Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-76-2019.pdf
PDF · 74.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/76/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 329, XXX XX L., o vymoženie sumy 231,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/1567/2013-13 zo dňa 12.12.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie s odkazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení súd uviedol, že poverením zo dňa 24.09.2013 č. 5401098108 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie a dňa 02.10.2017 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenia nemajetnosti povinného. V danej exekúcii súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, a preto súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť. Uviedol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. V exekučnom konaní platí tzv. dispozičná zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie. Súd musí vziať do úvahy dĺžku trvania exekučného konania, pričom súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po 4 rokoch vedenia exekučného konania. V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu.
3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci - posúdiac odvolanie ako prípustné (§ 357 písm. a/ CSP, § 9a ods. 1
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) - urobil záver, že napadnuté uznesenie je nutné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.08.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 231,52 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno č. 700-1210918513-GC04/13 zo dňa 01.07.2013, právoplatné a vykonateľné dňom 10.08.2013. Súd prvej inštancie udelil dňa 24.09.2013 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401098108. Dňa 02.10.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto podnete uviedol, že zasiela súdu aj zoznam vykonaných lustrácií Sociálnej poisťovne, Informačného systému exekučných blokácií pre motorové vozidlá, katastrálneho portálu a bankových účtov, čím sa preukazuje nemajetnosť povinného.
7. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy má oprávnený záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená; ide však najmä o prípady, kedy podľa oprávneného možno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v budúcnosti (napr. dedením, opätovným zamestnaním sa a pod.). Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), kedy ide o osobitný spôsob skončenia exekúcie rozhodnutím súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu; predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného.
8. Oprávnený namietal opodstatnenosť záveru o nemajetnosti povinného s tým, že exekúcia má ďalej prebiehať z dôvodu, že povinný môže nadobudnúť ďalší exekvovateľný majetok, z ktorého by jeho pohľadávka mohla byť uhradená. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne jediným listinným dôkazom (zoznamom lustrácií majetku) neosvedčil skutočnosť, že povinný je skutočne nemajetný. V uvedenom zozname (v spise na č. l. 12) sa v podstate uvádza, že povinný nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni, ani na Ministerstve vnútra - ODI, a že nemá ani žiaden účet v bankách. Tento zoznam však neosvedčuje jeho nemajetnosť z hľadiska jeho vlastníctva nehnuteľností, prípadne hnuteľných vecí, a súdny exekútor vo svojom podnete ani neuviedol, aké boli jeho zistenia, na ktoré bol oprávnený dopytom na konkrétne inštitúcie podľa § 34 ods. 1, 3, 6, 7, 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
9. Odvolací súd s ohľadom na obsah spisu konštatoval, že súdny exekútor nedoložil všetky relevantné zistenia pre prijatie záveru o nemajetnosti povinného a ani súd prvej inštancie si pred rozhodnutím o zastavení exekúcie tieto skutočnosti neoveril zo spisu súdneho exekútora. Preto odvolací súd nemohol inak, než napadnuté rozhodnutie posúdiť ako predčasné. Ako také ho potom na základe odvolania oprávneného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vyzve súdneho exekútora na doloženie ďalších dôkazných prostriedkov o nemajetnosti povinného. Na základe toho potom zváži, či skutočne možno ustáliť, že povinný je natoľko nemajetný, aby exekúcia mohla byť zastavená podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V kladnom prípade nanovo rozhodne o zastavení exekúcie, pričom o trovách exekúcie rozhodne v súlade s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. K trovám oprávneného patria hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu exekútora a jeho hotové výdavky) platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za splnenia hypotézy uvedenej v § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov, pretože takýto nárok predpokladá zaplatenie určitých trov, a až potom môže (ale nemusí) vzniknúť nárok na ich náhradu. Exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu; naopak, má právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, a teda u exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nanovo rozhodne a v zmysle § 220 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodní.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).