Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/7/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore navrhovateľky: K.. H. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Z. X, Bratislava, proti odporcovi: K.. D. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Z. X, D., zastúpeného: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. novembra 2019, č.k. -40, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že odporcovi u k l a d á, aby sa nepribližoval k navrhovateľke, na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou konaní pred súdom, správnym orgánom, orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne inými orgánmi verejnej moci, a to vždy za prítomnosti tretej osoby, a s výnimkou stretnutí strán v prítomnosti mediátora alebo psychológa pri riešení manželských nezhôd a výkonu rodičovských práv.

Odporca sa poučuje, že môže podať žalobu proti navrhovateľke, ktorá sa bude týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy na osobnostných právach spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, s tým, že uznesenie o neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým tejto žalobe vyhovie.

Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie; s poukazom na a , , ; uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX na X. N. D. A. R. I. na B.. N. Č.. X, C. D., aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku a aby sa k navrhovateľke nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 150 m s výnimkou súdnych konaní vo veci, resp. vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Po oboznámení sa s navrhovateľkou predloženými listinnými dôkazmi

- sobášny list manželov, rodné listy detí, zápisnica o trestnom oznámení č. V.- D. - V.- XX-XXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX, uznesenie o začatí trestného stíhania č. Č.C.:V.- XXX/ SA-K.-XXXX U. A. XX.XX.XXXX, uznesenie o postúpení veci č. Č.: V.-XXX/SA-K.-XXXX U. A.Ň. XX.XX.XXXX, výpis z LV č. XXXX, odborné vyjadrenie zo dňa 04.09.2019 a lekársku správu zo dňa 04.09.2019, dospel k záveru, že návrh je dôvodný stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčujúcimi obavy z ohrozenia jej telesnej a aj duševnej integrity v dôsledku konania odporcu. Uviedol zhodne s navrhovateľkou, že v súčasnosti je správanie odporcu nepredvídateľné, je evidentné, že prechádza istými fázami, cyklami násilia, agresívne výbuchy sú striedané obdobiami kľudu, kedy sa odporca k navrhovateľke správa milo, tento stav sa však mení a nasleduje obdobie napätia, ktoré vrcholí explóziou v podobe agresívneho výstupu voči

