Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/69/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobca: JUDr. Anton Hencovský, advokát, Františkánska 3, 040 01 Košice, IČO: 33 695 946, zast. Mgr. Richard Petrov, advokát, Františkánska 3, Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 9.336,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.4.2018, č.k. -111 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.336,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 4.5.2016 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.336,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 4.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.336,12 eur s prísl., titulom poistného plnenia z uzavretej poistnej zmluvy č. 80-1170671-3 zo dňa 10.11.1995.

3. Žalobca dôvodil, že ako advokát bol u žalovaného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie, poistený na základe hromadnej poistnej zmluvy č. 80-01170671-3 zo dňa 10.11.1995. Dňa 17.9.2011 bol voči nemu, ako žalovanému advokátovi uplatnený nárok na náhradu škody vo výške po rozšírení žaloby na sumu 40.383,- eur s príslušenstvom, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice 1 pod sp.zn. . Žalovaný na základe oznámenia o poistnej udalosti žalobcom ako advokátom (poistná udalosť bola evidovaná pod č. 9504015565) vystupoval v tomto spore ako vedľajší účastník. Spor medzi žalobcom a poškodeným bol v tomto konaní skončený schválením zmieru na pojednávaní dňa 19.6.2015, na základe ktorého zaplatil žalobca poškodenému sumu 10.000,- eur vkladom na jeho účet dňa 27.8.2015. Žalovaný listom zo dňa 18.4.2016 žalobcovi oznámil odmietnutie plnenia s odvolaním sa na čl. VI bod 2 písm. e) Všeobecných poistných podmienok.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc tým, že žalobca nesplnil svoje povinnosti dané mu ako poistenému uzavretou poistnou zmluvou.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že:

- Slovenská advokátska komora a žalovaný uzavreli dňa 10.11.1995 poistnú zmluvu č. 80-1170671-3. Z poistenia zodpovednosti za škodu mal poistený právo, aby v súvislosti s výkonom advokácie, poisťovňa za neho nahradila škodu vzniknutú inému, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania v čase trvania poistenia. Poistenie sa vzťahovalo na zodpovednosť: a) advokáta, vykonávaním profesnej činnosti (profesná zodpovednosť), a to bez ohľadu na to, či poistený spôsobil škodu sám, alebo či bola spôsobená substitujúcim advokátom, zamestnancom poisteného, alebo advokátom, s ktorým poistený vykonáva advokátsku činnosť spoločne; b) za škody spôsobené inému na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci pri prevádzke kancelárie, vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti poisteného voči jeho pracovníkom v rozsahu , s výnimkou zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania. V čl. III., strany dohodli poistnú sumu hornou hranicou plnenia poisťovne pre jednu a všetky poistné udalosti vzniknuté v príslušnom poistnom období za jedného poisteného vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), s tým, že podľa čl. III. bodu 4, sa v zmysle čl. VIII. ods. 3 VPP poistený podieľal na plnení z každej škodovej udalosti 10% minimálne čiastkou 1.000,- Sk, maximálne čiastkou 20.000,- Sk.

- v čl. VI. bodu 2 písm. e) VPP, bola dohodnutá povinnosť poisteného v konaní o náhrade škody, ktorú má uhradiť poisťovňa, postupovať v súlade s jej pokynmi. Ak poistený nevznesie bez súhlasu poisťovne námietku premlčania alebo ak sa bez tohto súhlasu zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, nebola poisťovňa povinná plniť.

- podľa čl. VIII. bod 9 VPP, bola poisťovňa povinná zaplatiť škodu poškodenému do 15 dní po skončení šetrenia potrebného na zistenie rozsahu plnenia ( ). Vyšetrenie je skončené, akonáhle bola so súhlasom poisťovne alebo jej dodatočným schválením dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody, alebo akonáhle výška náhrady škody bola určená právoplatným rozhodnutím súdu.

- dňa 27.8.2015 žalobca uhradil spoločnosti JANO v.o.s. sumu 10.000,- eur, na základe zmieru schváleného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. .

- žalobca listom zo dňa 23.10.2015 podal žalovanému žiadosť o náhradu plnenia škody poškodenému, na ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa 18.4.2016, kde oznámil, že poisťovňa nepristupuje k výplate žiadaného nároku.

- zo spisu Okresného súdu Košice I, sp.zn. zistil, že žalobca (spoločnosť JANO v.o.s. IČO: 31 651 143) si proti žalovanému JUDr. Antonovi Hencovskému za účasti vedľajšieho účastníka

- KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Štefaničova 4, Bratislava uplatnila nárok na náhradu škody. V tomto konaní bol uznesením schválený súdny zmier, na základe ktorého žalobca zaplatil spoločnosti JANO v.o.s. sumu 10.000,- eur. Z uvedeného spisu súd prvej inštancie zároveň zistil, že vedľajší účastník sa od zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2011 vyjadril tak, že nemá námietky proti žalobcom navrhnutým dôkazom, na pojednávaniach nariadených súdom dňa 20.6.2014, 12.9.2014, 21.11.2014 a 19.6.2015 sa nezúčastňoval s vyjadrením, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. (právna úprava poistnej zmluvy), v platnom znení ( - a dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná.

7. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú existenciu poistnej zmluvy; uznesenia č. k. -354 zo dňa 19.6.2015, ktorým súd schválil zmier uzavretý stranami sporu na pojednávaní dňa 19.6.2015, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur; skutočnosť že táto suma bola žalobcom spoločnosti JANO, v.o.s. zaplatená. Obranu žalovaného, že nebol povinný vyplatiť poistné plnenie, pretože žalobca nepostupoval v súlade s uzavretými zmluvnými podmienkami, t.j. nepostupoval podľa čl. VI bod 2 písm. e), považoval za účelovú, argumentujúc, že v predmetnom konaní vystupoval žalovaný ako vedľajší účastník na strane žalovaného (v prejednávanej veci žalobcu) a tak mal možnosť vykonávať všetky svoje procesné práva z jeho postavenia plynúce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa v pozícií vedľajšieho účastníka nezúčastňoval pojednávaní, nebol prítomný ani na pojednávaní, na ktorom došlo k uzavretiu súdneho zmieru, bol pasívny a neprejavoval záujem na výsledku sporu, keďže súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a žalovanému nedával žiadne pokyny ako postupovať ďalej v konaní.

8. Na základe uvedeného žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žiadanej istiny, avšak úrok z omeškania priznal až odo dňa 4.5.2016 (v súlade s ) a v prevyšujúcej časti (pokiaľ ide o žiadaný úrok z omeškania) žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa a priznal žalobcovi nárok na jeho náhradu v rozsahu vo výške 99%, keďže bol neúspešný len v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky.

10. Dôvodí, že:

- súd neprihliadol pri hodnotení dôkazov na námietku žalovanej, ktorá v konaní trvala na tom, že na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa vzťahuje poistná zmluva č. 65-1261136-1 zo dňa 30.12.1999, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605 a žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadal, (nevysvetlil, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k tomuto záveru).

- žalovaná ako vedľajší účastník v konaní sa od posledného zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.9.2011 č.k. -271 vyjadrila tak, že nemá námietky proti žalobcom navrhnutým dôkazom. Na pojednávaniach nariadených súdom na dni 20.6.2014, 12.9.2014, 21.11.2014 a 19.6.2015 sa nezúčastňovala s vyjadrením, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. V tejto súvislosti zdôraznila, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II bola v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (t.j. v tomto spore žalobcu); pričom v rozhodnom čase bolo jej procesné postavenie upravené v a argumentuje, že procesný postup vedľajšieho účastníka môže mať dosah na jeho prípadnú pozíciu voči strane, na ktorej strane sa konanie zúčastňuje, avšak nemožno mať za to, že jeho procesná aktivita/neaktivita je právnou skutočnosťou, predstavujúcou zmenu v obsahu záväzku založeného poistnou zmluvou. V tejto súvislosti dôvodí, že súd nesprávne aplikoval účinky nového procesného predpisu - na jej pôsobenie v konaní. Aj napriek tomu, že sa ako vedľajší účastník pojednávaní nezúčastnila, zdôraznila, že poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 65-1261136-1 zo dňa 30.12.1999 bolo viazané až na moment vzniku škody, pričom v prejednávanej veci za moment vzniku škody by bolo možné považovať právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. zo dňa 17.10.2000 o zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania, kedy už bolo zrejmé, že nárok klienta nebude možné vymáhať.

- zotrváva na svojich tvrdeniach, že šetrenie poisťovne môže byť ukončené v dvoch prípadoch. Ak má byť výška dohodnutá, vyžaduje sa, aby s tým poisťovňa súhlasila. Poisťovňa však súhlas na uzavretie súdneho zmieru nedala ani vopred, ani dodatočne. Poistený - žalobca svoj postup v súdnom konaní so žalovaným riadne neprerokoval a ani následne o žiadny súhlas nepožiadal. Šetrenie poisťovne môže byť ukončené aj vtedy, ak bola výška náhrady škody určená právoplatným rozhodnutím súdu. V tejto súvislosti odvolateľ tvrdí, že uznesením o schválení súdneho zmieru zo dňa 19.6.2015 sa žalobca so žalovaným dohodol na zaplatení sumy vo výške 10.0000,- eur, a teda výška škody nebola určená súdom na základe dokazovania uskutočneného v súdnom konaní, bola vopred dohodnutá medzi žalobcom a jeho bývalým klientom (bez riadneho prerokovania so žalovaným), bez vyžiadania si súhlasu s uzatvorením zmieru a bez toho, aby dôvodnosť uplatneného nároku bola v konaní preukázaná.

