Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-289-2019.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/289/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský sú v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. A. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov M. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. č. XXX toho času na ulici H. č. X v D. a D. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na J. ulici č. XXXX/XX v H. zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou so sídlom na Námestí slobody č. 13/25 v Humennom v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.6.2019 č.k. 15P 208/2017-109 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné z 10.12.2014 č.k. 19P 309/2019-173 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre maloletú R. zo 100 Eur na 200 Eur mesačne, ktoré otca zaviazal platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od 11.9.2017 do budúcna. Dlžné výživné 2.100 Eur za obdobie od 11.9.2017 do 31.5.2019 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 84 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Návrh otca na zníženie výživného zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil tak, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k výraznej a podstatnej zmene pomerov u všetkých zúčastnených strán. Maloletá je staršia, jej mesačné výdavky a odôvodnené potreby sa zvýšili primerane jej veku. Od poslednej súdnej úpravy výživného sa zvýšil aj príjem otca, ktorý sa v júli 2018 zamestnal a jeho príjem predstavuje cca 1.180 Eur. Vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov zúčastnených dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zníženie výživného ale na jeho zvýšenie, preto návrh otca zamietol a výživné pre maloletú zvýšil tak, aby zodpovedalo jej odôvodneným potrebám a tiež schopnostiam a možnostiam jej otca.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že je si vedomý, že odôvodnené potreby maloletej sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili, ale jeho schopnosti a možnosti mu nedovoľujú prispievať na jej výživu určeným výživným. V dôsledku organizačných zmien nepracuje na štvorzmennej nepretržitej prevádzke, nevykonáva už prácu nad čas, preto sa jeho príjem znížil. V súčasnosti dosahuje príjem cca 800 Eur, preto trval na podanom návrhu na zníženie výživného zo 100 Eur na 30 Eur mesačne. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že jeho disponibilný zostatok na účte v banke je 9.101,10 Eur.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
4. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počet vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
9. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov u všetkých zúčastnených strán. Odôvodnené potreby maloletej sa podstatne zvýšili primerane jej veku aj tým, že v čase poslednej súdnej úpravy maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy a v súčasnosti navštevuje druhý stupeň. Otec v čase poslednej úpravy podnikal, v súčasnosti je zamestnaný s preukázaným mesačným príjmom cca 1.200 Eur. Napriek tomu, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie rozporoval výšku jeho preukázaného príjmu, ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v konaní pred odvolacím súdom svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal,
odvolací súd po posúdení všetkých okolností vyplývajúcich zo spisu dospel k záveru, že konajúcim súdom zistený príjem otca zodpovedá jeho skutočnému príjmu. Určené výživné predstavuje približne 17% z príjmu otca, z ktorého na jeden deň výživy maloletej pripadne približne 6,5 Eur, čo postačuje na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v rozsahu zodpovedajúcom schopnostiam a možnostiam otca so zreteľom aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. K odvolacím námietkam otca dodáva, že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie určeného výživného. Otec je zamestnaný a dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje prispievať na výživu maloletej viac, ako naposledy určeným výživným, preto konajúci súd správne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného zamietol. Odvolací súd dodáva, že samotný disponibilný zostatok na bankovom účte nie je hodnoverným zobrazením skutočných schopností a možností povinného rodiča, aj so zreteľom na to, že súd neprihliada na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Objektívne a zákonné posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča vychádza vždy z vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Z vykonaného dokazovania v tejto právnej veci nepochybne vyplýva, že je v schopnostiam a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej 200 Eur mesačne bez toho, že by sa čo i len znížila jeho doterajšia životná úroveň ako aj osôb, ktoré je povinný živiť. Ani samotná skutočnosť, že otec v minulosti vyhlásil osobný bankrot, nie je dôvodom na zníženie určeného výživného, pretože jednou z povinností úpadcu je riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatreným deťom, a v prípade, že si túto povinnosť riadne neplní, je táto skutočnosť jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie osobného bankrotu pre nepoctivý zámer. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Ostatné výroky rozsudku neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho konania.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).