Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38C-37-2017.pdf
PDF · 109.45 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: P. B. D., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. F., X., t. č. X. XXX/X, I., V., zastúpený JUDr. Ing. Mikulášom Práznovszkym, CSc., advokátom, so sídlom Bočná 26, Nové Zámky, proti žalovanému: Y. N., so sídlom G. XX, E., F.: XX XXX XXX, o určenie práva nájmu, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30.11.2017 domáhal určenia, že žalobca má právo nájmu k hrobovému miestu - hrobke rodiny D. na pohrebisku v E., N. Č.. XX.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 18.10.2006 zaplatil mestu E. titulom poplatku za hrob
- hrobku D.O., N.. XX, sumu 2.000,- Sk na obdobie od 18.10.2006 do 18.10.2016. Mesto E. dňa 18.10.2006 prevádzkovalo pohrebisko prostredníctvom prevádzkovateľa pohrebiska a zároveň žalovaného. Poplatok za hrobové miesto, ktorý bol príjmom mesta E., vyberal žalovaný na základe Dohody o vyberaní poplatkov za hrobové miesta na cintoríne č. X/XXXX/PRE-XXX zo dňa 01.05.2006. Platnosť dohody skončila dňa 28.02.2007. Dňa 29.06.2015 mesto E. uzavrelo so žalovaným rámcovú dohodu s číslom v F. XXX XXXX, ktorej predmetom je prevádzkovanie pohrebiska v meste E. a m.č. Š., podľa § 17 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Dňa 26.08.2016 žalobca zaplatil poštovým poukazom č. XXXXX na účet mesta E. 87,13 Eur so špecifickým symbolom „N. XX“. S. E. niekedy v júni 2017 vrátili žalobcovi nájomné za hrobové miesto vo výške 87,13 Eur v hotovosti cestou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby U. X, G.. Žalobca potvrdenie o prevzatí nájomného nedostal. Mesto E. listom č. XXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2017 oznámilo žalobcovi, že dňa 27.06.2017 prijalo platbu od neho platbu vo výške 87,13 Eur za nájomné za hrobové miesto, pričom podľa zákona má právo užívať hrobové miesto uzavretím nájomnej zmluvy s tým, že na jeho meno nie je uzatvorená nájomná zmluva a ním zaplatené peniaze mu budú vrátené na účet prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, U. X, G.. Dodal, že pokiaľ nebude uzatvorená zmluva, žiadna jeho platba nebude prijatá. Žalobca vrátenie opakovanej platby za nájom hrobového miesta neprevzal. Listom zo dňa 06.10.2017 mesto E. žalobcovi listom oznámilo, že nájomné za hrobové miesto považuje za bezdôvodné obohatenie a má povinnosť tieto finančné prostriedky vydať. Z dôvodu odmietania žalobcu prevziať túto platbu zriadilo mesto E. depozit na sumu 87,13 Eur, ktorý bude vedený v účtovníctve mesta pod menom žalobcu. Žalobca listom zo dňa 21.06.2017 požiadal žalovaného ako prevádzkovateľa označeného pohrebiska o vyjadrenie, či uznáva vznik a trvanie nájomného vzťahu k hrobovému miestu - hrobke D. s tým, že ak áno, pre prípad, že si želá mať uzavretú nájomnú zmluvu v písomnej forme, požiadal ho o predloženie návrhu zmluvy. Žalovaný na list žalobcu neodpovedal. Mesto
E. prevádzkuje pohrebisko prostredníctvom prevádzkovateľa pohrebiska, ktorým je žalovaný. Nájomná zmluva sa uzatvára medzi prevádzkovateľom pohrebiska, t. z. žalovaným a nájomcom, t. z. žalobcom. Zákon o pohrebníctve nevyžaduje písomnú formu nájomnej zmluvy, naopak odkazom na ustanovenie § 663 až 684 Občianskeho zákonníka pripúšťa nepísomnú formu nájomnej zmluvy. Žalovaný vôbec neupozornil žalobcu, že mu uplynie lehota 18.10.2016, na ktorú je nájomné zaplatené. Žalovaný ani nevypovedal nájomnú zmluvu za obdobie od 18.10.2006 do 18.10.2016. Na základe stanoviska žalovaného, ale aj mesta E. sa žalobca cíti byť ohrozený na svojom práve na nájom hrobového miesta, preto sa domáha ochrany na súde podľa § 4 Občianskeho zákonníka a žiada o určenie, že tu právny vzťah je. Žalobca k žalobe priložil potvrdenku č. XXXXXX zo dňa 18.10.2006, Dohodu o vyberaní poplatkov za hrobové miesta na cintoríne č. X/XXXX/PRE-XXX zo dňa 01.05.2006, Dohodu o ukončení platnosti Dohody o vyberaní poplatkov za hrobové miesta na cintoríne č. X/XXXX/PRE-XXX zo dňa 26.02.2007, list zo dňa 25.06.2015, Rámcovú dohodu č. XXX/XXXX zo dňa 29.06.2015, podací lístok
