Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19P/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci manželov: B.: B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, I., prechodne bytom M. XX, I. a O. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. č. XXX/ XX, I., zast. JUDr. Peter Gabrik, advokát so sídlom Jilemnického 14, Košice, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu: B. B., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. časť I.-H., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.

II. Schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:

„Rodičia maloletého B. B., nar. XX.X.XXXX sa dohodli, že osobnú starostlivosť o maloletého bude zabezpečovať matka.

Právo a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

Styk otca s maloletým B. ostáva neupravený.“

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého B. mesačným výživným vo výške 200 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, opraveným a doplneným dňa X.X.XXXX navrhol manžel rozviesť manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode zveriť maloletého do výchovy matky a určiť mu výživné vo výške 160 € mesačne.

2. Uviedol, že manželstvo bolo uzavreté po krátkej známosti a spolužití, u oboch manželov ide o druhé manželstvo. V priebehu manželstva dochádzalo k častým hádkam, manželka ho bezdôvodne podozrievala z nevery, neprimerane ho kontrolovala. V dôsledku intenzívnych hádok sa X.XX.XXXX odsťahoval zo spoločnej domácnosti, manželka mu zbalila veci s tým, že si ich má odniesť k svojim rodičom. Následne sa hádali aj po jeho odsťahovaní, do hádok sa zapájala aj manželkina matka, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti. S manželkou sa navzájom odcudzili, citový vzťah ochladol, nemajú jeden o druhého záujem. Nepriaznivá situácia v manželstve negatívne vplýva na výchovu maloletého B., ktorý bol svedkom hádok vyvolaných manželkou. So synom sa stretáva podľa svojich možností pravidelne každý týždeň, denne si volajú a posielajú správy. Na jeho výživu posiela sumu 160 € mesačne a preposiela aj rodinné prídavky. Pracuje ako A., býva na služobnej ubytovni. Na syna posiela pravidelne

nielen bežné výživné, ale kupuje mu aj oblečenie a iné veci podľa potreby. Manželstvo považuje za hlboko a trvalo rozvrátené, nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého. Z uvedeného dôvodu navrhol manželstvo rozviesť.

3. Uznesením zo dňa 15.7.2019 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý po prešetrení sociálnych pomerov a v rodine odporučil v prípade rozvodu manželstva návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému vyhovieť.

4. Manželka súhlasila s rozvodom manželstva. Uviedla, že manželstvo uzavreli po 4 rokoch spoločného bývania, čakali dieťatko, na ktoré sa tešili. Manželské nezhody boli spôsobené predovšetkým nevhodným správaním manžela, ktorý sa v čase voľna nezdržiaval doma, nadväzoval vzťahy na sociálnych sieťach so ženami, ktoré ponúkali svoje priateľstvo nepochopeným mužom. Manžel tieto obvinenia popieral, tvrdil, že si s týmito ženami len písal, pretože sa nudil. Zistila, že nadviazal ďalšiu známosť na sociálnej sieti M., kde sa ponúkal na nezáväzné stretnutia. S uvedenou ženou sa kontaktovala, dozvedela sa, že manžel ju intenzívne podvádzal s inými ženami a svojimi sexuálnymi zážitkami sa na sociálnej sieti chválil. Jeho správanie potvrdzuje celý rad výpisov z faktúr za telefóny, ktoré súdu predložila. Ďalší vzťah mal so zamestnankyňou personálneho oddelenia M. zboru v B., kvôli tomuto sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti po hádke, v ktorej manželke oznámil, že sa svojej známosti nevzdá, čo manželka psychicky neuniesla a skončila hospitalizovaná na neurológii v nemocnici. Napriek tomu chcela rodinu udržať za každú cenu. Po návrate z nemocnice jej manžel oznámil, že s ňou ostať nechce, a že sa odsťahuje. Po dôkladnom zvážení dospela k názoru, že rozvod je jediným možným riešením, pretože manžel celých 15 rokov vyhľadával spoločnosť iných žien, dve z nich, ktoré kontaktovala, jej potvrdil jeho neveru. Manžel si nevážil to, že mu veľakrát tieto jeho úlety odpustila a nepripomínala až dovtedy, pokiaľ sa neobjavila nová známosť. Počas manželstva sa manžel o rodinu riadne staral, doprial rodine všetko, chodili na dovolenky, synovi nakupoval značkové oblečenie a elektronické vymoženosti. Manžel bol vždy štedrý a pozorný nielen k manželke, ale aj k celej rodine. Za aktuálnej situácie súhlasí s rozvodom manželstva aj so zverením maloletého do jej starostlivosti, avšak žiada výživné 500€.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:

6. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. časť I. - H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX. M. trvania manželstva sa maloletým narodil dňa XX.X.XXXX maloletý B.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obvode tunajšieho súdu, manželka naďalej v tomto bydlisku býva.

