Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_20Sas-1-2023.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sas/1/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza, IČO: 54 279 003, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2023, takto
rozhodol:
Správny súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 06.06.2023, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 07. 06. 2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2023, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bolo zamietnuté jej odvolanie v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.12.2021.
2. Krajský súd v Trenčíne podľa § 25 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a podľa § 40 a § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) postúpil správnu žalobu žalobkyne Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie a rozhodovanie podľa § 10 SSP.
3. Žalobkyňa následne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne elektronickým podaním zo dňa 25.01.2024 zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť a navrhla, aby správny súd konanie zastavil s tým, že o trovách konania navrhla, aby ich správny súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že dňa 11.01.2024 bol žalobkyni zo strany Sociálnej poisťovne, ústredia priznaný predčasný starobný dôchodok. Nakoľko má žalobkyňa podlomené zdravie, nie je jej prioritným záujmom sa so žalovanou súdiť, pretože vedenie súdneho konania je náročné, a to ako po časovej, tak aj po finančnej a hospodárskej stránke. Keďže bude starobným dôchodcom, chce tento čas tráviť pokiaľ možno v kľude. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobkyňa uviedla, že má za to, že ide o prípad osobitného zreteľa, pretože počas vedenia tohto súdneho konania nastala skutočnosť podstatne významná pre žalobkyňu. Žalobkyňa by považovala za nespravodlivé, pokiaľ by súd priznal náhradu trov konania žalovanej. Zároveň zdôraznila, že procesne nezavinila zastavenie konania, keďže sa až dňa 11.01.2024 dozvedela o tom, že jej bol priznaný predčasný starobný dôchodok a teda späťvzatie žaloby nebolo jej subjektívnym rozhodnutím, ale ide o premietnutie rozhodnutia Sociálnej poisťovne o jej starobnom dôchodku navonok. Poukázala na ust. § 257 CSP v platnom znení, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom v zmysle odbornej literatúry dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
4. Žalobkyňa k dôvodom hodným osobitného zreteľa ďalej uviedla, že k ním môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, a tento dôvod je daný charakterom konania. Pri posudzovaní týchto dôvodov súd prihliada zároveň na majetkové pomery strán a je potrebné si všímať aj dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a k uplatneniu jeho nároku na súde.
5. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 493e SSP, upravujúceho prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
6. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
8. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
9. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
10. Správne súdne konanie je založené na výlučnej dispozičnej zásade, čo znamená, že konanie pred správnym súdom sa začína zásadne na základe podanej správnej žaloby a začatie súdneho konania ex offo je v správnom súdnictve vylúčené. Žalobca, ako dominus litis, má v správnom súdnictve výlučné oprávnenie disponovať žalobou a predmetom správneho súdneho konania. Vziať podanú žalobu späť úplne alebo sčasti mu procesná úprava umožňuje až do momentu rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Súhlas s takýmto procesným úkonom a prezentovaním suverénnej procesnej vôle žalobcu ďalej v konaní nepokračovať a zastaviť ho, zo strany žalovaného, ani ďalších účastníkov konania zákon nevyžaduje (s výnimkou procesnej situácie, kedy na strane žalobcu vystupuje viac subjektov, a to buď v dôsledku nerozlučného spoločenstva, alebo ak ide o spoločnú žalobu, kedy je na späťvzatie žaloby potrebný súhlas všetkých žalobcov /§ 32 ods. 3 písm. b) a § 34 ods. 2 SSP/). Žalobca žalobou aj po začatí konania výlučne disponuje, a to až do momentu vydania rozhodnutia vo veci samej, t.j. vyhlásenia rozsudku alebo vydania uznesenia vo veci samej (§ 133 ods. 1 SSP). Účinky späťvzatia žaloby nenastávajú ex lege, ale až právoplatným rozhodnutím správneho súdu v súlade s ustanovením § 99 písm. a) SSP. Pokiaľ však má správny súd splnené zákonné podmienky a predpoklady účinného späťvzatia žaloby, nemá procesný priestor nerešpektovať autonómnu vôľu žalobcu.
11. Keďže správny súd doposiaľ vo veci správnej žaloby meritórne nerozhodol a súhlas so späťvzatím žaloby zákon nevyžaduje od žiadneho z účastníkov tohto konania, boli splnené procesnou normou vyžadované predpoklady pre uplatnenie procesnej vôle žalobkyne vziať žalobu späť, a preto v dôsledku účinného späťvzatia žaloby, správny súd podľa § 63 SSP konanie o správnej žalobe žalobkyne zastavil.
12. Ak je vzatá žaloba späť celkom a správny súd konanie zastaví, týmto uznesením sa konanie končí a preto v ňom správny súd rozhodne aj o trovách zastaveného konania, a to niektorým zo spôsobov vyplývajúcich z ustanovenia § 170 písm. b) alebo § 171 ods. 1 a 2 SSP, v závislosti od posúdenia dôvodu a motivácie procesnej vôle žalobcu v konaní o správnej žalobe ďalej nepokračovať. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je preto povinnosťou správneho súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať, či nenesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania jeden z účastníkov konania, t.j. žalobca, prípadne žalovaný. Pokiaľ by žalobca zobral podanú žalobu späť pre dôvody na strane žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Bezdôvodné späťvzatie žaloby sa naopak považuje za procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, v dôsledku ktorého ostatným účastníkom konania vzniká nárok na náhradu trov zastaveného konania (§ 171 ods. 1 SSP).
13. V danom prípade mal správny súd za to, že dôvody pre späťvzatie žaloby tak, ako ich uviedla žalobkyňa (a ako ich aj listinne preukázala) nespočívali v konaní žalovaného v zmysle jeho procesného zavinenia, súčasne nie je možné konštatovať ani svojvoľné či bezdôvodné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne. Dôvodom späťvzatia žaloby v danej veci bolo priznanie predčasného starobného dôchodku žalobkyni rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 11.01.2024, v dôsledku ktorého pre žalobkyňu nastala podstatne významná skutočnosť, o ktorej sa dozvedela v priebehu súdneho konania. Žalobkyňa uviedla, že späťvzatie žaloby nie je jej subjektívnym rozhodnutím, ale sa jedná o premietnutie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia o jej starobnom dôchodku navonok.
14. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť preukázanú predloženým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.01.2024, ktorým podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol žalobkyni od 1. decembra 2023 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 510,60 Eur mesačne a podľa § 82, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov jej od 1. januára 2024 bol tento zvýšený na sumu 529,- Eur mesačne, správny súd rozhodol o nároku na náhradu trov zastaveného konania podľa zásady upravenej v § 170 písm. b) SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov zastaveného konania, čo je napokon v súlade aj so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu sudu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.