Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-31-2019.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Pc/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci navrhovateľa: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, proti odporkyni: B.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo E. I., nar. XX.XX.XXXX a B.. K. I., rod. R., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L. zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku 6, ročník 1992, na strane XX, pod poradovým číslom 5 r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
l./ Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo nikdy riadne nefungovalo a manželka v roku 2015 nadviazala vzťah s iným mužom, čo ho spočiatku trápilo, ale teraz sa už o túto záležitosť nezaujíma a ani nevie, či tento vzťah naďalej pretrváva. S manželkou vôbec nekomunikujú už 4 - 5 rokov a keď mal aj zdravotné problémy, musel sa postarať sám o seba. Stále bývajú v jednom dome, ale intímne spolu nežijú už asi 4 roky a podľa jeho názoru už ani nie je predpoklad obnovenia spolužitia.
2./ Odporkyňa najskôr s rozvodom manželstva nesúhlasila, i keď potvrdila, že sa s navrhovateľom navzájom odcudzili a ich spolužitie nebolo nikdy harmonické. Počas manželstva nemali spoločné aktivity a často sa hádali. Manžel odišiel pracovať do zahraničia kvôli zlepšeniu finančnej situácie rodiny, ale domov chodil unavený a ona sa musela sama starať o domácnosť. Keď mal zdravotné problémy, tak mu po dobu l5 rokov pomáhala, avšak posledné tri roky už jeho zdravotný stav nerieši. Navrhovala pre zachovanie manželstva odborné poradenstvo, pričom poprela vzťah s iným mužom. Potvrdila, že s navrhovateľom spolu intímne nežijú už asi 4 roky a každý z nich platí časť poplatkov na vedenie domácnosti. Ona sa snažila s manželom komunikovať, čo však on odmietal. Keďže v priebehu pojednávania navrhovateľ stále trval na rozvode manželstva, a odmietal návštevu poradne, tak odporkyňa zmenila svoje stanovisko k otázke rozvodu manželstva.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, oboznámením sa so sobášnym listom ako aj s písomným vyjadrením odporkyne a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 25.XX.1992 v L., pričom u oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve už plnoleté deti.
4./ Navrhovateľ v podanom návrhu ako dôvod rozvodu manželstva uvádzal postupné odcudzenie sa s tým, že už tri roky s manželkou spolu intímne nežijú a ani nevedú spoločnú domácnosť a manželka nadviazala známosť s iným mužom. Na pojednávaní uviedol, že manželka nadviazala vzťah s iným mužom ešte v r. 2015 a v súčasnej dobe sa on už o túto záležitosť nezaujíma a ani nevie, či vzťah naďalej
pretrváva. S manželkou nekomunikujú spolu vôbec už 4-5 rokov a aj keď mal zdravotné problémy, musel sa postarať sám o seba. Stále bývajú spolu v jednom dome, pričom dospelé deti s nimi už nežijú. Pokiaľ ide o vedenie domácnosti, tak on platí poplatky za plyn a ostatné náklady platí manželka, ktorá sa aj stará o dom, pretože on chodí pracovať na týždňovky a doma je iba cez víkendy. Podľa jeho názoru už nedokážu žiť spolu ako manželia, ale v budúcnosti by mohli ešte byť priateľmi. Intímne spolu nežijú už asi 4 roky a každý spáva v inej miestnosti. Predtým, ako prestali spolu komunikovať, dochádzalo medzi nimi často k hádkam. Trval na tom, že obnovenie spolužitia medzi nimi už nie je možné a odmietol návštevu poradne.