7. Manžel na pojednávaní zotrval na návrhu na rozvod manželstva ako aj na príčinách rozvratu manželstva, ktoré vidí predovšetkým v tom že manželka mu nedôverovala, neprimerane ho kontrolovala, v dôsledku čoho dochádzalo k častým hádkam, do ktorých zasahovala aj jej matka. V spoločnej domácnosti žili s manželkinou matkou, ako aj s jej synom z prvého manželstva, o ktorého sa počas celého manželstva staral ako o vlastného, a to aj z pohľadu vyživovacej povinnosti, pretože jeho otec naňho ako na vysokoškoláka posielal výživné len 80 €. Finančne celú rodinu zabezpečoval, investoval do prerábky bytu, v ktorom bývali, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manželky, a to nielen finančne, ale aj vlastnou prácou. Manželstvo považuje za trvalo a vážne rozvrátené, vylučuje obnovenie manželského spolužitia a odmietol poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčinu rozvratu manželstva. Zdôraznil, že so synom má výborný vzťah, stretávajú sa, sú v kontakte takmer denne. Navrhol, aby súd schválil rodičovskú dohodu, zmysle ktorej bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, styk navrhol neupraviť vzhľadom k tomu, že sa dokážu dohodnúť. Manželkou navrhnuté výživné vo výške 500 € považuje za neprimerane vysoké, neodôvodnené a nie je v jeho možnostiach takéto výživné platiť. Na výživu syna prispieva výživným vo výške 160 € mesačne a preposiela manželke prídavok na syna a podľa potreby synovi kupuje to, čo potrebuje. M. ako policajt na okresnom Q. jeho pravidelný mesačný príjem je 1230 €. Rodičia mu darovali rodičovský dom, v ktorom však ostali bývať. Otec mu nedávno zomrel, aktuálne tam býva matka. Finančne sa stará aj o rodičov, prispieva im 120 € mesačne, pretože tam trávi víkendy. Je vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Passat, rok výroby 2012. Je kardiologický pacient, pravidelne užíva lieky na srdce. Vo výkone práce ho to neobmedzuje, je v priamom výkone služby, má zdravotnú previerku kategórie A. Medzi pravidelné mesačné výdavky patrí 50 € za mobil ( jeho paušál, telefón maloletého, svojej matky a syna manželky I.), výživné na maloletého 160

€, splátka úveru na motorové vozidlo 151,28 €, poistenie a sporenie synovi B. 47,05 €, poistka 30,59 €, poplatok za ubytovanie 30 €. Synovi platí voľnočasové aktivity, oblečenie a veci podľa potreby.

8. Manželka súhlasila s návrhom na rozvod a odmietla poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva pomenovala rozdielne predstavy o manželskom spolužití, kedy sa manžel počas manželstva dopúšťal opakovaných nevier s rôznymi ženami, ktoré sa na teletexte ponúkali na flirt. Išlo o opakované situácie trvajúce počas celého manželstva. V dôsledku uvedeného došlo k citovému ochladnutiu, a k absolútnej strate dôvery voči manželovi. Manželstvo považuje za trvalo a vážne rozvrátené, vylučuje obnovenie manželského spolužitia, preto sa k návrhu na rozvod pripojila. Súhlasila s rodičovskou dohodou tak, ako ju navrhol manžel. Prehodnotila svoj návrh na výživné. Uviedla, že chcela takto manžela vystrašiť, pripraviť mu pár bezsenných nocí. Uvedomuje si ,že ide o neprimeranú sumu, navrhla 300 € a 100 € na tvorbu úspor. Aj keď výdavky na maloletého sú bežného charakteru, navštevuje základnú školu T. C. v I., jeho spolužiaci pochádzajúc zo solventných rodín a manželka nechce, aby sa cítil byť menejcenný, preto mu dopraje značkové oblečenie aj drahú elektroniku. Chce, aby syn mal zachovanú životnú úroveň tak, ako ju mal aj počas trvania manželstva. V spoločnej domácnosti býva so svojou mamou, ktorá je dôchodkyňa, s plnoletým synom z prvého manželstva, ktorý má XX rokov a študuje na vysokej škole dennou formou a zároveň podniká a s maloletým. Matka je zamestnaná v spoločnosti I. O. U. v.o.s., jej príjem je 700 € mesačne, iný významnejší majetok nevlastní. Výdavky sú bežného charakteru. Pravidelne užíva lieky predpísané neurologičkou, ročne dopláca zruba 120 €. Jej zdravotný stav je stabilizovaný. Zdravotný stav maloletého je dobrý, máva bežné detské choroby, nie je sledovaný v žiadnej špecializovanej ambulancii. Vo voľnom čase sa venuje airsoftu, iné krúžky nemá. Študuje s vynikajúcim prospechom, má široký záber záujmov. Stravuje sa v domácnosti, nosí okuliare. Výdavky sú bežného charakteru. Jednorázové výdavky má matka v spojení s lyžiarskym výcvikom, školské výlety a podobne. S manželom chodievali na dovolenky k moru, čo zdravotne pomáhalo synovi, preto by chcela tento stav zachovať. Na lieky na maloletého mesačne minie 30 €, oblečenie a obuv zhruba 150 € mesačne, splátka mobilného telefónu 42 €, výstroj a náboje na airsoft 130 €,

