade (pre nesplnenie náležitostí v zmysle ) neprichádzalo do úvahy. 5. Oprávnený (odvolateľ) vo svojom opravnom prostriedku poukázal na návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, doručený konajúcemu súdu dňa 30.12.2015, ktorého súčasťou bola i zmluva o postúpení pohľadávok č. 3/2015/ÚDZS zo dňa 07.12.2015. Nesúhlasil preto s rozhodnutím, ktorým súd zmenu účastníka nepovolil. Podľa jeho názoru boli v posudzovanom prípade splnené všetky zákonom stanovené podmienky na vyhovenie návrhu na zmenu účastníka konania.

6. Povinnému aj súdnemu exekútorovi bolo odvolanie oprávneného doručené, ktorí procesne nijakým spôsobom nereagovali.

7. Okrem návrhu súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie zo dňa 04.10.2019 v rámci odvolacie konania súdu ďalšie podania predložené neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario toto rozhodnutie v zmysle potvrdil ako vecne správne.

9. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. V zmysle Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

12. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so závermi, ktoré v konaní nevyslovil.

13. Obsahovou podstatou podaného opravného prostriedku oprávneného je jeho nesúhlas s nepripustením jeho návrhu zo dňa návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zo dňa 30.12.2015, k čomu smerovala aj jeho vecná argumentácia. V tejto súvislosti dáva krajský súd do pozornosti procesné rozhodnutie exekučného súdu v tomto konaní č.k. -32 zo dňa 19.07.2016, ktorý zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripustil. Proti predmetnému uzneseniu podal súdny exekútor sťažnosť, ktorú okresný súd uznesením č.k. -45 zo dňa 14.12.2018, právoplatným dňa 28.01.2019, odmietol ako podanú neoprávnenou osobou. Oprávnený ako účastník konania proti uzneseniu č.k. -32 zo dňa 19.07.2016 o nepripustení zmeny účastníka konania žiadny opravný prostriedok nepodal. Vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora sa však v plnom rozsahu s týmto opravným prostriedkom stotožnil a navrhol jeho zmenu spôsobom navrhnutým súdnym exekútorom v jeho opravnom prostriedku. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -45 zo dňa 14.12.2018 mal krajský súd preukázané, že s predmetným vyjadrením oprávneného, obsahujúcim vecnú argumentáciu súvisiacu s postúpením

pohľadávky, bol súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní oboznámený (odsek 9. odôvodnenia označeného rozhodnutia).

14. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že otázka (ne)pripustenia zmeny účastníka konania na strane oprávneného bola už v rámci tohto konania právoplatne vyriešená.

15. Komplex odvolacích námietok oprávneného smerujúcich k otázke (ne)pripustenia zmeny účastníka konania na strane oprávneného nekorešponduje s obsahom odvolaním napadnutého uznesenia, v rámci ktorého súd prvej inštancie konštatoval neprípustnosť vedenej exekúcie a zároveň ju zastavil z dôvodu, že aktuálny oprávnený nie je nositeľom hmotného práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

16. Okresný súd pri svojom rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal teda z právoplatného procesného uznesenia o nepripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Pokiaľ chcel oprávnený procesne reagovať na právny záver exekučného súdu o nepripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, mal jeho opravný prostriedok smerovať proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -32 zo dňa 19.07.2016 o nepripustení zmeny účastníka konania, čo však neučinil.

17. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že z ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení takejto zmeny. Ak však exekučný súd návrhu na pripustenie zmeny účastníka nevyhovie (čo je aj prípad prejednávanej veci), zostáva účastníkom konania v prebiehajúcej exekúcii jeho pôvodný účastník, t. j. v danom prípade oprávnený. V aktuálnom štádiu konania už preto nemožno posudzovať otázku zmeny účastníka na strane oprávneného.

18. V posudzovanom prípade mohol odvolací súd preskúmavať napadnuté rozhodnutie len v rozsahu odvolacích námietok vznesených oprávneným, z ktorých je zrejmé, že tieto nijako nereagovali na podstatu (výrok i odôvodnenie) uznesenia okresného súdu. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne p o t v r d i l .

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a . 20. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).