Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Csp-1-2020.pdf
PDF · 118.1 KB
Case nature
Area
Subarea
60Csp/1/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava, IČO: 52 274 896, proti odporcovi: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom: Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy a o uloženie povinnosti zamestnávateľovi: MEDROP s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 975 268, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:
Zamestnávateľ navrhovateľa, spoločnosť MEDROP s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 975 268, je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi ako veriteľovi zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, z a m i e t a .
III. Navrhovateľ ako žalobca je povinný do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať na súd proti odporcovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, o určenie neexistencie práva žalovaného ako veriteľa požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom alebo prípadne o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom.
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Bratislava III vo výške 33 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2020 navrhovateľ navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení:
Veriteľ je povinný zdržať sa výkonu svojich práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a Navrhovateľom ako dlžníkom.
Zamestnávateľ navrhovateľa, spoločnosť MEDROP s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 975 268, je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy Navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom.
2. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu tým, že je zamestnancom v spoločnosti MEDROP s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 975 268 ako zamestnávateľa (ďalej len „zamestnávateľ“), na ktorého sa obrátil odporca ako veriteľ so žiadosťou (výzvou) zo dňa 22.11.2019 na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu; prílohou žiadosti bola zmluva o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom - spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou Úverovej zmluvy je v bode 4 aj dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“), ktorú dohodu obsiahnutú priamo v texte spotrebiteľských zmlúv považuje judikatúra za neprijateľnú podmienku a takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dohodnutá s veriteľom individuálne, ale bola predtlačená ako integrálna súčasť Úverovej zmluvy a bez súčasného uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy nemal navrhovateľ možnosť uzavrieť Úverovú zmluvu, čím sa veriteľ dostáva do neoprávnenej výhody oproti navrhovateľovi ako spotrebiteľovi, a to tak, že si môže vymôcť od navrhovateľa plnenie bez súdnej kontroly oprávnenosti prijatia takéhoto plnenia, k čomu zo strany veriteľa v tomto prípade aj dochádza. Odporca chce nútene prijímať plnenie od navrhovateľa bez toho, že by musel dokazovať existenciu svojej pohľadávky. Navrhovateľ tvrdí, že jeho dlh z Úverovej zmluvy neexistuje a bol v minulosti riadne splatený, ak navrhovateľ aj mal dlh voči odporcovi z Úverovej zmluvy, tento je premlčaný, navrhovateľ súčasne vzniesol voči pohľadávke odporcu z Úverovej zmluvy aj námietku premlčania. Prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy chce odporca získať od navrhovateľa finančné prostriedky, na ktoré buď nemá žiadny nárok, lebo dlh bol celkom uhradený, alebo je jeho nárok premlčaný, a to všetko cez obídenie súdnej kontroly takéhoto konania zo strany veriteľa.
3. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že plánuje podať žalobu vo veci samej, a to žalobu na určenie neexistencie oprávnenia odporcu požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá v Úverovej zmluve. Kým sa tak ale stane, zamestnávateľ bude musieť realizovať zrážky zo mzdy navrhovateľa, čím dôjde ku vzniku škody na strane navrhovateľa, ktorá by ale nemusela vzniknúť, ak by súd nariadil prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa odporca a rovnako aj zamestnávateľ zdržali výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko u zamestnávateľa sa blíži deň zúčtovania miezd za predchádzajúci mesiac, považuje navrhovateľ za nevyhnutné podať návrh na neodkladné opatrenie, aby sa zabránilo zrážke možno už z tohto mesačnej mzdy navrhovateľa alebo aspoň z nasledujúcej a počkať na právoplatné rozhodnutie súdu o navrhovateľovej žalobe na určenie neexistencie oprávnenia odporcu požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ s odkazom na publikáciu Civilný sporový poriadok komentár a vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR ako autora CSP poukazoval na možnosť nariadiť neodkladné opatrenie proti tretej osobe - zamestnávateľovi, ktorá nie je stranou sporu.
4. K návrhu navrhovateľ pripojil nasledovné listinné dôkazy: Pracovná zmluva zo dňa 30.06.2017, žiadosť odporcu zo dňa 22.11.2019 o vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľa, Zmluva o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/353/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 8Co/329/2015, kópia strany z publikácie „Civilný sporový poriadok, Komentár, str. č. 1094 a 1095, článok na webovom portáli www.najpravo.sk s názvom „Neodkladné opatrenie proti inej osobe ako strane sporu“.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, veta prvá, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
19. Podľa ust. § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
20. Podľa ust. § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
21. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> neuloží, poučí účastníkov konania, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej súd neurčuje.
22. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.
23. Podľa ust. § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
24. Podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
25. Podľa ust. § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
26. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom po 01.05.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
27. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
28. Podľa ust. § 4 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.
29. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
31. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
32. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
33. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34. Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
35. Podľa ust. § 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
36. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
37. Podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
38. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami.
39. V konaní je zrejmé, že navrhovateľ ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom odporcu (veriteľa) - spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ako bankou), Úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľovi úver s mesačnou splátkou 69,29 eur. Súčasťou Úverovej zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená priamo v texte Úverovej zmluvy ako bod 4 v znení: Klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžník vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.
40. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ je zamestnancom zamestnávateľa a že odporca listom zo dňa 22.11.2019 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, avšak najviac vo výške splátky dohodnutej v pôvodnej úverovej zmluve a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa, vrátane príslušenstva pohľadávky. Odporca v liste uviedol, že k uvedenému dňu eviduje voči navrhovateľovi ako zamestnancovi zamestnávateľa pohľadávku vo výške 5.451,25 eur (pohľadávka je naďalej úročená).
41. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil, teda osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť nevyhnutne dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie vzhľadom na krátkosť času.
42. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je zrejmé, že ako dôvod nariadenia navrhovateľ uvádza práve potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov. V tomto prípade súd neodkladné opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. V tomto kontexte má teda neodkladné opatrenie výrazne regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom aprobovaných právach strany alebo účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by boli pomery účastníka ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho a protizákonného účinku.
43. Súd v prvom rade uvádza, že v kontexte predložených listinných dôkazov je nesporné, že medzi stranami sporu (resp. medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu) bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy. Navrhovateľovi ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv mu predkladá vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovo právneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva únijnom meradle, je po obsahovej stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej úpravy musí následne rešpektovať aj súd.
44. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je uzavretá v súlade s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 N., rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
45. Navrhovateľ existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania dôvodil tým, že kým bude rozhodnuté o žalobe vo veci samej, ktorú plánuje podať o určenie neexistencie oprávnenia odporcu požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá v Úverovej zmluve, bude musieť zamestnávateľ realizovať zrážky zo mzdy navrhovateľa, čím dôjde ku vzniku škody na strane navrhovateľa, ktorá by ale nemusela vzniknúť, ak by súd nariadil prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa odporca a rovnako aj zamestnávateľ zdržali výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy.
46. Súd na základe tvrdení navrhovateľa a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré pripojil k návrhu dospel k záveru, že v prejednávanej veci navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, keď osvedčil existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, založeného Úverovou zmluvou spolu s Dohodou o zrážkach zo mzdy, ako aj skutočnosť, že zrážky zo mzdy sú mu zamestnávateľom na základe výzvy zo dňa 22.11.2019 skutočne vykonávané, keď túto povinnosť má zamestnávateľa podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ namieta neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, skutočnosť, že Úverová zmluva a/alebo Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahujú alebo predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré skutočnosti budú predmetom dokazovania a právneho posudzovania v konaní vo veci samej, a zároveň namieta neexistenciu akéhokoľvek (vymáhateľného) dlhu navrhovateľa voči odporcovi, možno v danom prípade vzhľadom na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, považovať jeho nárok, ktorému žiada poskytnúť ochranu, za osvedčený spôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia.
47. Pri skúmaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami z hľadiska hrozby postihu majetku navrhovateľa súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ tvrdí, že dlh z Úverovej zmluvy neexistuje, bol riadne splatený alebo je premlčaný. Pre posúdenie dôvodnosti uspokojenia (sporného) nároku odporcu ako veriteľa opakovanými zrážkami zo mzdy navrhovateľa bude potrebné vykonať
náležité dokazovanie v konaní vo veci samej. Je nepochybné, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy, ktorých výkon je sporný a ktorých výkon môže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu ako veriteľa, treba považovať za neprimeraný zásah do života zamestnanca, a preto je potrebné vychádzať z toho, že ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie realizácie takýchto zrážok. Ak by sa totiž v spore vo veci samej neoprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy potvrdila, predstavovalo by pokračovanie vo výkone týchto zrážok vo vzťahu k zamestnancovi taký závažný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, ktorý od neho nemožno spravodlivo požadovať. Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa, keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej, ak si nárok voči navrhovateľovi uplatní žalobou, mu nič nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej Dohody o zrážkach zo mzdy.
48. Listinnými dôkazmi bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal (vyzval) odporca listom zo dňa 22.11.2019 zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vo výške splátky podľa Úverovej zmluvy. Pokiaľ by bol navrhovateľ vo veci samej úspešný, nemal by odporca ako veriteľ nárok na zrážky zo mzdy v sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa navrhovateľa, resp. by nemal nárok na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech odporcu na úkor navrhovateľa, súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude zamestnávateľovi navrhovateľa ako tretej osobe, od ktorej to možno spravodlivo požadovať nariadenie neodkladného opatrenia, zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a na strane odporcu nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku č. I.
49. Navrhovateľ sa však podľa názoru súdu nedôvodne domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, keď tieto spolu so žiadosťou (výzvou) odporcu o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.11.2019 už boli zamestnávateľovi navrhovateľa predložené, teda už boli použité, čo sám navrhovateľ v návrhu potvrdil a uviedol. V súlade s ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca ako veriteľ nadobúda voči zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a zároveň týmto okamihom zamestnávateľovi vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa ako dlžníka a poukazovať ich odporcovu veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. II.
50. Nakoľko navrhovateľ žiadal nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a nespája ho s konaním vo veci samej, súd v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP vo výroku uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku č. III tohto uznesenia. Súd vzal do úvahy a prihliadol na to, že neodkladným opatrení navrhovateľ žiada, aby sa zamestnávateľ zdržal výkonu zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky odporcu, ktorá pohľadávka podľa navrhovateľa neexistuje alebo je premlčaná a skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje podľa navrhovateľa neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prihliadol aj na záujem odporcu, keď v prípade, ak by nebolo vedené konanie vo veci samej, trvanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia by bolo neprimeraným obmedzením odporcu ako povinnej osoby. V nadväznosti na to, súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia a postupom podľa ust. § 330 ods. 1 CSP určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku č. I uznesenia. V prípade, ak žaloba nebude v uvedenej lehote podaná na súd žalobkyňou, súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení.
51. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení CSP a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo tak, ako je uvedené vo výroku č. IV.
57. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 eur súd rozhodol podľa ust. § 1 ods. 1 a ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľ bol od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený, preto súd na jeho úhradu zaviazal odporcu tak, je uvedené vo výroku č. V.
Poučenie:
Proti výroku č. I až IV tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) a m) CSP/.
Proti výroku č. V tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.