Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/243/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. W. nar. XX.X.XXXX a G. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice deti rodičov V.. G. N. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na U. ul. č. X v Y. zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Habiňákovou so sídlom na Štúrovej ul. č 20 v Košiciach a N. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho na G. ul. č. XX v S. zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Vorobeľovou so sídlom na Bajzovej ul .č 2 v Košiciach v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.5.2019 č.k. - 541 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom schválil dohodu rodičov v znení: ,,Rodičia maloletých detí Y. W. nar. XX.X.XXXX a G. nar. XX.X.XXXX sa dohodli, že osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať matka. Právo a povinnosť zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.“ (výrok I.). Otca zaviazal prispievať na výživu mal. W. 250 Eur mesačne s účinnosťou od 2.11.2017 do 31.8.2018 a od 1.9.2018 do budúcna 330 Eur mesačne s tým, že 280 Eur bude poukazovať k rukám matky a 50 Eur ako tvorbu úspor na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého zriadi matka, všetko do 15. dňa v mesiaci vopred, matke uložil povinnosť zriadiť tento účet a písomne ho oznámiť otcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Nedoplatok na bežnom výživnom pre mal. W. 1 236,57 Eur za obdobie od 2.11.2017 do 31.5.2019 zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor pre mal. W. 450 Eur za obdobie od 1.9.2018 do 31.5.2019 zaviazal otca zaplatiť na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého zriadi matka do 3 dní od oznámenia čísla účtu (výrok IV.). Otca zaviazal prispievať na výživu mal. G. 250 Eur mesačne od 2.11.2017 do 30.5.2019 a od 1.6.2018 do budúcna 330 Eur mesačne s tým, že 280 Eur bude poukazovať matke a 50 Eur ako tvorbu úspor na osobitný účet, ktorý v prospech maloletej zriadi matka, všetko do 15. dňa v mesiaci vopred, matke uložil povinnosť zriadiť tento účet a písomne ho oznámiť otcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Nedoplatok na bežnom výživnom pre mal. G. 966,57 Eur za obdobie od 2.11.2017 do 31.5.2019 zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva (výrok VII.)

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov II., III., IV., V. a VI. podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil v súlade s jej návrhom. Nesúhlasila s výškou určeného výživného a žiadala, aby bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu mal. W. od 2.11.2017 do 31.8.2018 300 Eur mesačne a od 1.9.2018 do budúcna 350 Eur mesačne a na mal. G. od 2.11.2017 do 31.8.2018 300 Eur mesačne a od 1.9.2018 do budúcna 350 Eur mesačne. Poukázala na to, že konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností iniciovala na súde už v

roku 2013, kedy bolo v konaní vedenom pod sp.zn. vydané rozhodnutie, ktorým konajúci súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí po 250 Eur mesačne. Konštatovala, že v dôsledku zmeny pomerov vzala predmetný návrh späť a rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Tvrdila, že od roku 2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí, pretože podrástli, nastúpili na školskú dochádzku a venujú sa rôznym záujmovým krúžkom a voľno-časovým aktivitám v dôsledku čoho sa výdavky na ich odôvodnené potreby jednoznačne zvýšili. Vytkla konajúcemu súdu, že nesprávne posúdil jej návrh na určenie výživného, pretože vo svojom návrhu podanom na súde 2.11.2017 ani v konečnom stanovisku na pojednávaní nežiadala, aby okrem bežného výživného upravil aj výživné na tvorbu úspor. Tvorba úspor je pre ňu v rozsahu, akom ju určil súd prvej inštancie neprijateľná. Zdôraznila, že finančné prostriedky potrebuje na zabezpečenie nevyhnutných bežných potrieb mal. detí a ako samoživiteľka vytvára úspory na zvýšené výdavky, ktoré sa v priebehu roka preukážu ako nutné, napr. dovolenka, lyžiarsky zájazd, škola v prírode a pod.. V tejto časti považuje úvahy súdu za nepreskúmateľné a v rozpore s prezentovanými názormi rodičov. Tvrdila, že otec neprejavuje od skončenia ich spolužitia žiaden záujem o osobný alebo telefonický kontakt s deťmi a nad rámec výživného 200 Eur mesačne na každé dieťa im inak neprispieva, netrávi s nimi čas a celkovo sa kontaktu s nimi vyhýba. Poukázala na otcovu nadštandardnú životnú úroveň, ktorú po podaní návrhu na určenie výživného výrazne obmedzil, aby o nej nevykazoval v konaní výdavky (napr. exotické dovolenky, lyžovačky a pod.). Stotožnila sa s úvahami súdu, ktorý s použitím §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal pri určení výživného z priemerného mesačného príjmu otca ako 20-násobku sumy životného minima, t.j. 4100 Eur mesačne, pretože otec si svoju edičnú povinnosť nesplnil a svoje príjmy zo závislej činnosti riadne nepreukázal. Zdôraznila, že žije sama a jej príjem (700 Eur mesačne) použije v prevažnej miere na bývanie, domácnosť, stravu a potreby detí dlhodobého charakteru, nar. nábytok, elektronika...Vyslovila názor, že možnosti a schopnosti otca dovoľujú, aby platil výživné vo výške ako ona žiada v návrhu, pričom nemožno zohľadniť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na mal. dieťa, pretože je jeho povinnosťou, aby si zabezpečil dostatočné príjmy na to, aby všetky svoje deti mohol v primeranom rozsahu zabezpečiť. V závere navrhla, aby otcovi nebola pri rozhodovaní o dlžnom výživnom priznaná výhoda splátok, pretože návrh podala už v roku 2017 a za toto obdobie sama uspokojovala priebežné potreby mal. detí.

3. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov II., III., IV., V. a VI. podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §-u 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) a §-u 62 ods. 1 . Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov vykonaných na pojednávaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože konajúci súd na zistený skutkový stav, síce zvolil správnu právnu normu, túto však nesprávne interpeloval a aplikoval. Namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dôkaz znaleckým posudkom navrhnutým matkou, resp. od neho upustil a pristúpil sám k posudzovaniu skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti z odboru účtovníctvo, daňovníctvo, ekonomika a kontrolling. Znalecký posudok, príp. odborné vyjadrenie by priniesli ďalšie rozhodujúce skutkové zistenia, ktoré by boli odlišné ako tie, ktoré prezentoval súd v odôvodnení rozhodnutia vlastným výkladom, spoliehajúc sa na vyjadrenie matky z 6.8.2018, ktoré mu ani nebolo doručené, čím mu bolo odňaté právo konať pred súdom (. písm. b) ). Namietal tiež, že konajúci súd porušil princíp voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorého žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Vyslovil názor, že z napadnutého rozhodnutia nemožno identifikovať proces hodnotenia dôkazov z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie vo veci a úvahy súdu pri stanovení výšky výživného sú nepreskúmateľné. Konštatoval, že výška odôvodnených potrieb mal. detí, ktorú matka prezentovala v návrhu v sume 428 Eur a 467 Eur nie je pri ich veku reálna. Poukázal na to, že v máji 2018 mu pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. G. a jej matke N. W., s ktorou sa dohodol na výživnom 150 Eur mesačne pre maloletú a vyplatení nákladov spojených s pôrodom 1800 Eur, čo v konaní riadne preukázal čestným prehlásením. V tejto súvislosti uviedol, že nesúhlasí s určeným výživným 350 Eur mesačne na každé dieťa, ktorého výška sa približuje minimálnej mzde pracujúceho človeka. Nesúhlasil ani s názorom konajúceho súdu, ktorý uviedol, že splodenie ďalšieho dieťaťa a nevzatie si jeho matky za manželku nemôže byť na úkor skôr narodeným deťom, považuje ho za nezákonný a diskriminačný voči neskôr narodenej mal. G.. Vo vzťahu k posudzovaniu jeho príjmu konajúcim súdom konštatoval, že podniká na základe živnostenského oprávnenia ako fyzická osoba, hlavným predmetom jeho činnosti je nakladanie s odpadmi, pričom táto činnosť vyžaduje časté služobné cesty po celej Európe. Z uvedeného dôvodu má vysoké zdaniteľné výdavky ale aj príjmy, ktoré dosahuje