9. Maloletý v rozhovore s kolíznu opatrovníčkou uviedol, že je o predmete konania informovaný. Navštevuje 7. ročník na H. škole T. C. v I., s otcom sa stretáva bez problémov podľa dohody, matka mu v stretávaní nebráni. Otec ho vezme na pizzu alebo na bowling. Chcel by ostať bývať u mamy a s otcom sa stretávať tak ako doteraz. Vie, kde otec býva, ale nikdy tam neprespal. V domácnosti býva s mamou, bratom I. a babkou. Otec mu niekedy dáva vreckové 5 až 10€. Uviedol, že sa žiadnym krúžkom nevenuje, v škole sa mu páči. Kolízny opatrovník odporučil schváliť rodičovskú dohodu.

10. Právny zástupca manželky realizujúc právo záverečnej reči poukázal na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovne rodičov. Vzhľadom k tomu, že počas trvania manželstva bolo dieťa zvyknuté na vyšší životný štandard je presvedčený, že súd by mal brať do úvahy aj túto skutočnosť, pretože majetkové pomery otca umožňujú, aby ma naďalej vyššiu životnú úroveň ako len uspokojenie základných potrieb dieťaťa. Je presvedčený, že dieťaťu by sa mali tvoriť aj úspory na budúce štúdium, prípadne na cestovanie a podobne.

11. Manžel v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že nedokáže prispievať vyšším výživným ako 160 € mesačne, pretože si potrebujem zabezpečiť aj svoje bývanie. Je presvedčený, že maloletý má zachovaný štandard v rovnakom rozsahu ako v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že za 15 rokov trvajúceho manželstva boli pri mori iba dvakrát. Náklady na bývanie, ktoré vyčíslila manželka sú navýšené, každý rok z nich príde preplatok 1100 €, za ktorú sumu celá rodina ide na dovolenku.

12. Manžel mal priemerný príjem v roku 2019 1318€ a manželka mala priemerný príjem za posledných 6 mesiacov roku 2019 863€. Manželka má nepravidelné príjmy aj z predaja produktov spoločnosti X.. Manželia majú v BSM chatu, manželka je vlastníčkou 4 izbového bytu, otec je vlastníkom rodičovského domu. Obaja rodičia vlastnia motorové vozidlo.

13. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

14. Podľa ust. ( ďalej len ) na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné

bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

15. Podľa ust. konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

16. Podľa ust. účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

17. Podľa ust. (1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. (2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

18. Podľa ust. a o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

19. Podľa ust. § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21. Podľa ust. § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

22. Podľa ust. § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

23. Podľa ust. § 24 zákona o rodine (1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (4.) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

24. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Podľa ust. § 25 zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa 1.Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

27. Podľa ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

29. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Obaja manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel, narušené vzťahy a časté hádky negatívne vplývajú na maloletého. Návrh na rozvod podal manžel, avšak manželka s ním súhlasil. Manželia nemali záujem o odbornú pomoc za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Príčiny rozvratu manželstva pomenovali manželia rozdielne, je však možné ustáliť, že išlo o rozdielne predstavy o manželskom spolužití, kde manžel sa opakovane dopúšťal konania, ktoré možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s povinnosťami manžela ( vzťahy s inými ženami formou tzv. virtuálnej nevery), čo nevyhnutne viedlo k hádkam, k ochladnutiu citov a k strate dôvery. Manželia sa zhodli na skutočnosti, že od nich nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, rozvrat je trvalý. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

31. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode s výnimkou výživného, na ktorom sa nedokázali dohodnúť. V zmysle ust. § 25 zákona o rodine má rodičovská dohoda prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd však pred jej schválením musí skúmať, či je v prospech maloletého dieťaťa. V danom prípade súd posúdil predloženú dohodu tak, že je v najlepšom záujme maloletého. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky korešponduje s reálnou úpravou, ktorá sa realizuje dlhodobo. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v §38 ZOR, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne (pokiaľ sa nepreukážu dôvody podľa § 38) tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností otca (§ 38 ZOR), preto súd v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 ZOR a z nich vyplývajúcich zásad posúdil dohodu aj v tejto časti ako v záujme maloletých. Rodičia navrhli styk otca s maloletým neupravovať, nakoľko tento sa realizuje po vzájomnej dohode, bez nevhodných zásahov zo strany matky. Túto skutočnosť potvrdil aj maloletý, preto súd schválil dohodu aj v tejto časti.