5./ Odporkyňa prakticky potvrdila, že spolužitie s navrhovateľom nebolo nikdy harmonické ako aj vzájomné odcudzenie. Podľa nej počas manželstva nikdy nemali spoločné aktivity a často sa hádali, pričom navrhovateľ po týchto hádkach aj odchádzal z domu. Keď navrhovateľ odišiel pracovať do zahraničia, tak domov chodil unavený a ona sa musela sama starať o domácnosť, čo nikdy neocenil. Z tejto situácie bola nešťastná a celé roky sa cítila sama, pretože jej chýbala komunikácia s manželom a uznanie z jeho strany. Počas zdravotných problémov navrhovateľa mu po dobu 15 rokov pomáhala a vybavovala lekárov, avšak posledné tri roky už jeho zdravotný stav nerieši. Rozvádzať sa nechce, pretože jej na manželstve záleží a nechce začínať nový život. Navrhovala návštevu poradne a poprela vzťah s iným mužom, i keď potvrdila, že po ochladení vzájomných vzťahov sa obaja zaevidovali na zoznamke. S manželom sa snažila komunikovať, ale on to odmietal a zrejme sa chcel rozviesť len preto, že má iný vzťah. Taktiež potvrdila, že intímne spolu nežijú asi 4 roky a keď aj manžel chodí domov, tak buď doma nespáva alebo príde až neskoro v noci.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine (ďalej len "ZR"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na rozvod manželstva je podaný dôvodne, nakoľko manželstvo účastníkov je vážne narušené a nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, a preto súd ich manželstvo rozviedol. Účastníci zhodne uviedli, že vzťahy medzi nimi boli narušené už od začiatku manželstva a spolužitie nikdy nebolo harmonické, pričom dochádzalo k hádkam a situácia v manželstve sa ďalej zhoršovala až dospela k tomu, že po dobu 5 rokov účastníci prakticky vôbec spolu nekomunikujú a ani intímne spolu nežijú, i keď stále bývajú v jednom rodinnom dome. Taktiež starostlivosť o domácnosť spočíva iba na odporkyni, ktorá aj platí väčšinu poplatkov, keďže navrhovateľ počas týždňa pracuje v zahraničí a chodieva domov iba na víkendy. Spolužitie účastníkov je teda iba formálne a k riadnej komunikácii medzi nimi nedochádza ani počas víkendov strávených v jednom dome, pričom podľa navrhovateľa si každý z nich už žije svoj život. Odporkyňa síce najskôr nesúhlasila s rozvodom manželstva a navrhovala návštevu poradne ale navrhovateľ s týmto riešením situácie nesúhlasil a zotrvával na svojom stanovisku ohľadom rozvodu manželstva s tým, že už neexistuje predpoklad obnovenia spolužitia a za takejto situácie ani súd nevidel žiadnu možnosť reparácie vzťahov medzi účastníkmi. Manželstvo účastníkov si už dlhodobo neplní prakticky ani jednu zo svojich základných funkcií, pretože účastníci síce žijú v jednej domácnosti, avšak každý svojím životom a navzájom nekomunikujú a aj ich intímne spolužitie je narušené už niekoľko rokov a zo strana navrhovateľa nie je žiadny záujem na obnovení spolužitia. Ani samotná odporkyňa neuviedla súdu spôsob, ako by bolo možné napraviť tento dlhodobo pretrvávajúci stav, pričom za situácie, aká medzi manželmi panuje, nie je návšteva poradne žiadnym riešením. Aj z prejavov oboch účastníkov na pojednávaní a ich vzájomnej komunikácie dospel súd k záveru, že medzi nimi obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy a rozvod manželstva je jediným riešením. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 18 ZR, podľa ktorého manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, avšak v prípade účastníkov konania povinnosť žiť spolu prakticky nie je splnená, keďže nikdy nevytvorili trvale a harmonické životné spoločenstvo najmä po stránke osobnej, citovej a sexuálnej a taktiež nespĺňajú povinnosť vzájomne si pomáhať a to nielen po stránke materiálnej, ale aj pokiaľ ide o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách a podobne. Narušené spolužitie účastníkov nevytvára vôbec zdravé rodinné prostredie, nakoľko účastníci navzájom nerešpektujú svoje práva a povinnosti, aby sa voči sebe správali ohľaduplne, taktne a aby mali porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a aby sa rozpory, ktoré vzniknú v priebehu spolužitia snažili preklenúť vzájomnou dohodou. Pre absenciu týchto základných podmienok trvania manželstva ako aj pre nemožnosť obnovenia manželského spolužitia
vzhľadom na postoj navrhovateľa mal súd za to, že manželstvo účastníkov je potrebné rozviesť a preto návrhu vyhovel.
6./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 27 ods. l Zák. o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.