osobe navrhovateľky, tak ako sa stalo dňa 04.09.2019. konštatoval, že obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná, alebo aj sexuálna integrita, osobná sloboda, alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Poznamenal, že účel neodkladného opatrenia podľa a účel neodkladných opatrení podľa písm. f) sa do určitej miery prekrýva, kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Ohrozenie telesnej, alebo duševnej integrity navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, atď. Čo sa týka účinkov tohto druhu neodkladných opatrení, najzávažnejšími je zákaz, alebo obmedzenie podľa ust. a , kde zákon vyžaduje, aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú, alebo duševnú integritu navrhovateľa, ktorý sa dočasnej úpravy pomerov návrhom domáha. Za stavu, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z predložených dôkazov vyplýva, že účastníci toho času nebývajú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka po útoku odporcu spolu s maloletým dieťaťom dňa 04.09.2019 spoločnú domácnosť, ktorú viedli v rodinnom dome C. K., bola nútená opustiť a t.č. býva u svojich rodičov, nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa ust. , aj keď navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, s ktorými korešpondujú predložené listinné dôkazy takýto spôsob úpravy pomerov v prípade, že by bývali v spoločnej domácnosti v zásade osvedčujú. Vzhľadom na uvedené návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v súlade s ust. , , Z dôvodu, že predmetným neodkladným opatrením s vymedzeným rozsahom sa dosiahla úprava pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom v požadovanej miere a takto nariadené neodkladné opatrenie je dostatočným prostriedkom na poskytnutie súdnej ochrany aj vo veci samej, považoval za nadbytočné uložiť navrhovateľke povinnosť podať vo veci samej žalobu. O trovách konania rozhodol podľa a náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, nakoľko aj keď mala v konaní plný úspech a vznikol jej tak proti odporcovi nárok na náhradu trov konania, žiadne preukázateľné trovy konania, ako vyplýva zo spisu, navrhovateľke nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v roku 2008 neeviduje žiadne zásadné zmeny vo fungovaní rodiny, pokiaľ by tomu tak bolo, neplánovali by spoločne s navrhovateľkou kúpu pozemku, kúpu a dostavbu rodinného domu, do ktorého sa po kolaudácii doku 2015 nasťahovali a poukázal tiež na to, že v roku 2013 sa im narodil syn. Poukázal na to, že v roku 2007 zmenil prácu, ktorá si vyžadovala väčšie časové vyťaženie, pracovné stretnutia, spoločenské podujatia, na ktorých sa niekedy používal aj alkohol, avšak nemožno hovoriť o nadmernom požívaní alkoholických nápojov. Na týchto stretnutiach sa s ním zúčastňovala aj navrhovateľka, ktorá požívala rovnako ako on, v primeranej miere, alkoholické nápoje. Poukazoval na to, že s navrhovateľkou pravidelne od roku 2009 trávil spoločné dovolenky a navrhovateľka sa spolu s ním zúčastňovala na služobných cestách. Uvedeným preukazoval, že rodina bola vždy riadne funkčná a žila normálnym, spokojným a intenzívnym spoločenským životom. Namietal tvrdenia navrhovateľky o jej izolácii, keďže sa pravidelne a často stretávala s rodičmi ako aj s najbližšou rodinou. Uviedol, že zabezpečoval prevažný príjem rodiny, snažil sa, aby po citovej ani materiálnej stránke nič žiadnemu členovi rodiny nechýbalo, navrhovateľka ako i dcéry používali roky autá, mobilné zariadenia, telefóny, tablety, PC i notebook, ktoré on zabezpečoval. Navrhovateľka, hoci už 10 mesiacov neprispieva do spoločného rozpočtu na úhrade spoločných záväzkov a nákladov, používa osobné motorové vozidlo, ktoré on zabezpečil a spláca leasingové splátky na neho. Navrhovateľka až do 31. 7. 2019 používala mobil s paušálom zabezpečeným od neho. Poukázal na to, že navrhovateľke pomáhal pri hľadaní zamestnania a s jeho pomocou si ho našla a v januári 2018 do neho nastúpila po takmer piatich rokoch po materskej dovolenke. Uviedol, že nová práca na novej v pozícii finančnej manažérky bola pre navrhovateľku veľkou výzvou, zhostila saj s maximálnym nasadením, čo nebolo možné bez náležitej podpory a zvýšenia jeho nasadenia v oblasti zabezpečovania starostlivosti o maloletého, ktorého pravidelne každé ráno vodil do materskej školy a poobede bral domov, navštevoval s maloletým lekárov, ošetroval ho doma, vodil ho k rodičom navrhovateľky, keď musel osobne vybavovať svoje pracovné povinnosti a stretnutia. Počas celého roka 2018 navrhovateľka bola pre novú náročnú a zodpovednú prácu značne vyťažená. V januári roku 2018 začali v rodinnom dome bývať jej dospelé