vlastným pričinením, pretože nemá zamestnancov. Vyslovil názor, že ako povinný rodič, ktorý podniká a má príjem z inej než závislej činnosti, si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá § 63 Zákona o rodine, t.j. predložil peňažný denník, účtovné závierky a výpisy z účtov, preto nesúhlasil s tvrdením súdu, ktorý konštatoval opak. Tvrdil, že jeho osobné výdavky, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou sú bežné, súvisia s udržiavaním domácnosti, dovolenkami, rekonštrukciou staršieho rodinného domu, pričom jeho príjem z podnikania, ktorý na tieto využíva je 900 Eur. Motorové vozidlá, ktoré vlastní nie sú luxusné, sú značne amortizované, nízkej trhovej hodnoty, pretože ich často využíva na služobné cesty do zahraničia. V tejto súvislosti namietal matkino vyjadrenie, v ktorom podrobne reagovala na ním predložené daňové doklady, posudzovala jeho príjmy, výdavky a zisky. Tvrdil, že konajúci súd rozhodol pod vplyvom týchto matkiných vyjadrení, pričom upustil od nariadeného znaleckého dokazovania z odboru ekonomiky, účtovníctva a daňovníctva, ktoré navrhla matka. Pojem výdavky v nevyhnutnej miere je v podnikateľskej realite a v konkurenčnom prostredí pre neodborníka subjektívny, konajúci súd sa síce podujal na túto úlohu, vychádzal z poznámok matky, ktorá do predloženého účtovníctva nahliadla, ale ide o odborné zisťovanie náležiace len znalcovi z odboru ekonomiky, účtovníctva a daňovníctva a nie súdu, ktorý na to nemá odborné znalosti. Z dôvodu, aby sa v tomto konaní zistil skutočný stav veci, objednal znalecký posudok u znalca Ing. C. S. (E.č. 910 529), ktorý do podania odvolania nebol vzhľadom na časovú náročnosť podaný. V závere zhrnul, že určené výživné je v rozpore so Zákonom o rodine a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 28.6.2019 otec predložil kópiu objednávky znaleckého posudku od znalca Ing. C. S. z 19.6.2019.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca reagovala na jeho tvrdenia kontra argumentačne. V ostatnom zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu, na ktorej zotrvala.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani otca nevyjadril.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa (ďalej len „“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. a VI., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. v spojení s a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa a zrušil a podľa ust. v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd je toho názoru, že viaceré skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne. Konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci bolo namieste použiť postup v zmysle §-u 63 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine a vyžadovať od otca preukázanie podkladov na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a umožnenie sprístupnenia údajov chránených podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z predložených daňových priznaní totiž otec dosahuje nadštandardný príjem, ktorý je však v podstatnej miere prekrytý výdavkami, ktoré otec v daňovom priznaní za rok 2016 deklaroval vo výške 409 029 Eur (pri príjmoch 419 292 Eur) a v daňovom priznaní za rok 2017 vo výške 406 378,81 Eur (pri príjmoch 417 723,10 Eur). Je potom správne, že konajúci súd chcel tieto výdavky preskúmať, pretože pre zistenie reálneho príjmu povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré

nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak pristúpil k výzve otca, aby predložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a sprístupnil tým údaje chránené podľa osobitného predpisu a predložil účtovníctvo, z ktorého vychádzal pri podaní daňového priznania, aby bolo možné identifikovať príjmové a výdavkové položky.

13. Súd prvej inštancie identifikoval v akom režime účtovníctva otec účtuje svoje daňové príjmy a výdavky a opakovane ho vyzval na predloženie konkrétnych účtovných dokladov, nota bene vytvoril otcovi dostatočný priestor, aby si svoju edičnú povinnosť splnil. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec nereagoval na výzvy súdu dôsledne a predložil len čiastočné účtovné doklady. Súd prvej inštancie uzavrel, že otec ako účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku (obsahujúcom predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období), pričom tento napriek opakovaným výzvam nepredložil úplný (nakoľko nepredložil jeho časti B). Vzhľadom na uvedené konajúci súd pri rozhodovaní o výživnom použil fikciu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 20- násobok sumy životného minima (3 989,60 Eur). Odvolací súd sa s týmto postupom stotožňuje a dodáva, že zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť „ak si rodič nesplní túto povinnosť“ (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine), pričom z gramatického výkladu predmetného zákonného ustanovenia (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Takto určenú sumu súd nemôže nijako meniť na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej sume príjmov). Zo znenia ustanovenia odseku 1 vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne, súd nemôže uvažovať o jej použití. Naproti tomu v prípade splnenia vymedzených povinností povinným rodičom súd k aplikácii domnienky nemôže pristúpiť. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

14. Odvolací súd posúdením ďalších relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolania rodičov mal. detí sú dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutočnom stave a v dôsledku toho na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia v zmysle .

15. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( a ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu (účastníci). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (tu účastníkov).

16. zakotvuje v požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca (účastník) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník) a aké dôkazy predložil alebo označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán (účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov/strán konania a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa , keď súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka/strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, ). Súdne rozhodnutie preto musí byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku.

18. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia v časti výživného (bod 50. a 51. odôvodnenia) nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie ku konkrétnej výške výživného na to - ktoré mal. dieťa účastníkov konania ako k sume primeranej jeho odôvodneným potrebám a schopnostiam a možnostiam otca.

19. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby mal. detí, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť úvahy súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu o povinnosti otca platiť bežné výživné 280 Eur (od nástupu na školskú dochádzku) na každé z mal. detí. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd skúmaním dôvodnosti výdavkov detí vôbec zaoberal a v odôvodnení len konštatoval, že otec opakovane spochybňoval výdavky detí, ktoré matka vyčíslila v návrhu (513 Eur na mal. W. a 467 Eur pre mal. G.) a vo všeobecnosti platí premisa, že deti v rovnakom veku majú rovnaké výdavky, s výnimkou osobitných situácií, ktoré v danom prípade neboli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je absolútne zrejmé z akých oprávnených potrieb detí súd vychádzal (vzhľadom na vek, štúdium, zdravotný stav či záujmy toho - ktorého dieťaťa), aké dokazovanie v tejto veci vykonal, neuviedol čo na základe vykonaného dokazovania zistil, aké výdavky mal za preukázané, aké výdavky pri určení výživného zohľadňoval, v akom rozsahu a v akej výške (aspoň približne). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keď je zrejmé, že výdavky na stravu, hygienu či odievanie nie je možné vždy konkrétne vyčísliť (najmä ak v tomto smere nie sú špecifické požiadavky), je potrebné, aby z rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť vyplýval aspoň minimálny rozsah súdom uznaných výdavkov na výživu oprávnenej osoby, pričom v tomto smere je možné vychádzať i z verejných štatistík v danej oblasti (napr. Štatistického úradu SR), či všeobecne známych skutočností (s prihliadnutím na životnú úroveň výživou povinnej i oprávnenej osoby). Pokiaľ ide o preukázateľné výdavky (napr. poplatky za stravu v škole, za záujmové krúžky, cestovné a pod.), tieto je zároveň potrebné konkretizovať a preukázať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zároveň zrejmé ako sa súd v tomto smere vysporiadal s námietkami otca prezentovanými v priebehu konania na súde prvej inštancie vo vzťahu k výdavkom uvádzaným matkou.

20. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil odôvodnené potreby maloletých, iba poukázal na matkou uvedené výdavky bez toho, aby ich posúdil so zreteľom na ich vek a stupeň vývoja a rozhodol, ktoré z výdavkov majú pravidelný charakter a ako zohľadnil nepravidelné výdavky detí, nemôže odvolací súd zaujať objektívne stanovisko k tomu, či bola výška výživného určená v súlade so Zákonom o rodine, eventuálne či existujú dôvody na to, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať aj na tvorbu úspor mal. detí..

21. Odvolací súd ohľadom rozsahu vyživovacej povinnosti poukazuje na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb) a zároveň dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), nota bene ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pokiaľ životná situácia otca

predstavuje vyšší životný štandard, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojim deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, rodičia ktorých nežijú spolu, majú mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prejednávanej veci je dôvodným priznať výživné eventuálne aj vo vyššom rozsahu.

22. Nepodstatnou nie je ani odvolacia námietka matky, ktorá namieta diferenciáciu výživného na bežné výživné a výživné na tvorbu úspor, nakoľko výživné na tvorbu úspor nebolo predmetom konania na súde prvej inštancie. Zdôrazňuje, že len v prípade, ak to pomery povinného dovoľujú, súd môže (nie je to jeho povinnosť) určiť povinnému rodičovi okrem povinnosti platiť bežné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného určeného na tvorbu úspor podľa §-u 63 ods. 3 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené musí konajúci súd skúmať majetkové pomery povinného rodiča, riadne zdôvodniť, či sú tieto pomery tak nadštandardné, že umožňujú aj tvorbu úspor nad rámec bežného výživného a súčasne skúmať aj existenciu odôvodnených potrieb dieťaťa vyžadujúcich si určenie takéhoto výživného. Odvolací súd uzatvára, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ani v tejto časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pretože konajúci súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k splneniu zákonom určených podmienok pre určenie výživného na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine nijako neodôvodnil (bod. 51 odôvodnenia). Z rozhodnutia nie je zrejmé, či vôbec a z akých dôvodov sú majetkové pomery otca natoľko nadštandardné, že mu umožňujú tvorbu úspor nad rámec bežného výživného, a bez riadneho odôvodnenia ostala aj otázka vzťahujúca sa k špeciálnym potrebám detí vyžadujúcim tvorbu úspor.

23. Vzhľadom na vyššie uvedenú nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie nemohol odvolací súd vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť odvolacích námietok rodičov a nebolo možné tento nedostatok rozsudku napraviť v odvolacom konaní.

24. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa ust. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.

25. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

26. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä dôsledne zistiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí v súlade s právom detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zásadou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s tak, aby jeho rozhodnutia a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.

27. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ods. ).

28. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).