Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-45-2019.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa Z. C. nar. X.X.XXXX bývajúceho na ul. prof. R. č. XXXX/X v Michalovciach proti oprávnenej Y. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Y. č. X v I. zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Kizivatom so sídlom na ul. Kpt. Nálepku č. 8 v Michalovciach v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa o odvolaní oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 20.3.2019 č.k. 15Pc/1/2018 - 225 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 25.11.2015 č.k. 23P/75/2015 - 124 vo výroku o výživnom tak, že zo strany navrhovateľa (povinného otca) znížil výživné pre oprávnenú zo sumy 180 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne počnúc dňom 5.1.2018. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh povinného otca zamietne. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“). Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľov zdravotný stav mu neumožňuje, aby naďalej vykonávať prácu mimo územia SR, ktorá skutočnosť má podľa zistení súdu prvej inštancie vyplývať z lekárskej správy U. vydanej MUDr. N. D. z 18.10.2017 a 26.26.7.2018. Zdôraznila, že aj samotný navrhovateľ v konaní pred súdom potvrdil, že zdravotné problémy u neho pretrvávajú už viac ako desať rokov, z čoho je zrejmé, že ich mal už v čase keď vykonával prácu na území Írskej republiky. Ďalej namietala, že konajúci súd nevykonal ňou navrhovaný dôkaz vyžiadaním si správy od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhovateľa, ohľadom jeho zdravotného stavu a nevykonanie tohto dôkazu žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Predložením takejto správy by bolo možné zistiť skutočný stav veci, čo do zdravotného stavu navrhovateľa, preto uvedený postup súdu zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a je porušením vyšetrovacej zásady (čl. 6 CMP). Poukázala na výšku mesačných výdavkov deklarovanú navrhovateľom a konštatovala, že aj pri rešpektovaní týchto výdavkov a zohľadnení jeho príjmu v priemernej mesačnej výške 612,10 Eur, je možné dospieť k záveru, že navrhovateľ má k dispozícii 292 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že navrhovateľ nepristupuje k úhrade mesačných splátok hypotekárneho úveru vo výške 96 Eur, nakoľko tieto hradí jej matka, čím na jej strane dochádza k navyšovaniu nevyhnutných mesačných výdavkov. Uviedla, že jej nie je známe z akého dôvodu konajúci súd znížil výživné o 60 Eur mesačne s argumentáciou,
že tieto finančné prostriedky navrhovateľ bude môcť použiť na nákup liekov, ktoré pravidelne užíva, keďže mesačné náklady navrhovateľa na lieky sú vo výške 10 Eur. Zdôraznila, že navrhovateľ sa o ňu nijako nezaujíma a poskytovanie výživného (platené nepravidelne) je jedinou formou, ktorou si voči nej plní svoje rodičovské povinnosti. Na druhej strane matka sa o ňu osobne stará a zabezpečuje plnenie jej nepeňažných potrieb, ktorú skutočnosť konajúci súd vôbec nezohľadnil. Poukázala na nesprávny procesný postup súdu na pojednávaní konanom dňa 20.3.2019 o 10:30 hod., na ktorom konajúci súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a po záverečných rečiach účastníkov prevzal krátkou cestou od navrhovateľa listinný dôkaz - výplatnú pásku za mesiac 02/2019, ktorý dôkaz bol predložený a súdom prijatý po tom, čo bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Uvedený postup súdu je porušením čl. 6 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu a zároveň ním došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, resp. k porušeniu princípu rovnosti zbraní, čím je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že na strane navrhovateľa nedošlo k zmene pomerov a je v rámci jeho možnosti, schopností a majetkových pomerov, aby naďalej prispieval na jej výživu 180 Eur mesačne. V závere si uplatnila náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
3. Oprávnená v doplnení odvolania uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce z pod sp.zn. 23P/3/2018 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného voči jej mal. sestre F., v rámci ktorého argumentačne zotrvával na tvrdeniach, ktoré uvádzal aj v tomto súdnom konaní. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 15.5.2018 č.k. 23P/3/2018 - 133 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29.3.2019 č.k. 7CoP/187/2018 - 166 bol jeho návrh zamietnutý. V rámci uvedeného rozsudku sa odvolací súd vysporiadal s argumentáciou navrhovateľa o zmene jeho majetkových pomerov, ako aj nepriaznivom zdravotnom stave, pričom dospel k záveru, že táto argumentácia nie je dôvodná a u jeho osoby nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre jeho mal. dcéru. V ostatnom zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch.