dcéry a dovtedy plynulý chod domácnosti sa skomplikoval, nakoľko sa zvýšil počet členov rodiny a navrhovateľka i on sa snažili uspieť na nových pozíciách. Navrhovateľkine vyťaženie v novej práci na novej pozícii finančnej manažérky bolo časovo, psychicky aj fyzicky náročné, čím začalo narastať medzi nimi napätie, ktoré sa prejavilo aj na vzťahoch v rodine. Poprel, že by navrhovateľke pravidelne kontroloval mobil a komunikoval v jej mene s tretími osobami, bola to práve navrhovateľka, ktorá sa takéhoto konania dopúšťala a kontrolovala jeho mobil a čítala i fotila do svojho mobilu jeho SMS komunikáciu počas jeho spánku. Za nepravdivé označil tvrdenia navrhovateľky o jeho občasnom záujme o maloletého s poukazom na to, že zabezpečoval jeho každodennú starostlivosť ako obliekanie, prípravu jedla, budenie a preberanie zo škôlky ako aj jeho zdravotnú starostlivosť, keď s ním chodil ku lekárovi, trávil s maloletým voľný čas. Začiatkom roku 2019 sa zhoršila situácia v rodine do takej miery, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, naďalej sa však s deťmi a s navrhovateľkou kontaktoval a navštevoval ich v rodinnom dome. Do spoločnej domácnosti sa vrátil s úmyslom urovnať napätú situáciu s navrhovateľkou, ktorá už nemala záujem sa zmieriť, nakoľko medzičasom si našla známosť. Z konania navrhovateľky je zrejmé, že mu nechcela odpustiť a začala sa pripravovať na ukončenie manželstva, nemala záujem na vyriešení problémov v rodine, pri hádkach taktiež používala vulgarizmy na jeho stranu, on sa jej nikdy nevyhrážal žiadnym násilím, a to ani voči žiadnemu členovi svojej rodiny. Poukázal na udalosti, ktoré sa odohrali 3. 9. 2019, kedy sa navrhovateľka dožadovala, aby maloletý, s ktorým trávil čas vonku, išiel s ňou ihneď domov. Dňa 4. 9. 2019 v ranných hodinách si s navrhovateľkou chcel kľudne vyjasniť jej správanie z predchádzajúceho dňa, ktorým mu znepríjemnila výlet s maloletým, na čo navrhovateľka začala extrémne afektovane reagovať a hystericky slovne, neskôr aj fyzicky, na neho útočiť, čím začala hádka, ktorá trvala dlhý časový úsek. V rámci hádky, aby navrhovateľka prestala tak hystericky útočiť, ju chytil okolo ramien a predlaktí a vyzývali, aby sa ukľudnila, na čo ona začala ešte viac útočiť (fyzicky) pričom sama v rámci afektu narazila zárubňu dverí. Tvrdenia navrhovateľky o priebehu hádky sú zveličené, nie sú pravdivé a sú vykonštruované, zrejme pripravované z náležitým dramatickým, hysterickým a silne afektovaným prevedením, zameraný na získanie nezvratného dôvodu pred sebou a celým svetom na ukončenie spolužitia s ním a začiatok nového života v rámci rozvíjajúceho sa vzťahu. Navrhovateľka zámerne počas hádky zobudila maloletého, aby bol súčasťou hádky, čím práve ona spôsobila maloletému traumu z tohto zážitku, on nikdy nechcel, aby bol maloletý súčasťou hádky. Poukázal v tomto smere na výsluch svedkyne Q. K.W.. Poprel, žeby sa do bytu rodičov navrhovateľky dobíjal násilím , alebo, že by si vstup do bytu vynucoval, bol tam pozvaný, uviedol, že navrhovateľke ani jej rodine sa nevyhrážal, nikdy nikoho fyzicky nenapadol. Vytýkal navrhovateľke, že v popise situácie neuvádza svoje zlyhania a stavia sa len do polohy obete, keď nezhody v manželstve sa vyskytli z dôvodov na obidvoch stranách a vyvrcholili pri strate zamestnania, kedy sa zmenila finančná situácia v rodine, ktorú do tej doby on zabezpečoval. Pokým dobre zarábal a rodinu zabezpečoval nadštandardne a navrhovateľka mala nízky alebo žiadny príjem, na nič sa nesťažovala ani na žiadne vzťahové problémy neupozorňovala. Po získaní dobre plateného zamestnania, pohltená novou prácou, odmietla niesť bremeno dovtedy spoločne nadobudnutých záväzkov a už takmer rok zo svojich príjmov na spoločné náklady manželov neprispieva. Navrhovateľka neuviedla, že dôvodom hádky bol aj fakt, že reagoval na to, že približne od februára 2019 nadviazala kontakt na sociálnych sieťach s iným mužom. Navrhovateľka neuvádza žiadne dôvody, ktoré by boli podkladom na vydanie neodkladného opatrenia na nevstupovanie do bytu jej rodičov, keďže on sa nesnažil dostať do bytu bez súhlasu vlastníkov, navyše je nútený vstupovať do spoločných častí bytového domu za účelom prebratia maloletého. Poznamenal, že navrhovateľka sa s maloletým z bytu jej rodičov odsťahovala a v súčasnosti býva inde a odmietala ho informovať o adrese a podmienkach nového bývania maloletého, na čo má právo. Poukázal na to, že a vo veci podaného trestného oznámenia bola vec postúpená na priestupkové konania z dôvodu, že sa nenaplnila skutková podstata žiadneho trestného činu. Opakovane poukázal v tomto smere na výpoveď dcéry Q. K., ktorá uviedla, že nebola svedkom žiadneho fyzického útoku z jeho strany na navrhovateľku ani žiadnych vyhrážok. Incident zo dňa 4. 9. 2019 bol iba rodinnou hádkou zo strany navrhovateľky dramatickým spôsobom zveličený. Vykonané dôkazy tak nepreukazujú, že by z jeho strany malo dôjsť k ohrozeniu telesnej a tušené integrity navrhovateľky. Opakovane uviedol, že je nútený sa z dôvodu stretávania s maloletým stretávať aj s navrhovateľkou, a preto nie je daný dôvod na uloženie zákazu približovania sa k navrhovateľke. Navrhovateľka v návrhu neuviedla ani nepreukázala, že by ju nadmerným spôsobom alebo hanlivým spôsobom kontaktoval telefonickými alebo elektronickými prostriedkami komunikácie. Dodal, že s navrhovateľkou je nútený komunikovať ohľadne starostlivosti o maloletého, ako aj z dôvodov vedenia ich spoločných financií a vlastníctva. Záverom namietol porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že sa vyjadril a nevykonal ako dôkaz toto jeho vyjadrenie.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný ( C.s.p), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

4. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) C.s.p sú splnené už v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa), a v prípade neodkladného opatrenia podľa až vtedy, ak takáto osoba svojím konaním aj (reálne) ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu chránenej osoby. V týchto prípadoch je účelom neodkladného opatrenia poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť (je) ohrozený jej život, zdravie, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

8. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete nebezpečného správania zo strany odporcu, bola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby naliehavej úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že navrhovateľka je zo strany odporcu vystavená agresívnemu správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie a psychickému ubližovaniu v podobe vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania, ktoré je spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Navrhovateľka nebezpečné správanie zo strany odporcu, ako aj stav, ktorý neznesie odklad, hodnoverne osvedčila konkrétnymi tvrdeniami o nebezpečných prejavoch správania odporcu v opise rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podložila trestným oznámením podaným pre podozrenie z trestného činu nebezpečného vyhrážania, ktoré bolo následne vyhodnotené priestupok a vec bola postúpená na priestupkové konanie, obmedzením odporcu na osobnej slobode privolanou políciou, lekárskou správou o zraneniach, správou o lekárskom ošetrení. Navrhovateľka tak osvedčila zásah do jej osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie odporcu v jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti. Opodstatnenosť nariadenia

neodkladného opatrenia bola navrhovateľkou podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami na základe ktorých tak možno nadobudnúť presvedčenie, že navrhovateľka môže byť v blízkej budúcnosti vystavená hrozbe agresívneho verbálneho alebo fyzického ataku zo strany odporcu.

9. V danej veci odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, bolo listinným dokladmi osvedčené, že zo strany odporcu postupne dochádzalo k zmenám v správaní, a to najmä v súvislosti so zmenou zamestnania v roku 2008, kedy začal tráviť viac času mimo rodiny vzhľadom na pracovnú vyťaženosť, dochádzalo u neho k požívaniu alkoholických nápojov a začal kontrolovať navrhovateľku. Do roku 2018 manželia spoločne chodili na dovolenky, v roku 2013 sa im narodil syn ako 3 dieťa, v roku 2011 si kúpili ďalší byt a následne rodinný dom, do ktoré sa nasťahovali v roku 2015.