32. Rodičia sa nedokázali zhodnúť na výške výživného. Matka navrhovala pôvodne 500€, následne 300€, na bežné výživné a 100€ na tvorbu úspor. Otec navrhoval výživné 160€.

33. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

34. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

35. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, pričom platí premisa, že deti rovnakého veku majú v zásade rovnaké potreby (s výnimkou osobitných situácií, spočívajúcich napr. v zdravotnom stave a pod., ktoré skutočnosti v danom prípade zistené neboli), preto ich nie je potrebné osobitne preukazovať. Matka výdavky na maloletého osobitne vyčíslila v sume 220€ ( bod 10), ostatné výdavky vyhodnotila ako bežného charakteru. V tejto súvislosti súd považuje výdavky na oblečenie pre maloletého vo výške 150€ mesačne za značne nadhodnotené, rovnako ako splátku

drahého mobilného telefónu. Argumenty matky, že maloletý navštevuje základnú školu, kam chodia deti solventných rodičov a on sa nechce odlišovať nie je možné považovať za relevantný argument, ktorý by mohol byť spôsobilý ovplyvniť výšku výživného. Pokiaľ má matka ambíciu dopriať synovi vyššiu životnú úroveň ( značkové oblečenie, drahú elektroniku...) táto jej ambícia môže byť naplnená za súčinnosti otca len s ohľadom na jeho možnosti a schopnosti. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má spotrebný charakter a slúži predovšetkým na uspokojenie základných potrieb dieťaťa a len ak to možnosti rodiča dovoľujú, môže slúžiť aj na uspokojenie ostatných potrieb. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že v domácnosti matky s ňou žijú ďalšie dve zárobkovo činné osoby, čo nepochybne ovplyvňuje životnú úroveň rodiny. Samotný fakt, že matkin dospelý syn I. študuje vysokú školu dennou formou nezakladá trvanie vyživovacej povinnosti matky voči nemu, pretože nebolo sporné, že sa popri štúdiu venuje podnikateľskej činnosti, z ktorej má príjem, teda je schopný samostatne sa živiť ( bez ohľadu na výšku reálne dosahovaného príjmu, výkon podnikateľskej činnosti znamená, že túto schopnosť má).

36. Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade neboli zistené na strane otca také majetkové pomery, ktoré by opodstatňovali záver, že jeho životná úroveň je nadštandardná. Nemožno súhlasiť ani s názorom právneho zástupcu matky, že aj po rozvode musí výživné zabezpečiť rovnakú životnú úroveň maloletého ako pred rozvodom. Dieťa má právo podieľať sa na aktuálnej životnej úrovni oboch rodičov, je len logické, že nemôže ostať zachovaný štandard plynúci zo spoločného hospodárenia. Súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti a vecného plnenia, ktorú táto zabezpečuje formou bývania. Zároveň súd zohľadnil aj osobné, majetkové a zárobkové pomery na stranách oboch rodičov, pričom jednoznačne zhodnotil, že otec aj po opustení spoločnej domácnosti sa na výžive maloletého podieľa, a to pravidelným výživným vo výške 160€, ako aj nákupom rôznych vecí podľa potreby ( ktorú sumu rodičia nevyčíslili, ale matka túto skutočnosť nenamietala), dáva mu vreckové, platí mu poistenie. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že nemožno zohľadniť výdavky otca na platenie mobilného telefónu syna matky z prvého manželstva, ani jeho matky, nakoľko výživné na maloletého má prednosť pred ostatnými výdavkami. Nemožno tiež súhlasiť s názorom otca, že rodičia majú prispievať na výživu maloletého rovnakou finančnou čiastkou práve z toho dôvodu, že matka časť vyživovacej povinnosti plní už uvedenou osobnou starostlivosťou a poskytovaným vecným plnením. Súd tiež nenašiel priestor na autoritatívne nariadenú tvorbu úspor, aj v tejto súvislosti neboli na strane otca preukázané majetkové pomery, ktoré by opodstatňovali určiť časť vyživovacej povinnosti takýmto spôsobom. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého súd vyhodnotil okolnosti tak, že výživné vo výške 200€ zo stany otca je primerané všetkým okolnostiam a je zároveň v možnostiach a schopnostiach otca takouto sumou sa na výžive maloletého podieľať.

37. O trovách konania súd s odkazom na ust. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Kolízna opatrovníčka sa podľa ust. vzala odvolania, preto jej toto právo nepatrí.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).