Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-159-2019.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/159/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., o zaplatenie 394 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 394 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.12.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.07.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 394 eur, zmluvného úroku vo výške 31,81 % ročne zo sumy 500 eur od 15.01.2016 do 11.03.2016, zmluvného úroku vo výške 31,81 ročne zo sumy 394 eur od 12.03.2016 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 477 eur od 20.12.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky 210 eur, zmluvnej pokuty 10 eur ako aj náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že žalobca na základe zmluvy o úvere č. 804301037 zo dňa 15.01.2016 poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s odplatou a úrokom z poskytnutého úveru. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 106 eur. 3. Žalobca ako dôkazy označil: zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 804301037 zo dňa 15.01.2016, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a výpis z obchodného registra žalobcu. 4. Žalovaný žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužil a k žalobe sa písomne nevyjadril napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie mu boli doručené do vlastných rúk dňa 09.09.2019. 5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 31.01.2020, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil (predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 20.11.2019). Preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti strán sporu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: 6. Dňa 15.01.2016 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 804301037 na sumu 500 eur, pričom žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 83 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 583 eur v 11 pravidelných mesačných splátkach vo výške 83 eur vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.02.2016.
Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 0 eur. Úrok je vo výške 31,81 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 83 eur. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 36,89 %. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 eur za každú jednu omeškanú splátku. Spotrebiteľ sa tiež zaviazal uhradiť veriteľovi 30 eur za každú zaslanú upomienku a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. 7. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu v celkovej výške 106 eur. 8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil: 9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). 10. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch (§ 52 a nasl.). Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur. 12. Súd ex offo preskúmal obsahové náležitosti zmluvy o úvere a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje predpísanú náležitosť a to termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo. Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočnosti, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l) a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ
totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy, akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia.
13. Uzatvorená zmluva nespĺňa jednu zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru. Uvedená sankcia sa vzťahuje aj na povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu ako aj poplatok za upomienku (dohodnutý vo výške 30 eur za každú upomienku a uplatnený v sume 210 eur) aj na povinnosť žalovanej zaplatiť úroky vo výške 31,81% ročne. Okrem toho žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanému posielal akékoľvek upomienky, a teda že by mu výdavky v tejto sume vôbec vznikli.
14. Zároveň súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2016 pri úveroch do 1 roka na úrovni 7,31 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 31,81 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako 4 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiach mesiaci január 2016. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t.j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Odo 1022/2004, sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 31,81 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Preto aj keby žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver nebol považovaný za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, je uzatvorená zmluva v časti úrokov absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z takéhoto právneho úkonu teda žalobcovi voči žalovanému nevznikli žiadne práva a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne povinnosti, a teda má žalobca voči žalovanému len právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru. 15. Na základe vyššie uvedeného súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 394 eur (500 eur - 106 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16 . Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 21.12.2016 až do zaplatenia. 19. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom v prevažnej časti mal úspech v spore žalovaný, lebo žalobca sa domáhal voči nemu zaplatenia okrem istiny 394 eur, tiež zaplatenia 31,81% ročného úroku z dlžných súm (ku dňu rozhodnutia úroky predstavujú 511,99 eura), poplatkov za upomienky 210 eur a zmluvnej pokuty 10 eur, pričom žalobca bol úspešný len v časti istiny. Vzhľadom na to, že žiadne trovy žalovanému nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).