10. V roku 2016 bola navrhovateľka na materskej dovolenke, odporca zmenil zamestnanie a došlo k zhoršeniu finančnej situácie v rodine. V januári 2018 sa zamestnala aj navrhovateľka. V tejto súvislosti sa napätie vo vzťahoch stupňovalo vzhľadom na pracovnú vyťaženosť navrhovateľky, ako i skutočnosť, že do rodinného domu sa k manželom nasťahovali ich 2 dcéry; v tomto roku podľa navrhovateľky dochádzalo k slovným urážkam zo strany odporcu. Poslednú dovolenku manželia trávili na Silvestra v roku 2018. Napätie vo vzťahoch malo ďalej narastať v januári 2019, kedy sa mal odporca slovne telefonicky vyhrážať navrhovateľke. Neúnosná situácia vyústila do stavu, že odporca v januári 2019 opustil spoločnú domácnosť v rodinnom dome, kde sa však sporadicky vracal a podľa tvrdení navrhovateľky sa správal arogantným a vulgárnym spôsobom a tieto prejavy sprevádzané vyhrážkami zo zabitia, obviňovaním z nevery a zastrašovaním pokračovali aj po tom, ako sa odporca po dvoch mesiacoch vrátil do spoločnej domácnosti.

11. Zvyšujúce sa napätie vo vzájomne narušených vzťahoch eskalovalo dňa 4.9.2019, kedy slovná hádka prerástla do fyzického konfliktu medzi manželmi, pri ktorom navrhovateľka utrpela zranenia. Navrhovateľka ako aj odporca odlišným spôsobom opísali priebeh incidentu dňa 4.9.2019, ako aj udalosť, ktorá mu dňa 3.9.2019 predchádzala.

12. Navrhovateľka tvrdila, že po slovnej výmene sa odporca na ňu vrhol, začal ňou triasť, následne ju hodil o stenu, ťahal ju za vlasy a potom ju udrel svojou hlavou do čela a opakovane jej hovoril, že je hnusná, špinavá a smradľavá štetka, že ju zabije, keď chcela volať políciu, vytrhol jej mobil z ruky a začal ju otvorenou dlaňou udierať po oboch stranách tváre, s maloletým synom sa jej podarilo; tak ako boli oblečení v spodnom prádle; uniknúť do vozidla a utiecť k jej matke do bytu na N. X C. D., kde následne prišiel aj odporca a správal sa agresívne, privolaná polícia obmedzila odporcu na osobnej slobode. Odporca jej spôsobil ľahké povrchové pohmoždenie hlavy, krku, oboch predlaktí a chrbta, v dôsledku čoho, ale najmä v dôsledku psychickej traumy z opísaného incidentu, bola práceneschopná 6 dní a pre tento skutok podala trestné oznámenie na V. N. I.. Od uvedených udalostí sa aj s maloletým synom zdržuje u svojich rodičov na adrese N. X C. D.. Navrhovateľka uviedla, že má strach a obavy, správanie odporcu považuje za nepredvídateľné, vzhľadom na rôzne fázy v závislosti od životných okolností a jeho nebezpečenstvo je dané aj požívaním alkoholických nápojov vo väčšom množstve.

13. Odporca uviedol, že dňa 4. 9. 2019 v ranných hodinách si s navrhovateľkou chcel kľudne vyjasniť jej správanie z predchádzajúceho dňa, ktorým mu znepríjemnila výlet s maloletým, na čo navrhovateľka začala extrémne afektovane reagovať a hystericky slovne, neskôr aj fyzicky, na neho útočiť, čím začala hádka. Aby navrhovateľka prestala tak hystericky útočiť, ju chytil okolo ramien a predlaktí a vyzýval ju, aby sa ukľudnila, na čo ona začala ešte viac útočiť (fyzicky) pričom sama v rámci afektu narazila na zárubňu dverí. Tvrdenia navrhovateľky o priebehu hádky považoval za zveličené, nepravdivé a vykonštruované. Uviedol, že navrhovateľka zámerne počas hádky zobudila maloletého, aby bol súčasťou hádky, čím mu spôsobila traumu z tohto zážitku. Poprel, žeby sa do bytu rodičov navrhovateľky dobíjal násilím, alebo, že by si vstup do bytu vynucoval, ako aj to, že by sa navrhovateľke alebo jej rodine vyhrážal alebo že by niekoho niekedy fyzicky napadol.