- poštový poukaz č. XXXXX zo dňa 26.08.2016, č. XXXX zo dňa 23.06.2017, list zo dňa 11.07.2017, vyjadrenie zo dňa 06.10.2017, list - nájomná zmluva zo dňa 21.06.2017.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.04.2018 uviedol, že zriaďovateľom pohrebiska je obec, ktorej táto pôsobnosť vyplýva priamo z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Mesto E. zabezpečuje výkon správy a prevádzky pohrebiska prostredníctvom inej fyzickej osoby - živnostníka, s ktorým má uzavretú rámcovú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 29.06.015. Právo na užívanie hrobového miesta je podmienené uzatvorením nájomnej zmluvy, pričom § 21 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve uvádza aj podmienky, ktoré musí nájomca spĺňať, aby s ním mohla byť nájomná zmluva uzatvorená. Jednou z podmienok je preukázanie príbuzenského vzťahu. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci príbuzenský vzťah. Nakoľko nájomná zmluva je dvojstranný právny akt, je potrebný súhlas oboch zmluvných strán, t.z. nájomcu aj prenajímateľa. Nájomná zmluva na hrobové miesto - hroby rodiny D. nikdy nebola uzatvorená so žiadnym nájomcom. V prípade uzatvárania nájomných zmlúv na hrobové miesta je prenajímateľom mesto E. a nie prevádzkovateľ pohrebiska. Vlastníkom pohrebiska je mesto E., a preto má výlučné právo na uzatváranie nájomných zmlúv, kde ja zároveň uvedené ako nájomca. Ďalej sa žalobca nesprávne domnieva, že v prípade nájmu hrobu sa nevyžaduje písomná forma nájomnej zmluvy. Pozemok pohrebiska mesta E. Z.e majetkom mesta, všetky zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom miest (pozemky pohrebiska) musia byť písomné, inak sú neplatné. V súčasnosti je pôvodný majetok D. zahrnutý do správy a vlastníctva mesta E.. V tomto prípade je nie len hrobové miesto (pozemok na pohrebisku), ale i hrobové príslušenstvo hrobky D. na pohrebisku v E., N. Č.. XX majetkom mesta E.. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný k vyjadreniu priložil vzor nájomnej zmluvy na hrobové miesto na pohrebisku v E..
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 03.05.2018 poprel tvrdenia žalovaného o potrebe preukázania príbuzenského vzťahu. Zákon takúto podmienku nevyžaduje. Žalobca preto nie je povinný predložiť svoje vlastné tvrdenie o príbuzenskom vzťahu vrátane dôkazu. Žalobca ďalej tvrdil, že je potomkom O.. I. D. po paternálnej línii. Poprel tvrdenia žalovaného, v prípade uzatvárania nájomných zmlúv na hrobové miesta je prenajímateľom mesto E. a nie prevádzkovateľ pohrebiska. Uviedol, že mesto E. aspoň od 18.10.2006 (t. z. v deň zaplatenia nájomného žalobcom vo výške 2.000,- Sk) prevádzkuje pohrebisko prostredníctvom prevádzkovateľa pohrebiska a zároveň žalovaného. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve sa nájomná zmluva uzatvára nie s mestom E., ale s prevádzkovateľom pohrebiska, ktorým je žalovaný. Vzor zmluvy predložený žalovaným je právne bezvýznamný. Podľa zákona má byť prenajímateľom prevádzkovateľ pohrebiska, a tým je žalovaný a nie mesto E..