- skutočná výška škody ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola určená meritórnym rozhodnutím súdu, preto nárok na poistné plnenie žalobcovi nevznikol. Žalobca uzavrel zmier za situácie, kedy dôvodnosť uplatnenej zľavy z ceny vo výške 18.396,30 eur s prísl. preukázaná nebola, pretože o tomto nároku meritórne rozhodnuté nebolo. Nadväzujúc na vyššie uvedené žalovaná tvrdí aj to, že ak súd rozhodol, že žalobca má nárok aj na úrok z omeškania, tak žalovaná sa do omeškania nemohla dostať, nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik ani výška škody. Dôvodila, že je spornou skutočnosťou, ktorou poistnou zmluvou sa bude zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravovať, vznik a výška škody, pričom súd sa nezaoberal námietkami žalovanej, ktoré sa týkali vzniku a výšky škody; porušením poistnej zmluvy č. 65-1261.136-1 zo dňa 30.12.1999, ktorej súčasťou sú aj VOP č. 605 ako aj protiprávnosťou konania žalobcu (advokáta) a príčinnej súvislosti, ktorá mala byť v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. preukázaná klientom, teda žalobcom- obchodnou spoločnosťou JANO v.o.s..

11. Žalobca navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v , a .

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa je daný.

18. Z odôvodnenia rozhodnutia totiž skutočne nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou žalovaného o nesprávnosti použitia zmluvy č. 80-1170671-3, resp. prečo na právny vzťah strán sporu aplikoval túto zmluvu, preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

19. K samotnému rozhodnutiu (pokiaľ ide v meritum veci) odvolací súd udáva:

20. Žalobca sa domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,- eur titulom poistného plnenia na základe poistnej zmluvy č. 80-1170671-3 zo dňa 10.11.1995 dôvodiac, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod šp.zn. si spoločnosť JANO v.o.s. voči nemu uplatnila nárok na náhradu škody odôvodňujúc to tým, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. ako advokát spoločnosti JANO v.o.s. (v konaní v procesnom postavení žalovaného) nesprávne označil účastníka, v dôsledku čoho bolo konanie uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -157 uznesením zo dňa 7.7.1997 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo

dňa 29.1.1998 zastavené. Nová žaloba podaná na Krajský súd v Košiciach dňa 24.3.1998 (vedená pod sp.zn. bola postúpená na Krajský súd v Prešove (sp.zn. ). O tejto žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. -12 zo dňa 17.10.2000 tak, že bola zamietnutá z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Náhradu škody teda spoločnosť JANO v.o.s. uplatnila z dôvodu, že ak by bola žaloba podaná včas, nebola by z dôvodu premlčania zamietnutá, preto zodpovednosť žalovaného (v tomto konaní žalobcu) vyplýva z ustanovenia .

21. V tomto konaní () bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. -138 dňa 14.3.2007, ktorý bol následne Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím, uznesením zo dňa 27.8.2007 č.k. -157 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bolo opätovne súdom prvej inštancie rozhodnuté rozsudkom zo dňa 22.9.2010, č.k. -238, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.9.2011 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci, súd schválil zmier účastníkov (viď vyššie).

22. Z obsahu spisu sp.zn. je zrejmé, že od prvého zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.8.2007 bolo súdom prvej inštancie vytýčených celkom 6 pojednávaní (6.2.2009, 11.9.2009, 4.12.2009, 5.2.2010, 26.3.2010, 14.5.2010, 22.9.2010), z neúčasti na ktorých sa žalovaný v pozícií vedľajšieho účastníka (procesný predpis, účinný v rozhodnom čase) ospravedlnil, súhlasil s prejednávaním veci bez jeho účasti a navrhoval, aby súd rozhodol „...na základe predložených listinných dôkazov po vykonanom dokazovaní....“ Po druhom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu boli vytýčené 4 pojednávania (20.6.2014, 12.9.2014, 21.11.2014, 19.6.2015 - schválený zmier), z ktorých neúčasti sa vedľajší účastník opätovne ospravedlnil a súhlasil, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti.

23. Odvolací súd sa nemôže vyjadrovať (vzhľadom k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v otázke poistnej zmluvy, ktorou sa má vzťah strán sporu riadiť) dáva však do pozornosti strán ustanovenia .

24. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uvedené ale neplatí bezvýhradne - ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Ak napr. žalobca tvrdí, že žalovaný nezaplatil, tak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby uvedené tvrdenie preukázal (t.j. označil dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť). V takomto prípade dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, t.j. žalovaný musí preukázať, že zaplatil.

25. Súd prvej inštancie preto opätovne posúdi (po tom, čo zistí práva a povinnosti strán sporu relevantné pre rozhodnutie vo veci samej z poistnej zmluvy, ktorou sa vzťah strán riadi) či došlo k splneniu povinností žalobcu z tejto zmluvy oprávňujúcich ho žiadať žalovaného o poistné plnenie, či ich splnenie/nesplnenie bolo/nebolo spôsobené preukázanou procesnou neaktivitou žalovaného, ktorá síce nemôže meniť práva a povinnosti strán z poistnej zmluvy (ako správne uvádza odvolateľ), nepochybne ale sťažuje postavenie poisteného vo vzťahu k plneniu jeho povinností. Uvedené posúdi podľa zásad uvedených v . Svoje rozhodnutie následne odôvodní, aby spĺňalo atribúty uvedené v .

26. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).