Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/201/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 36 432 105 proti povinnému: U. W., A.. XX.X.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX O. o vymoženie 42,78 eura s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava pod EX 102/2016, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.5.2017 č. k. -24 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 102/16 doručenú súdu dňa 18.10.2016 zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava sp. zn. II/2014-4299 zo dňa 14.12.2015. Súdna exekútorka doručila dňa 18.10.2016 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , , , , , , o rozhodcovskom konaní, , judikatúry súdov SR a uviedol, že preskúmal predloženú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok, v ktorých v článku 11 bod 11.5. je uvedená rozhodcovská doložka. Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany platne uzavrú rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže v budúcnosti dôjsť a rozhodcom. Poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky oprávneného neboli podpísané zmluvnými stranami. Uviedol, že rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky k zmluve je neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený odôvodnil dôvodmi podľa , , a , , a . Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa , , a nasl., a zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky, o platnosti ktorej môže rozhodovať len rozhodcovský súd ( zákona o rozhodcovskom konaní). Poukázal aj na ustanovenia , , zákona o spotrebiteľských úveroch, kde uviedol, že poskytnutý bankový produkt sa poskytuje výhradne podnikateľským subjektom a nie bežným fyzickým osobám. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval , porušil , v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci. Zastával názor, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

5. Súdna exekútorka a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej exekútorke dňa 16.8.2019 a povinnému dňa 15.7.2019.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia prechodných ustanovení novely sa exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017, teda aj toto exekučné konanie, začaté 5.10.2016, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

9. Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým prekročenie preskúmavacej činnosti súdom prvej inštancie, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v nadväznosti na o rozhodcovskom konaní.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.

12. Rozhodcovskú doložku zakotvenú v čl. 11 bode 11.5 Všeobecných obchodných podmienok Q., a.s. pre depozitné produkty súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, pretože nebola osobitne podpísaná zmluvnými stranami a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Podstatnou otázkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal bolo, či dojednanie rozhodcovskej doložky v osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach rešpektuje zákonom vyžadovanú podmienku písomnej zmluvy a či súdu prvej inštancie predložený rozhodcovský rozsudok má z tohto hľadiska charakter riadneho exekučného titulu.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom sp. zn. II/2014-4299 zo dňa 14.12.2015, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému 42,78 eura s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 11. bod 11.5. všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinným bol založený zmluvou o vydaní a používaní debetných platobných kariet zo dňa 14.5.2009 a zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu zo dňa 14.5.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Q., a.s.) a povinným, predmetom ktorých bolo okrem iného otvorenie a vedenie bežného účtu v zmysle zvoleného flexibiznis účtu, kontokredit - limit povoleného prečerpania na bežnom účte, vydanie a používanie debetných platobných kariet.

14. Podľa a o rozhodcovskom konaní (v znení platnom v čase uzavretia zmlúv medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu absencie jej písomnej formy. Nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky vyvodil z toho, že rozhodcovská doložka nebola osobitne podpísaná zmluvnými stranami. Tento právny záver súdu prvej inštancie neobstojí a je nutné ho označiť za neodôvodnene zužujúci výklad zákona. Odvolací súd poukazuje na to, že obchodné

podmienky sú v európskom právnom prostredí vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne či úniové právne predpis týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Za takýchto okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach zmluvy ešte sama o sebe neznamená, ani nevyvoláva nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. To znamená, že ak je z obsahu účastníkmi riadne podpísanej zmluvy zrejmé, že povinný bol oboznámený s obsahom obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, tieto mu boli doručené a vyjadril s nimi súhlas, potom je písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní nesporne zachovaná. Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej náležitosti jej písomnej formy je podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka - povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť obsahu zmluvy. Z obsahu zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu zo dňa 14.5.2009 založenej v spise má odvolací súd za preukázané, že „časť obsahu tejto zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty a Cenníkom ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.“ a písomné vyhlásenie povinného, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete oboznámil, porozumel im a súhlasí s ich obsahom. Vzhľadom na uvedené uzavretie rozhodcovskej doložky v osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach je možné a tento spôsob je v súlade s úpravou § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

16. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť stranami sporu uzavretej rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach veriteľa, ktoré boli súčasťou zmluvy podpísanej veriteľom a povinným ako dlžníkom a keďže ďalšie podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neskúmal a neposudzoval a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne preskúma žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodne o žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).