5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 15.06.2018 nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že na uzavretie nájomnej zmluvy k hrobovému miestu nie je potrebné preukázať príbuzenský vzťah. V takom prípade by mohol ktokoľvek bez preukázania akýchkoľvek príbuzenských väzieb uzatvárať nájomné zmluvy na akékoľvek hrobové miesto na pohrebisku, čo je neprípustné. Postup správcu pohrebiska je správny, pretože pokiaľ nebol dôveryhodným spôsobom preukázaný príbuzenský vzťah medzi záujemcom o nájom hrobového miesta a zomrelými, ktorých ostatky sú uložené v danom hrobovom mieste, prevádzkovateľ pohrebiska nie je povinný nájomnú zmluvu so žiadateľom uzatvoriť. Zotrval na tom, že prenajímateľom je mesto E. a žalovaný je len poverený zástupca. Žalovaný nemôže prenajímať hrobové miesta, nakoľko nemá žiadny vlastnícky vzťah k pohrebisku a neexistuje žiadny právny vzťah o prenájme pohrebiska, ktorý by ho oprávňoval ďalej poskytovať hrobové miesto do podnájmu. Rovnako všetky platby z nájmu hrobových miest sú príjmom mesta E. a nie žalovaného, ktorý ich však v zastúpení mesta
v kancelárii správy pohrebiska vyberá od nájomcov. Opätovne uviedol, že všetky zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom mesta musia byť písomné, inak sú neplatné.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a prednese vyjadrenia k žalobe vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z potvrdenky č. XXXXXX zo dňa 18.10.2006 vyplýva, že Mestský úrad E. prijal od žalobcu poplatok za hrob - hrobka D., N.. XX za 18.10.2006 - 18.10.2016 sumu 2.000,- Sk (66,39 Eur).
8. Z Dohody o vyberaní poplatkov za hrobové miesta na cintoríne č. X/XXXX/PRE-XXX uzavretej medzi mestom E. a žalovaným ako správcom cintorína v E. M. I. S..Č.. Š. dňa 01.05.2006 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vyberať poplatky za hrobové miesta na cintoríne. Výška poplatkov, ktoré sú príjmom mesta, je stanovená v časti II. čl. 1 VZN mesta E. Č.. XX/XXXX o poplatkoch za úkony vykonávané MsÚ a poplatkoch za poskytovanie niektorých služieb MsÚ a mestskými príspevkovými organizáciami. Dohodou o ukončení Dohody o vyberaní poplatkov za hrobové miesta na cintoríne č. X/XXXX/PRE- XXX zo dňa 27.02.2007 sa mesto E. a žalovaný dohodli na ukončení platnosti uvedenej dohody dňa 28.02.2007.
9. Z odpovede mesta E. zo dňa 25.06.2015 vyplýva, že mesto E. dňa 18.10.2006 prevádzkovalo pohrebisko prostredníctvom prevádzkovateľa: Y. N., F.: XX XXX XXX. Poplatky vybral na základe Dohody č. X/XXXX/PRE-XXX, ktorej platnosť skončila dňa 28.02.2007. Od 06.06.2015 je prevádzkovateľom pohrebiska Y. N..
10. Z Rámcovej dohody č. v F.: XXX/XXXX uzavretej medzi mestom E. ako odberateľom a žalovaným ako poskytovateľom vyplýva, že strany sa dohodli na prevádzkovaní pohrebiska v meste E. M. S..Č.. Š. podľa § 17 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, pričom poskytovateľ sa zaviazal na základe požiadavky odberateľa zabezpečiť a sprostredkovať na cintoríne tam uvedené služby a činnosti. Zmluva bola uzavretá na obdobie štyroch rokov od 01.07.2015 do 30.06.2019.
11. Z poštového poukazu - podací lístok č. XXXXX zo dňa 26.08.2016 vyplýva, že žalobca zaplatil sumu 87,13 Eur na účet mesta E. s K. N. XX. Z poštového poukazu - podací lístok č. XXXX zo dňa 23.06.2017 vyplýva, že žalobca zaplatil sumu 87,13 Eur na účet mesta E.c s poznámkou N. XX.
12. Z odpovede mesta E. zo dňa 11.07.2017 vyplýva, že mesto žalobcovi oznámilo, že dňa 27.06.2017 do neho prijalo platbu vo výške 87,13 Eur za nájomné za hrobové miesto. Podľa zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve má právo užívať hrobové miesto uzavretím nájomnej zmluvy. Na meno žalobcu nie je uzatvorená nájomná zmluva a zaslané peniaze budú vrátené na účet žalobcovi prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, U. X, G.. Pokiaľ nebude uzatvorená nájomná zmluva jeho platba nebude prijatá.
13. Z vyjadrenia mesta E. zo dňa 06.10.2017 vyplýva, že platbu žalobcu spočívajúcu v uhradení platby vo výške 87,13 Eur na účet mesta E. za hrobové miesto na miestnom cintoríne považuje za bezdôvodné obohatenie. Právnym základom povinnosti úhrady za hrobové miesto je písomná nájomná zmluva, pričom žiadna zmluva medzi žalobcom a mestom E. nebola uzatvorená. Vzhľadom na to, že mesto túto platbu žalobcu považovalo za neoprávnenú a žalobca platbu odmieta prevziať, mesto E. oznámilo žalobcovi, že mu zriadilo depozit na sumu 87,13 Eur, ktorý bude vedený v účtovníctve mesta pod menom žalobcu a mesto je pripravené kedykoľvek na výzvu tieto finančné prostriedky vydať.