14. Závažnosť incidentu dňa 4.9.2019 a z neho vyplývajúce bezprostredné ohrozenie integrity navrhovateľky odvolací súd posúdil najmä v kontexte udalosti z predchádzajúceho dňa opísaných odporcom, keď sa o 19.00 hod. navrhovateľka zaujímala u odporcu, kde sa so synom nachádzajú, a trvala na tom, aby syn išiel z vychádzky domov. Pokiaľ by bol pravdivý opis tejto udalosti odporcom, jeho

reakcia nasledujúceho rána nebola primeraná závažnosti tejto udalosti; nešlo totiž o náhlu a emočne napätú situáciu, ktorá by dávala odporcovi dôvod na prehnanú reakciu, resp. stratu ovládania vo vypätom emočnom stave, vybočujúcu z medzí slušnosti a ohľaduplnosti. Dcéra Q., na výpoveď ktorej sa odporca odvolával, nebola priamym svedkom fyzického konfliktu rodičov vzhľadom na to, že; ako vyplýva z jej výpovede; v tom čase spala a po tom ako ju navrhovateľka zobudila zistila, že rodičia sa zase hádajú. Dcéra Q. potvrdila pri hádke vulgarizmy, ku ktorým dochádza zo strany oboch rodičov, poprela, že by (vôbec niekedy) zo strany odporcu počula vyhrážanie sa navrhovateľke, na druhej strane však uviedla, že odporca nechce, aby sa niekto dozvedel o tom, že sa hádajú, hanbil by sa za to, bolo by mu to trápne.

15. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila také nebezpečné prejavy správania odporcu, ktoré hlavne v kombinácii s jeho sklonom k požívaniu alkoholických nápojov, možno považovať za nepredvídateľné. Takéto rizikové správanie odporcu; i v menej vypätej situácii; tak zakladá závažný dôvod domnievať sa, že môže byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky pri jej osobnom kontakte s odporcom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia zamedzujúceho osobný kontakt postačuje samotná možnosť hrozby vzniku ujmy na osobnostnej integrite dotknutej osoby. Vzhľadom na to, že predpokladom pre zdravý vývoj maloletého je aby rodičia medzi sebou slušne komunikovali pri riešení manželskej krízy a výkone rodičovských práv, odvolací súd považoval za potrebné zo zákazu priblíženia vylúčiť aj osobné stretnutia navrhovateľky s odporcom v prítomnosti mediátora alebo psychológa. Vzdialenosť 150 metrov posúdil odvolací súd ako neprimeranú, a pre naplnenie účelu neodkladného opatrenia považoval; pre eliminovanie hroziaceho nebezpečenstva zo strany odporcu; za dostatočnú vzdialenosť 15 metrov, v ktorej uložil odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke.

16. Odvolací súd tak považoval na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu, ňou predložených listinných dôkazov, za dostatočne hodnoverne osvedčenú, pre účely nariadenia zákazu priblíženia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe bolo možné vyvodiť také nebezpečné konanie odporcu, ktoré môže predstavovať bezprostredné a reálne ohrozenie telesného a duševného zdravia navrhovateľky a jej osobnostnej integrity, ako to predpokladá ust. podľa

17. V časti, v ktorej bolo odporcovi uložené nevstupovať do bytu, v ktorom navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti býva a nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami, dospel odvolací súd , na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že by odporca nedovolene proti jej vôli vstupoval do bytu jej matky, v ktorom sa s maloletým zdržiava, a že by tak v ňom bola; v prítomnosti svojej rodiny; bezprostredne ohrozená konaním odporcu jej osobnostná integrita a neosvedčila ani intenzitu (kvantitu) obťažovania odporcom citovým vydieraním v sms komunikácii týkajúcej sa prejavovania jeho záujmu o syna. Zamedzením kontaktu medzi manželmi telefonickými a elektronickými prostriedkami komunikácia by; vzhľadom na obmedzený osobný kontakt manželov; došlo k neprimeranému zásahu do výkonu rodičovských práv odporcu a bolo by to aj v rozpore so záujmami oboch manželov na riešení narušených vzťahov.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej a neodkladným opatrením natrvalo upravil pomery medzi stranami, bolo v tomto prípade, keď neodkladné opatrenie bolo vydané bez časového obmedzenia, potrebné poučiť odporcu vo výroku uznesenia, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Odvolací súd preto v súlade s vo výroku tohto rozhodnutia poskytol odporcovi zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej.

19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. C.s.p v spojení s vzhľadom na to, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( C.s.p). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).