4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že súhlasí s napadnutým rozsudkom.
5. Oprávnená v odvolacej replike uviedla zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch.
6. Navrhovateľ v odvolacej duplike zdôraznil, že oprávnená je vedená v regrutačnom stredisku ako záložka v armáde, z ktorého titulu poberá od štátu ročný plat vo výške 1 100 Eur. Konštatoval, že matka oprávnenej na ňu poberá rodinný prídavok 23 Eur mesačne a v tejto súvislosti poukázala na ust.§ 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti. Vyslovil názor, že výživné 120 Eur mesačne je dostatočné pre plnoletú dcéru a jej potreby. 7. Oprávnená v podaní doručenom konajúcemu súdu 17.9.2019 uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a predložila fotokópiu potvrdenia o návšteve školy z 4.9.2019, z ktorej vyplýva, že v akademickom roku 2019/2020 je dennou študentkou 2. ročníka 1. stupňa J. 8. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami oprávnenej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a oprávnená ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o znížení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
12. V konaní na súde prvej inštancie boli preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o znížení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisťovaniu pomerov povinného otca, matky a oprávnenej plnoletej dcéry. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zníženie výživného podľa § 78 Zákona o rodine bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u plnoletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách dieťaťa, ktoré je nevyhnutné uspokojovať. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Zdravotný stav je atribút, resp. choroba je objektívna skutočnosť, ktorá tu je bez ohľadu na správanie a konanie povinnej osoby. Stav choroby vzniká bez zavinenia povinnej osoby a súd pri hodnotení príjmov a výdavkov, t.j. pri skúmaní majetkových a zárobkových pomerov je povinný prihliadať a zohľadniť pri výpočte výživného aj na túto skutočnosť.
13. K odvolacím námietkam oprávnenej dodáva, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci nepochybne vyplýva, že pomery povinného otca sa od poslednej úpravy podstatne zmenili. Príjem povinného od poslednej úpravy preukázateľne klesol z dôvodu objektívnej zmeny pomerov, ktorú povinný nezavinil. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že príjem otca sa znížil z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, čo potvrdili predložené lekárske správy, a tým súvisiacej nemožnosti vykonávať doterajšie sezónne práce v zahraničí, nota bene povinný si nemôže zabezpečiť taký príjem, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v naposledy súdom stanovenej výške.
14. Pokiaľ oprávnená namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je navyše zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť prvoinštančného súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností - povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznú povinnosť. Zisteniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti a správnosti uplatneného nároku. Postačuje ak vyjadrujú určitú mieru pravdepodobnosti existencie právne relevantných skutočností pre posúdenie veci, teda sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú k materiálnej pravde.
15. K odvolacej námietke oprávnenej týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúcej v tom, že prijal listinný dôkaz - výplatnú pásku povinného za mesiac 02/2019 po tom, ako uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je nepochybné, že konajúci súd v tomto smere procesne pochybil (§ 182 CSP). Napriek tomu túto odvolaciu námietku nezohľadnil s poukazom na ust. § 67 CMP, podľa ktorého na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie veci. Uvedené
ustanovenia limituje odvolací súd pri prihliadaní na vady konania. Odvolací súd k vadám konania môže prihliadnuť len vtedy, ak majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j., ak existencia je v príčinnej súvislosti s nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. V opačnom prípade súdna tieto vady konania neprihliada. Uvedený postup súvisí s hospodárnosťou konania a povinnosťou súdu postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. K uvedenému odvolací súd pre úplnosť dodáva, že na pojednávaní, kedy konajúci súd rozhodol v merite veci, bolo dokazovanie vo veci skončené, súd mal k dispozícii všetky dôkazné prostriedky, na základe ktorých mohol rozhodnúť a rozhodol. Ani výplatná páska povinného za mesiac 02/2019 výsledok konania žiadnym spôsobom neovplyvnila, pretože išlo o len o jeden z ďalších dôkazov, ktorý v konečnom dôsledku mal súd k dispozícii. 16. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 18. V mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. 19. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka ani nespochybňovala, a existenciu takýchto okolností vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania v podanom odvolaní ani neuvádzala. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil v celom rozsahu napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 21. O trovách odvolacieho konania , ktoré si uplatnila oprávnená, odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže nezistil dôvody na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP. 22. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.