14. Z výzvy žalobcu zo dňa 21.06.2017 adresovanej žalovanému označenej ako „Vec: nájomná zmluva“ žalobca oznámil žalovanému že dňa 18.10.2006 v hotovosti do pokladnice mesta E. zaplatil 2.000,- Sk za hrobové miesto - hrobku rodiny D. na pohrebisku v meste E., N. Č.. XX. Dňa 26.08.2016, teda pred uplynutím 10-ročnej nájomnej doby, zaplatil žalobca poštovou poukážkou 87,13 Eur pod variabilným symbolom „N. XX“. Žalobca požiadal žalovaného o vyjadrenie, či uznáva vznik a trvanie nájomného vzťahu na predmetné hrobové miesto. Ak áno a v prípade, že si želá mať uzavretú nájomnú zmluvu v písomnej podobe žiada o predloženie návrhu zmluvy.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci.
16. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, obec môže prevádzkovať pohrebisko sama alebo prostredníctvom právnickej osoby na tento účel zriadenej alebo prenechať jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi pohrebiska. Ak obec prevádzkuje pohrebisko prostredníctvom iného prevádzkovateľa pohrebiska, prevádzkovanie pohrebiska je živnosťou.
17. Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy. Uzavretím nájomnej zmluvy prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva za nájomné nájomcovi hrobové miesto na uloženie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov. Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú; nesmie sa vypovedať skôr ako po uplynutí tlecej doby, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 686 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
19. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
20. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
22. Medzi stranami nebolo sporné, že v období od 01.07.2015 do 30.06.2019 na základe Rámcovej dohody č. v F.: XXX/XXXX zo dňa 29.06.2015 uzavretej medzi mestom E. ako odberateľom a žalovaným ako poskytovateľom bol žalovaný oprávnený zabezpečovať a sprostredkovať služby na prevádzkovanie pohrebiska v meste E. a m.č. Š.. Nebolo sporné, že žalobca zaplatil za nájom hrobového miesta dňa 28.06.2016 na účet mesta E. sumu 87,13 Eur, ktorá mu bola mestom E. vrátená. Túto sumu opätovne zaplatil dňa 23.06.2017 na účet mesta a vrátenú platbu od mesta žalobca odmietol prijať, z ktorého dôvodu bol v účtovníctve mesta E. na meno žalobcu zriadený depozit. Zároveň nebolo sporným, že žalobca žalovaného dňa 21.06.2017 vyzval na vyjadrenie, či uznáva vznik a trvanie nájomné vzťahu na hrobové miesto - hrobku rodiny D. na pohrebisku v meste E., N. Č.. XX. Sporným medzi stranami bola pasívna vecná legitimácia a sporným tiež bol naliehavý právny záujem.
23. Predmetom sporu je určenie, že tú právny vzťah je. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že má právo nájmu k hrobovému miestu - hrobke rodiny D. na pohrebisku v E., N. Č.. XX. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je, preukázanie tej skutočnosti, či majú strany vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Nedostatok vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby.
24. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňoval tým, že na základe stanoviska žalovaného, ale aj mesta E. sa cíti byť ohrozený na svojom práve na nájom hrobového miesta. Právo žalobcu je ohrozené a keď sa žalobcovi neposkytne ochrana, resp. jeho právu, žalovaný môže uzavrieť nájomnú zmluvu s inou osobou. Žalobca nemá iné prostriedky ochrany, a to žalobou na plnenie, pretože zmluva o nájme existuje, ale právo je ohrozené. Ďalej žalobca argumentoval tým, že vyslovením určenia, že žalobca má právo k nájmu hrobového miesta rodiny D. na pohrebisku v E., N. Č.. XX bude priamo zabezpečená ochrana ohrozeného práva žalobcu bez potreby ďalšej žaloby, nakoľko žalobca má za to, že nájomná zmluva existuje len jej ďalšie trvanie je ohrozené.
25. Ako už bolo uvedené vyššie predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom bremeno spočíva na žalobcovi. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na určení práva nájmu
k hrobovému miestu nepreukázal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.
26. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; a je tu potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
27. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten ktorý určovací petit žaloby nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu).
28. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobcu).
29. Súd vychádzajúc zo skutkového a z právneho stavu v čase rozhodnutia a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd v prvom rade nemal za preukázané, že by medzi stranami sporu vôbec niekedy existovala zmluva o nájme hrobového miesta. Dôkazom o existencii nájomnej zmluvy nie je potvrdenka č. XXXXXX zo dňa 18.10.2006 ako to tvrdil žalobca. V žiadnom prípade nemožno na základe potvrdenky, resp. prijatia platby mať za to, že táto potvrdenka je vlastne nájomnou zmluvou, nakoľko obsahuje všetky podstatné náležitosti. Uvedená potvrdenka preukazuje len prijatie platby vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) mestom E. od žalobcu ako poplatok za hrob - hrobka D., N. Č.. XX. Žalovaný tvrdil, že nájomná zmluva na hrobové miesto - hrobku rodiny D. nikdy nebola uzavretá so žiadnym nájomcom. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca niekedy mal akýkoľvek nájomný vzťah k predmetnému hrobovému miestu. Z toho dôvodu nemožno prisvedčiť jeho tvrdeniam, že nájomná zmluva existuje, len jej ďalšie trvanie je ohrozené. Podľa názoru súdu, by vyslovením žalobcom požadovaného určenia nedošlo ku konečnému vyriešeniu veci. Takéto rozhodnutie súdu by nepochybne vyvolalo ďalšie konania, napríklad o uloženie povinnosti takúto zmluvu uzavrieť. Z uvedených dôvodov naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný.
30. Súd okrem neexistencie naliehavého právneho záujmu zistil, že žalobca v spore nepreukázal ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaného domáhal určenia práva nájmu, pričom na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že domáhanie sa tohto nároku voči žalovanému nie je dôvodné. V zmysle zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve je zriaďovateľom pohrebiska obec, ktorej táto povinnosť vyplýva priamo z ust. § 15 ods. 1 uvedeného zákona. Mesto E. ako zriaďovateľ pohrebiska zabezpečuje výkon a správu tohto pohrebiska prostredníctvom inej fyzickej osoby - živnostníka, teda prostredníctvom žalovaného, s ktorým malo a aj má spísanú platnú Rámcovú zmluvu uzavretú dňa 29.06.2015. Nebolo sporným, že pozemok
pohrebiska je majetkom mesta E. (skutkové tvrdenie žalovaného nebolo zo stany žalobcu popreté). Potom v súlade s ust. § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí všetky zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom miest (aj pozemky pohrebiska) musia byť písomné, inak sú neplatné. Túto skutočnosť podporuje aj fakt, že v zmysle ust. § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ide o povinne zverejňovanú zmluvu, pretože mesto uzatvára túto zmluvu ako povinná osoba, pri nakladaní s majetkom mesta. Žalovaný je ako správca len poverený v mene mesta E. na uzatvorenie, resp. podpísanie zmluvy na hrobové miesto. Žalovaný preto nie je osobou, ktorá je oprávnená samostatne, vo vlastnom mene uzavrieť nájomnú zmluvu, nakoľko vlastníkom pohrebiska je mesto, ktoré má výlučné právo na uzatváranie nájomných zmlúv. Zároveň mesto ako vlastník pozemku určuje, či dôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo nie. Žalovaný z uvedených dôvodov nie je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto spore.
31. Žalobca svoje dôkazné bremeno v tomto spore neuniesol, keď v konaní nielenže neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu, ale nepreukázal ani pasívnu legitimáciu žalovaného. Existenciu naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu súd skúma bez ohľadu na to, či je ich prípadná neexistencia protistranou namietaná. Vzhľadom na uvedené, bol súd toho názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná z vyššie uvedených dôvodov, preto ju v celom rozsahu vo výroku I. zamietol.
32. Nakoľko súd zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nezaoberal sa ďalej už meritom veci a z tohto dôvodu ani ďalšie dôkazy nevykonal, keď aj prípadné vykonanie týchto dôkazov by nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. iné rozhodnutie v merite veci. Pre rozhodnutie súdu už potom nebolo významné, či medzi žalobcom a O.. I. D. existuje príbuzenský vzťah, resp. to či je žalobca jeho potomkom.
33. Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania prizvaním mesta E. nepovažoval za návrh podľa 79 CSP, nakoľko tento môže podať iba žalobcu, ale posúdil ho ako návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka mesta E.. Vykonanie takéhoto dôkazu súd považoval za nadbytočné a nedôvodné, nakoľko žalobu nepovažoval za dôvodnú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a pasívnej legitimácie.
34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní bol plne úspešný žalovaný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. Nakoľko ale žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal (výrok II. rozsudku). Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.